O kalpachoch

O kalpachoch 

Už sa mi opakovane stalo, že som z nejakým blogom prokrastinoval tak dlho, že o téme ktorú som si vybral, spracoval a pripravil napísal niekto iný a zverejnil to. 

Nie že by ma nepotešilo prečítať si o veciach, ktoré ma zaujímajú, od niekoho iného. 

Skôr je to o tom, že mám potom pocit, že som vynaložil kopu úsilia a počítačových dát na predmet blogu zbytočne, lebo s krížikom po funuse už svoju verziu publikovať nemôžem bez toho, aby ma niekto neobvinil z toho, že som opisoval, aj keď som tému spracoval samostatne. 

Je mi jasné, že vina je na mojej strane - prokrastinujem niekedy tak dlho, že aj prokrastináciu odkladám na neskôr. Podklady k tomuto blogu mám zhromaždené od roku 2014 , a tak už nastal najvyšší čas dorobiť ho do publikovanej podoby

V tomto blogu to bude o kalpachoch. 

V prostredí štiavnických vrchov sa občas dá započuť že: 

• dakto, napríklad Mundo, bov skalpachuvaný
• dakto, napríklad Dolo, mau pod kalpachom
• dakto, napríklad Lojzo dostau po kalpachu

Je mi jasné, že niekto, kto v tomto prostredí nežije dlhodobo, nezaujíma sa o miestne tradície, chodí sem len na chalupu, nemusí mať ani šajnu o čom sa v takom prípade hovorí. 

Slovné spojenia vyššie uvedené súvisia s kalpachom. 

Poďme teda rovno k veci - čo to ten kalpach je. 

Nie nejde o tradičný miestny názov obce Banský Studenec, to sú TIE Kolpache - skomolenina z nemeckého Kaltbach alebo Goldbach, teda Studený či Zlatý potok. 

Ak ste si slovko kalpach alebo kalpak vygúglili, pravdepodobne ste boli zvedení zo správnej cesty, lebo ako prvé vám slovenský google ukázal pravdepodobne toto:

 https://www.kvizy.eu/slovnik/slovo/kalpach , 

ale bohužiaľ vysvetlivka správna nie je. Kalpach neznamená násilie, ani bitku 

Kalpach sa v štiavnických vrchoch spája s inou tradíciou - je to tradičná pokrývka hlavy baníka používaná pri nosení baníckej uniformy, ale nie hocijakej uniformy - kalpachy sa nosia len k slávnostnej uhorskej a k nemeckej uniforme. Nasledujúci obrázok čitateľa domoce, lebo vidno, že zelené kalpachy sa nosili aj k čiernej a dokonca aj k modrej blúze. 

Kalpachy na hlavách banských úradníkov v slávnostných uniformách. Kalpachy sú tradične zelené, rôznych odtieňov. Výrez je z obrazu z fondov SBM B. Štiavnica

Kalpach je podľa anglickej verzie Wiki vysoký turecký klobúk - ak si na nej vygúglite formu "kalpak" 

To je už bližšie k nášmu baníckemu "kalpaku" či kalpachu. - ostatne slovo "klobúk" bude mať rovnaký etymologický základ v tureckom slovíčku kalpak  ostatne slovo "klobúk" a maďarské slovo "kalap" bude mať rovnaký etymologický základ v tureckom slovíčku kalpak. Je možné, že banícke kalpaky sa v časoch ešte pred protitureckými vojnami volali  nejako inak , preto že ich využívali baníci v stredoveku v celej blízkej európe

Môžeme sa zhodnúť v tom, že kalpach je u nás označenie tradičnej baníckej pracovnej pokrývky hlavy tvaru zrezaného kužeľa alebo valca - prakticky zhodného tvarom aj materiálom s marockým "fezom" či kozáckymi pokrývkami hláv. 

Napodiv, nosenie kalpakov v stredovekej baníckej praxi, ktorá pretrvala až do dneška vo forme tradície,  súvisí s čisto pracovnými stránkami baníckej roboty v podzemí. Má súvis s osvetľovaním v baniach, aj keď by sa táto súvislosť mohla zdať byť nepravdepodobnou. 

Nosenie pokrývok hlavy v baniach malo niekoľko dôvodov. Ochrana hlavy v stredovekých baniach nebola až taká dôležitá ako dnes: kresané banské diela boli a dodnes sú stabilné, málokedy z nich niečo vo forme kamienkov odpadáva, preto že pri ich razení sa nenarušoval horninový masív. Dobývky sa v stredoveku masívne vydrevovali a dobývanie sa tiež dialo pomocou kladív a želiezok, klinov a prípadne čakanov - nosákov, výsledkom dobývania boli malé kusy. Ochrana hlavy pred pádom hornín naberala na význame až od začiatku používania trhavín a strelivín v podzemí. 

