Pamiatky UNESCO Hodruša-Hámre - Rudolf/Mayer šachta

Okrem toho, že Hodruša-Hámre  s Kopanicami aj s pridruženými osadami je pre vnímavé oko mimoriadne pekná a zaujímavá, oplýva okrem prírodných a historických pamiatok tiež mnohými technickými pamiatkami.

Okolo niektorých chodíme v tesnej blízkosti denne, a ani si neuvedomujeme, aká zaujímavý unikát vlastne v obci máme .

V tomto príspevku by som rád pojednal o Národnej Kultúrnej Pamiatke zapísanej do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO – Mayer šachte či skôr šachtách

Viem, hodrušanmi familiárne nazývané  „Mayerky“ v súčasnosti (rok 2015)  nevyzerajú ako pamiatky hodné takéhoto hrdého označenia.

Napriek tomu je viacero dôvodov, prečo sa týmto technickým dielam dostalo takejto pocty svetového formátu.

Okrem zápisu do zoznamu pamiatok UNESCO je Mayer šachta 1, alebo ak chceme stará Mayer šachta národnou technickou pamiatkou zapísanou v Ústrednom Zozname Pamiatkového Fondu SR pod číslom 101682/1, 101682/2 a 101682/2 . Za lomítkom označuje číslo 1 strojovňu, číslo 2 ťažnú vežu a číslo 3 šachtovnú budovu  .

Čo je na starom výkrese 1,2 a 3 je hádam jasné...

 Najprv zájdime do histórie, aby sa nám ujasnila skutočná cena takýchto pamiatok.

 Aj keď sa šachty väčšinou v ľudskom povedomí spájajú s ťažbou rudy alebo uhlia, šachta Mayer 1 bola povodne vyrazená na ťažbu jaloviny, čerpanie vody a vetranie Voznickej dedičnej štôlne . Bola  totiž jednou zo ôsmich vyhĺbených servisných zvislých šácht v Hodrušskej doline, ktoré slúžili na vetranie, dopravu a fáranie mužstva pri razení VDŠ, tiež nazývanej Dedičnej štôlne cisára Jozefa II.

VDŠ bola razená od roku 1782 od Hronu smerom na Štiavnicu . Pre urýchlenie prác bolo v kráľovskej banskej komore vo Viedni rozhodnuté raziť túto štôlňu systémom protičelieb, ktoré sa mali postupne pospájať do budúceho súvislého banského diela, akéhosi veľkého tunelo- kanála, ktorým mali vody z Hodrušských, Vyhnianskych Belianskych a Štiavnických baní samospádom odtekať do rieky Hron .

Dnešná podoba ústia VDŠ pri Voznici- Na tomto mieste bola slávnostne zarazená v roku 1782

Preto bolo po Hodrušskej doline zahĺbená séria nových šácht (Záhradky 1782, Štampfer 1782 Delius1786-1789, Leopold1790, )  a dve už predtým existujúce ťažobné šachty (Kyslá a Lill) mali byť prehĺbené na potrebnú hĺbkovú úroveň a spolu s neskorším prehĺbením existujúcej Jazernej(Zipser) šachty tiež použité pre účely razenia VDŠ.

 So starou Kyslou šachtou sa však  pred rokom 1782 vyskytli problémy, preto že bola už dlhšiu dobu mimo prevádzky a zavaľovala sa. Nakoniec sa banský erár rozhodol pri dnešnom Obecnom úrade v úseku medzi  šachtou Záhradky a Kyslou šachtou vyhĺbiť tretiu servisnú šachtu, nazvanou Štampfer (podľa jedného z komorských grófov)

  Týmito šachtami sa do protičelieb vháňal čerstvý vzduch, spúšťali ľudia a materiál, vyťahovala sa jalovina z razenia čelieb a voda presakujúca do razených diel sa čerpala na povrch. Na  účel sa čerpania mohutných prítokov (viac ako 1000 m³  teda milión litrov za 24 hodín) sa využívala sčasti prezmáhaná stará šachta Kyslá kde čerpalo vodu z podzemia na povrch veľké vodné koleso.

Najzachovalejšou servisnou šachtou na Voznickej dedičnej štôlni, ktorá sa zachovala spolu s povrchovými objektmi, je práve šachta Mayer 1.

Ako sa zdá, pôvodne ani nebola pre postup razeniaVDŠ naplánovaná, vyhĺbená bola len dodatočne medzi už  vtedy existujúcimi šachtami.

Je zrejmé, že počas razenia protičelieb medzi šachtami Hutná/Delius a nižšou dvojšachtou Kyslá/Štampfer si vtedajší banský erár organizujúci razenie VDŠ relatívne neskoro uvedomil, že pri vzdialenosti 1,98 km medzi šachtami Kyslá a Hutná nezvládnu ľudia a technika ani vetranie, ani čerpanie vody.  Veľké prítoky vody boli na nižšej šachte Kyslá aj na vyššej šachte Hutná/Delius.

Bolo to spôsobené tým, že na tomto úseku VDŠ  bola razená síce v pevnej hornine pod dnom hlavnej doliny, ale všetky pukliny a prasklinky v skalách boli bohato napájané vodou. Podzemným zásobníkom s miliónmi litrov vody bolo totiž štrkom a pieskom zanesené prírodné jazero ktoré sa kedysi rozprestieralo od Dolnohámorského cintorína až po výškové paneláky pod Sandrikami.

 Voda nahromadená v štrkoch a pieskoch jazera,  popod ktoré VDŠ prechádzala diagonálne , bola okrem toho neustále dopĺňaná Hodrušským potokom. Koľko vody  z tohto prírodného rezervoára vytieklo cez škáry do VDŠ, toľko jej bolo doplnené potokom. 

Pri projektovaní VDŠ ako keby nebolo vzaté do úvahy, že stará Kyslá šachta mala už po stáročia predtým veľké problémy s banskou vodou, ktoré dokonca riešila nasadením Potterovho parného stroja na čerpanie.

Jediným riešením nepriaznivej situácie bolo „vloženie“ ďalšej šachty do  takmer dva kilometre dlhého plánovaného úseku VDŠ .   

Mayer šachta I bola zahĺbená 9. Mája roku 1805, hĺbenie dosiahlo konečnú hĺbku 92 m okolo roku 1807 (4) V tom istom roku ako pomocná vetracia a dopravná šachta bola už vybavená vodným kolesovým čerpacím strojom, ktorý bol prerobený po roku 1827 na ťažný stroj s väčším vodným kolesom o ktorom píšeme nižšie.

Na úrovni VDŠ sa s nižšou dvojicou šácht Kyslá/Štampfer čelbami prepojila odvodňovacia štolňa dňa 1.12. 1827 , s vyššou Hutnou/Delius šachtou bola Mayer # prepojená 15.5. 1830. Potom už banská voda z tohto úseku odtekala samospádom do Hrona.   

Šachta Mayer I. samotná je zvislá,  obdĺžnikového prierezu 2 m x 4,3 m, vystužená kamennou murovanou výstužou, len malá časť výšky pod ohlbňou je vymurovaná pálenou tehlou.(2) Kameň na výstuž šachty a na stavbu budov okolo šachty sa  ťažil v neďalekých lomoch za rodinným domom Pischových a pri ústí Kupfergrundu na Sandrikoch.

Od ústia Voznickej dedičnej štolne pri Hrone je Mayer šachta vzdialená 5 515 metrov.

Nie vždy však táto šachta nosila meno Mayer, v starých mapách je jednoducho nazvaná ako šachta č. 5, preto že starú šachtu Kyslá z počtu šácht nižšie na VDŠ  nevylúčili . Na starších fotografiách vidno ešte na priečelí strojovne jej predchádzajúce meno RUDOLF, na mapách z CK monarchie je zakreslená v pomaďarčenom tvare Rezsö akna.

Meno Rudolf Vrbna dostala v roku 1828, kedy boli z číselného označenia šachty premenované po významných banských funkcionároch a vzdelancoch, z ktorých mnohí mali veľké zásluhy pri razení VDŠ a baníckych či hutníckych vedách.