V studených baniach s prievanom alebo kvapkajúcou vodou bolo ale potrebné prikrývať si ovlasenú časť hlavy pokrývkou kvôli znižovaniu tepelných strát tela. Cez hlavu totiž uniká až 10% telesného tepla. Na takéto účely však postačovala banícka kytľa s kapucňou - kutňa podobná mníšskemu stredovekému odevu. Banícka kutňa mávala kapucňu špicatú alebo okrúhlu.

Kalpak v podobe marockého fezu v bani by ste ako stredoveký baník potrebovali predovšetkým počas fárania v baniach. Najmä v tých častiach baní, kde ste museli stúpať alebo zostupovať po rebríkoch v dobývkach, komínoch alebo v lezných oddelenia šácht.

Ešte od čias antiky až do konca stredoveku sa totiž na svietenie v baniach používali črepové kahany z keramiky. Grécke a rímske lampy boli vyrábané z jemnej pálenej keramiky. Boli uzavretého typu, preto že palivo vo forme oleja bolo do nich možné nalievať. Z uzavretej antickej keramickej lampy sa olej nevylieval ani pri jej pohybe.

V prostredí barbarskej európy sú síce známe antické lampy, ktoré sa ku nám dovážali, ale bol to v podstate luxusný tovar - ak ste takú lampu chceli povedzme v dome používať, museli ste si k nej kúpiť aj amforu s palivom - prevažne olivovým olejom. 

V studenšej kontinentálnej Európe sa olivovníky okrem stredomorskej oblasti pestovať nedali, a domáce mastné palivá ako zvieracia masť sa v studených podmienkach baní používať v uzavretých lampách antickej proveniencie tiež nedali - masť bola dosť drahá, a v chlade tuhla. Ak bola nejaká masť k dispozícii, tak sa jedla, na svietenie však bola príliš drahá. 

Z praktických ekonomických dôvodov  sa preto od staroveku používali ako osvetľovacie prostriedky v baniach otvorené črepové kahany - palčiaky. Do palčiaku sa vkladalo tuhé palivo - zvierací loj, s kúskom knôtu z rozpletených starých konopných lán. Palčiak z obyčajnej miestnej hliny dokázal - na rozdiel od antickej lampy - vyrobiť každý miestny hrnčiar v obci, suroviny boli dostupné a lacné, v podstate sa v prípade nutnosti dali utľapkať aj v ruke a vypáliť starým spôsobom aj v obyčajnom otvorenom ohnisku - vypaľovacej jame. 

Súčasná replika kahana - palčiaka. Je trochu naddimenzovaná, reálne stredoveké palčiaky boli menšie

Banícky otvorený palčiak sa nosil v ruke , na palci, ktorý sa vopchal do jeho otvoru zhora - od toho má názov. Pri práci na čelbách si baníci v pravidelných odstupoch vysekávali v stenách zahĺbené výklenky na ich ukladanie, prípadne sa dali  palčiaky zvrchu nastoknúť na paličku či konár vhodného priemeru a tak oprieť o stenu banského diela či dobývky.

Ako som už napísal, problém s palčiakmi nastával pri fáraní po rebríkoch. Vtedy nebolo možné držať ho v ruke, preto že po mokrých šmykľavých rebríkoch ste sa potrebovali pridržiavať obomi rukami. V zuboch sa tiež palčiak držať nedal, podľa možnosti vám ale nesmel spadnúť, ani vám z neho nesmeli pri náklone vypadnúť kúsky paliva -loja, ktorý si baníci museli kupovať alebo ho dostávali prideľovaný od majiteľa bane.

Z týchto dôvodov bolo najjednoduchšie pri lezení po rebríkoch a fártach položiť si otvorený črepný palčiak na hlavu. Na to ste ale potrebovali pokrývku hlavy ako podložku s plochým vrcholom. Presne tomu vyhovovala pokrývka hlavy v tvare zrezaného kužeľa či krátkeho valca - kalpach (kalpak) Ak ste pracovali v stredovekej bani s viacerými rebríkmi, museli ste si do bane okrem baníckej kytle nosiť aj kalpach, alebo takú podložku pod palčiak ktorá sa vkladala do kutne viď nižšieuvedený obrázok . Kapucňa kutne však slabo chránila pred pádom kúskov horniny v šachte či komíne a tak kalpach prevzal na pár storočí aj úlohu, ktorú dnes plnia ochranné prilby.  