Bokorys starej Rudolf šachty s vodným ťažným strojom . Pohľad od Sandrikov

 Rudolf šachta dostala svoje meno po grófovi Rudolfovi z Vrbna a Freudenthalu, cisárskom komorníkovi a vrchnom ríšskom radcovi pre veci hutníctva.

Gróf Vrbna bol okrem toho aj významným vedcom a podnikateľom v oblasti výroby a spracovania železných kovov a významne sa zaslúžil o rozvoj železiarskeho a liatinárskeho priemyselného odvetvia v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii.  

Pokiaľ obdivujete napríklad krásne liatinové kríže na cintorínoch v okolí Štiavnice, Vyhní či Hodruše, vedzte, že bez výskumov a technických vynálezov grófa Rudolfa von Vrbna by sme asi nemali čo obdivovať.

Dobový portrét grófa Rudolfa von Vrbna & Freudenthal. Zdroj Internet

Vo svojich železiarňach na Bruntálsku gróf Vrbna ako prvý zaviedol vodné dúchadlá vysokých pecí, zaviedol liatie do pieskových foriem, ale napríklad aj ako prvý v českých zemiach zaviedol aj repné cukrovarníctvo. V tom čase dokonca zaviedol také precízne odlievanie jemnej liatiny, že z tohto druhu železa sa odlievali aj filigránske brošne , spony a iné drobné šperky. Dokonca boli vo svojej dobe módnou záležitosťou, preto že boli výnimočné, a nikto iný na svete nič takéto nevyrábal.

Rez vysokou pecou s dúchadlovým mechom hnaným vodným kolesom. Zdroj: Internet SNG

  V druhej polovici 30. rokov 20 storočia (obdobia 1.Československej republiky)však banskí úradníci  zrejme dospeli k názoru, že gróf Rudolf Vrbna nemal veľa do činenia s razením VDŠ, a tak bola šachta pri prestavbe v roku 1929 opäť premenovaná z Rudolf  šachty na Mayer šachtu.

Pôvod druhého mena šachty Mayer, ktorú uvádza Ing. A.Kurray vo svojom príspevku (6) podľa ktorého interpretácie dostala toto meno po riaditeľovi československých štátnych a hutných závodov Ing. Oskarovi Mayerovi. Otázka , na ktorú som nedokázal dohľadať odpoveď však znie, či vtedy ešte Mayer nežil, a či ju teda nepomenovali po žijúcej osobnosti.  

To ,že šachta nesie priezvisko buržoázneho riaditeľa by za socializmu, najmä v 50 a 60 tich rokoch bolo pre súdruhov kádrovčíkov ťažko stráviteľné sústo. Našťastie však zhodou okolností v doline a okolí po stáročia žilo viacero Majerovcov a niektorí z nich boli baníkmi aj štajgrami. 
Prísnym súdruhom po II. svetovej vojne stačilo zrejme pošepnúť, že šachta sa volá podľa „robotníckeho kádra“ a všetko bolo v poriadku. 
Šachta sa teda nemusela premenovať na trebárs " šachta Druhá Päťročnica" 

Pôvodná budova priamo nad Mayer šachtou bola drevená, ťažný stroj po prestavbe po roku 1830 poháňalo  obojsmerné vodné koleso s priemerom 7 metrov, na hlavnom hriadeli ktorého boli kónické bubny s ťažnými lanami. Také usporiadanie zrejme nestačilo výkonom, a tak vodné koleso koncom 19 .storočia opäť prestavali na priemer 8,5 metrov a vymenili aj lanové bubny kónické za valcové.    Kolesovňa , komora ťažného stroja a priľahlé miestnosti boli vybudované z lomového kameňa, rovnako ako miestnosti a sklady rudy pri šachte.

Podorys usporiadania budov Rudolf šachty s drevenou vežou a vodným kolesom ťažného stroja. Fond HKGU 10203 ŠÚBA  Kamenné budovy sú na pôdoryse vytiahnuté čiernym tušom.

Dnes je strojovňa Mayer I šachty rovnobežná s hlavnou budovou šachty. Pôvodná dispozícia budov pred generálnou prestavbou však bola úplne odlišná, budovy vodného ťažobného stroja a sklady boli do tvaru obráteného L v uhle ktorého bola drevená budova šachty samotnej.

 Strojovňa- kolesovňa  bola orientovaná  rovnobežne so svahom vedľa nej, a stála teda v dnešnej „uličke“ medzi šachtami Mayer I a Mayer II.

Kde stojí dnešná strojovňa šachty Mayer I, tam pôvodne stál sklad rudy, a tam kde je dnes hlavná budova šachty Mayer I. s vežou, stála drevená budova vlastnej šachty s drevenou vežou podstatne nižšou než je tá dnešná. Šachta mala dva výjazdy vozíkov – jeden smerom k úpravni na dopravu rudy, druhý na jalovinovú haldu.. Koleso ťažného stroja malo najprv priemer cca 6,5 metra, po prestavbe malo už priemer 8,5 metra, hlavný drevená hriadeľ kolesa a lanových bubnov mal priemer 1 meter. Šírka obojsmerného vodného kolesa bola 2 metre, a priemer lanových bubnov bol 3 metre.

Názorne rozmiestnenie budov starej šachty Mayer vidno na kreslenej rekonštrukcii , vypracovanej podľa pôdorysov budov .Pohľad od cesty - sponad nej

Rekonštrukcia: Marcel Mészáros  

Halda šachty je na obrázku umiestnená viac vľavo od budov.    

 Blízka baňa Schöpfer , neskôr nazývaná tiež Dolným Hodrušským banským závodom stále produkovala rudy, v 20 rokoch 20. storočia však jediná huta v revíri fungovala len v Banskej Štiavnici. Dopravovať rudné koncentráty z dvoch Hodrušských banských závodov vozmo cez hlavný hrebeň štiavnických vrchov bolo veľmi nákladné a v zimných mesiacoch problematické, až nemožné.

Preto padol návrh využívať najkratšiu priamu spojovaciu  cestu so Štiavnicou charakteristickou svojim minimálnym stúpaním – Voznickú dedičnú štôlňu, ktorá je prepojená aj s šachtou František umiestnenou povyše  bývalej Dolnej striebornej huty. Tento variant bol aj realizovaný, a tak bola  šachta v tejto súvislosti obnovená, prestavaná a tiež dodatočne neskôr premenovaná, ako sme už spomenuli vyššie z Rudolf (von Vrbna) šachty na Mayer (Karl Theobald von alebo Oskar ) šachtu.  

Je tiež zaujímavé, že pôvodne bola pred rokom 1914 budova  prerábanej šachty Mayer projektovaná ako dvojposchodová + prízemie, ťažný stroj mal byť v novej budove, kde predtým stálo vodné koleso. Bola by sa teda viac podobala na usporiadanie šachty František v B.Štiavnici alebo na Ludovika šachtu v Kremnici.

Takto by vyzerala Rudolf šachta keby bol realizovaný plán z c.k. monarchie. Pohľad od penziónu Zlatý stol teda od juhu

Toto je pohľad na projektovanú murovanú Rudolf šachtu od strany Sandrikov, teda od západu

 Nakoniec kvôli vojnovým udalostiam I. svetovej vojny zo stavby trojposchodovej Mayerky nebolo nič realizované, o 20 rokov neskôr  bola postavená jej súčasná jednopodlažná podoba.

 Pred generálnou prestavbou bol do strojovne šachty Mayer I už v roku 1921 osadený ťažný stroj zo šachty Ondrej , ktorý je najstarším pôvodným elektrickým ťažným strojom štiavnických vrchov zachovaným dodnes. Vyrobený bol v roku 1908 vo vedľajšej Vyhnianskej doline firmou Kachelmann.

Ťažný stroj v strojovni Mayer šachty. Foto K.Ivan

Šachta Rudolf/Mayer  bola nanovo prestavovaná v rokoch 1927- 1929. Veľmi zaujímavá je aj samotná ťažná veža šachty Mayer 1. Na zakázku ju vyrobila a zmontovala železiareň v Hronci v roku 1928, všetky spoje v jej konštrukcii sú nitované.