Predseda Banského bratstva v Hodruši pán Azor v klasickom valcovo-kónickom kalpachu . Foto Ester Plicková 1952

Kalpachy vyrábali špecializovaní remeselníci - valchári vyrábajúci plsť , a neskôr aj klobučníci  tvarovaním mokrej plsti  vyrobenej zo zvieracích chlpov na drevenej forme. Plsť sa vyrábala z ovčej vlny vo valchárskych výrobniach - bola nepomerne hrubšia a trvanlivejšia, než dnešná jemná králičia plsť používaná v súčasnosti na klobúky. 

Vyobrazenie baníkov s pracovnými aj slávnostnými kalpachmi. Baník vľavo má palčiak položený na kalpachu. Obrázok z publikácie o baníckych uniformách , ktorá vyšla v Čechách pred 20 rokmi

Keď v 16 - 17. storočí začali palčiaky nahrádzať kovové otvorené kahany vybavené závesným ramienkom prípadne s retiazkou a hákom, takže sa už dali vešať na odev a na steny banských diel, kalpachy v bani síce stratili svoje prvotné praktické využitie na nosenie kahana pri stúpaní po rebríkoch, ale po stovkách rokov ich nosenia v baniach sa kalpachy jednoducho stali zvykom , tradíciou a jedným zo znakov baníckeho stavu. Je to rovnaký princíp , podľa ktorého sa dnešní baníci nikdy nevzdali v tradíciách svojich v podstate pravekých, ale k dokonalosti dovedených nástrojov - kladivka a želiezka, alebo ošliadrov, aj keď sa po zadkoch ochránených kusom vyčinenej kože dole komínmi už storočia nešmýkajú.

Baník vyliezajúci z šachtice s kahanom palčiakom na hlave.  Výrez Annabergský banícky oltár, neskorý stredovek, 

Tradičné valcové alebo mierne kónické banícke kalpachy slávnostných uniforiem bývali väčšinou zelené - od svetlozelených až po tmavozelené odtiene. 

Aj kalpachy slávnostných uniforiem prešli svojim vývojom - zatiaľ čo tradičné plstené kalpachy z ovčej vlny v Hodruši nosili predstavení baníckeho bratstva Božieho tela v Hodruši ešte začiatkom 50tich rokov 20. storočia, začali ich v iných revíroch postupne nahrádzať lodičky - čo je krátka varianta kalpachu ušitá z príjemnejšieho materiálu - zamatu či saténu.

 Lodička je kalpachu tvarovo podobná, ale je skladnejšia , dá sa na rozdiel od klasického kalpachu vložiť do vrecka . Dôvod prechodu od nosenia kalpachov na rôzne vysoké lodičky na hlavách je teda zrejme rýdzo praktický . V podstate aj lodička nosená k dnes najrozšírenejším rakúskym banským uniformám (čiernym) je tiež v realite praxe modifikovaný niekdajší čierny plstený kalpach. 

Kalpachoidnú lodičku od pravého kalpachu rozoznáte ľahko: lodičky majú vpredu a vzadu rad gombičiek. 

Kalpach žiadne gombičky nemá, má len zlatou niťou vyšívaný banícky znak  alebo neskôr veľký mosadzný odznak s rovnakým motívom. 

Pokladám za chybu, že sa tejto súčiastke slávnostných baníckych uniforiem nevenuje náležitá pozornosť, a skutočné plstené kalpachy sa stávajú skutočnou raritou, pričom ich potichu vytláčajú najrôznejšie typy lodičiek. Dnes už zelené lodičky hrajú brutálnu presilovku aj pri nosení s uhorskou červeno bielou uniformou. 

 

K.Ivan, Hodruša-Hámre 2014 - 17. 1. 2021
 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 

   Text a fotografie, pri ktorých nie je uvedený pôvod a popis sú autorskými dielami K.Ivana. Možno ich zdieľať pomocou linkov na webe a sociálnych sieťach, nemožno ich však kopírovať a následne vydávať za vlastné diela. Pokiaľ by niekto pociťoval potrebu využiť časti textu alebo fotografie, môže tak učiniť len po písomnom požiadaní  a obdržaní autorovho súhlasu na  e-mailovej adrese hodrusaphotozavináčgmailbodkacom

...............................................................................................................................................................