    

Mayer/Rudolf šachta v roku 1929 počas prestavby a výstavby dolného banského závodu. Veža šachty ešte nie je postavená a na strojovni je nápis Rudolf

Obnovenou šachtou sa vyťahovali rudy a jalovina z bočných prieskumných chodieb Voznickej dedičnej štôlne medzi Mayer šachtou a Lill šachtou, naopak vozy plné zlatostrieborného koncentrátu vyrobeného v Dolnom hodrušskom závode sa spúšťali na úroveň Voznickej dedičnej štôlne, tu sa zoradili do vlaku s 12 vozmi a elektro-benzínová lokomotíva Gebus ťahala tento vlak z Hodruše do Banskej Štiavnice pod šachtu František, kde boli opäť vytiahnuté na povrch a koncentrát sa spracoval na kovy v tamojšej blízkej hute. 

Teda Mayer šachta vlastne vyťahovala rudu získanú zo sledných chodieb po žilách na úrovni VDŠ aj od Lill šachty, spolu s jalovinou z rozširovania VDŠ na povrch. Po dokončení rozšírenia VDŠ tiež spúšťala do podzemia rudné koncentráty z úpravne určené pre Štiavnickú hutu.

Fáranie na Mayer I šachte 30te roky 20 storočia. Mimochodom,  šachtovná klietka v ktorej baníci stoja, sa zachovala dodnes

  Koncom 50. tich rokov 20. stor. sa však dobývanie strieborných rúd na Dolnom aj Hornom Hodrušskom handli skončilo a Mayer šachta opäť na nejakú dobu stíchla, preto že nebol dôvod používať ju.

Začiatkom 80 tich rokov minulého (20.) storočia nastal nebývalý rozvoj plánovania baníctva. Socialistická vláda sa rozhodla investovať do razenia nových šácht a budovania nových banských závodov v Hodruši-Hámroch aj Banskej Štiavnici. Hlboké šachty však bolo potrebné odvodňovať, a Voznická dedičná štôlňa na tento účel už nepostačovala – bola dosť zaplnená vodami pozbieranými z tisícok kilometrov banských chodieb štyroch banských revírov. Tiež sa pomaly zapĺňala okrom, ktorý sa z banskej vody neustále po troche zráža.

Hodrušskí banskí záchranári počas pravidelného ročného čistenia VDŠ od okru. 80te roky, foto E. Kamody

Preto bolo rozhodnuté o vyrazení – či skôr vyvŕtaní Novej odvodňovacej štôlne (NOŠ) ktorá mala slúžiť na odvodňovanie projektovaných nových veľkobaní v Hodruši a Banskej Štiavnici. NOŠ je smerne popod hodrušskú dolinu až po Mayer šachtu prakticky rovnobežná s starou Voznickou dedičnou štôlňou, nové metódy presného banského merania však umožnili, že bola pri Mayer šachte umiestnená už o 15 m hlbšie ako VDŠ.
Od Mayer šachty mieri NOŠ popod hrebeň priamo pod Ondrej šachtu pod skanzenom pri Banskej Štiavnici.

Ústie NOŠ za Voznicou Foto K.Ivan

Keďže medzitým sa o Voznickú dedičnú štôlňu prakticky nikto nestaral, hoci do nej čerpali vodu aj bane v Banskej Štiavnici, bola už v havarijnom stave a bolo potrebné ju zrekonštruovať, aby sa  úplne nezapchala do vyrazenia NOŠ.  

Jedinou šachtou umožňujúcou jednoduchý prístup na hodrušskú časť VDŠ  z povrchu bola len Mayer šachta I.

 A tak bol  historický ťažný stroj s ťažnou vežou z roku 1929 opäť poreparovaný, pridali sa prístroje aby vyhovoval prísnym banským predpisom a v 80 rokoch 20. storočia sa začala rekonštrukcia Voznickej dedičnej štôlne. Bola to naozaj ťažká práca, v niektorých miestach hladina vody  siahala už len niekoľko desiatok centimetrov pod strop štôlne.

Pár fotiek z rekonštrukcie VDŠ

Za cenu značného úsilia bola nakoniec v úseku Mayer šachta – Nová šachta (B. Štiavnica) vo Voznickej dedičnej štôlni vybudovaná servisná stropná dráha, po ktorej dieselové závesné lokomotívy prepravovali potrebný materiál aj pracovníkov.

Po vyčistení VDŠ bola stará dedičná štôlňa ponechaná opäť sama na seba a Mayer 1 šachta sa používala ako záloha pre dopravu ľudí na NOŠ cez Mayer 2 šachtu. Posledná jazda na lane Mayer 1 šachty bola podľa zápisov v roku roku 1993. Bývalá továreň Sandrik mala na úrovni starej VDŠ namontované diaľkovo ovládané čerpadlo na technologickú vodu používanú hlavne v zimnom období, preto že teplota banských vôd pretekajúcich VDŠ neklesá nikdy pod +16 ^oC

Mayer šachta I bola definitívne proti vstupu nepovolaných osôb uzavretá v roku 2008, konkrétne  bol urobený štupeľ vybudovaním umelej povaly z oceľových priečnikov, zabetónovaním plošiny a zasypaním úvodných 10. metrov od povrchu jalovinou z bane Rozália .

Mayer šachty I a II. pred pár rokmi Foto K.Ivan

Pre potreby razenia NOŠ bola v rokoch 1978-1982 hneď vedľa starej Mayer šachty vyhĺbená šachta Mayer „nová“ , alebo tiež označovaná ako Mayer II.

Mayer II # slúžila na rovnaké účely ako pôvodne stará Mayerka I, lenže fungovala vo väčšom rozsahu - pre NOŠ. Šachta Mayer II je hlboká 115,5 metrov, v elipsovitom profile priemeru 5,8 x 7 metrov v betónovej výstuži a oceľovej výstroji (5). Okrem fáracieho a lezného oddelenia má šachta Mayer II aj špeciálne oddelenie na spúšťanie a vyťahovanie veľkorozmerných častí strojov a zariadení, a preto bola vyrazená v elipsovitom profile, hoci v tom čase sa už všetky nové šachty hĺbili v modernejšom kruhovom profile.   

Pod Mayer šachtou sa na odbočke NOŠ nachádza aj rozmerná servisná komora na prípadné opravy tunelovacieho stroja WIRTH

Servisná komora pod Mayer II šachtou na úrovni NOŠ. Foto Krtek

Mayer II. zároveň slúžila okrem vetrania aj na vyťahovanie jalovej horninovej drviny z vŕtania NOŠ pomocou tunelovacej súpravy Wirth TB II.  Horninovú drvinu potom odvážali nákladné autá na vzdialenejšie haldy.

Nová odvodňovacia štolna bola definitívne odovzdaná do používania v roku 1991 a potom sa už stará šachta Mayer prestala používať. Nová Mayer šachta bola odstavená z fungovania po roku 1995.

Obe šachty Mayer sú zaujímavé na porovnanie vývoja banskej techniky razenia a vybavenia šácht v rozpätí 200 rokov a tiež  sú dvojicou zvislých banských diel s extrémne blízkymi zvislými osami – obe sú od seba vzdialené len 27 metrov, čo je nielen Slovenský, ale pravdepodobne aj celoeurópsky unikát.



Obe Mayerky, v popredí Mayer II .Foto K.Ivan 

 Pri Mayer šachtách dlho stáli dva špeciálne samohybné dieselhydraulické vozidlá – trojkolky, vyvinuté osobitne len na čistenie NOŠ od usadenín. Podobne ako mnohé iné strojné unikáty z revíru, aj tieto  v 90-tich rokoch 20 storočia skončili v šrote bez toho, aby vôbec boli aspoň raz použité.  

Pri výstavbe NOŠ  a Mayer II bola v budove starej Mayer I. šachty postavená kompresorovňa, ktorá však žiaľ vibráciami poškodila obvodové murivo budovy šachty. Okrem toho bola za cestou postavená Banskými stavbami prízemná sociálna budova pre pracovníkov NOŠ a Mayer šácht – dnešná reštaurácia a penzión Zlatý stôl.

Z druhej strany bola k strojovni starej Mayer # pristavená tvárnicová parná kotolňa na vykurovanie novších budov. Teplá voda a para sa prevádzala ponad cestu „mostom“, ktorý je pri Mayer šachtách dodnes . Koncom 80 tich rokov došlo v tejto kotolni k nehode – výbuchu kotla a dobre si pamätám,  ako sme zhodou okolností v sobotu pár hodín po výbuchu autom  obchádzali škvarobetónové tvárnice budovy kotolne rozhádzané po celej ceste.

Pri Mayer šachte smerom na západ ešte donedávna stála rozsiahla halda jaloviny vyvážanej takmer 200 rokov z baní Schöpfer. Za dva roky bola celá odbágrovaná a prevezená do dolinky K Záhradkám na zaťaženie „päty“ odkaliska. Nejakú dobu poskytovala pekné nálezy hodrušských ametystov, kalcitov a iných nerastov z bane Schöpfer.  

Rudné bane š.p. začiatkom 21. storočia obnovili náter veže Mayer I šachty a opravili poškodenú striešku vrcholu veže s lanovnicovými kolesami. Zdá sa že Mayer šachte I svitá spolu so zakonzervovanou a tiež čerstvo natretou Mayer šachtou II. na lepšie časy.

NKP  Mayer # prejde do majetku obce Hodruša-Hámre, ktorá v peknej hale na poschodí a v menších miestnostiach na prízemí chce vybudovať spoločenské priestory, pričom zvonku aj zvnútra bude budova šachty aj strojovne obnovená.

Vizualizácia ako by Mayer I šachta mala vyzerať po rekonštrukcii fasád. Vizualizácia z FB profilu J.Urama 

Držme palce, nech sa všetko rýchlo podarí. 

Text copyright Karsten Ivan 26.10. 2009 – Marec 2015  

Použité skratky:

HDŠ – Hodrušská Dedičná Štôlňa alebo Dedičná štôlňa cisára Františka Lotrinského

VDŠ -  Voznická Dedičná Štôlňa alebo Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.

NOŠ – Nová Odvodňovacia Štôlňa  (razená od Voznice po Ondrej šachtu v 80tich rokoch 20 storočia)

Použité podklady a literatúra:

(1) Zoznam Komorských grófov Štiavnice vystavený v expozícii SBM Kammerhof

(2) Hlavná banská kniha bane Rozália , rukopis, do roku 1970 A WEISS, nepublikované, archív autora.

( 3) Zborník prednášok Pamiatky UNESCO ( CD ROM nosič s PDF súbormi)

(4) Ing. Eugen Kladivík CSc. : Odvodňovanie Hodrušských baní do roku 1918, Spravodaj Banského Výskumu Prievidza č. 3-5/97

(5) Ing. M. Durbák a kolektív: Sprievodca po technických pamiatkach B. Štiavnice a okolia, Vyd. Štúdio Harmony B. Bystrica pre mesto Štiavnica ISBN 80 – 968547- 4-7

(6) Ing. A. Kurray: Zabezpečenie b. diel a objektov v oblasti Hodrušského a štiavnického rud. Rajónu v rámci útlmu rud. Baníctva, Spravodaj Banského Výskumu Prievidza č. 2-3/2000 vyd BEVEX.
 

Obrázky sú autorskými dielami s copyrightom autorov uvedených v popiskách

Obrázok pôdorysu budov starej Rudolf šachty je z fondu HKGÚ 10203, ŠÚBA Banská Štiavnica ,rys Fridricha Weisza z roku 1885.

Ostatné nákresy sú z elektronického archívu autora, prevažne bez datovania a autorstva nákresov.

Axonometrický náčrtok usporiadania  budov starej Rudolf šachty je dielom Marcela Mészárosa mmeszaros@gmail.com