Na tomto mieste bol pôvodne rozsiahlejší blog týkajúci sa viacerých rozdielnych tém.
Založenia Sklených Teplíc,
Načo bolo používané vyrobené sklo
Kde brali starí sklári surovinu
a
Na čo slúžili a čo vlastne boli hlinené gule, ktoré boli vykopané pri jednom starom dome.
Článok som sa rozhodol dodatočne rozdeliť na dva menšie
Príspevok venujem pamiatke na dnes už nebohého Ing. Richarda Kafku, hutného inžiniera a historika regiónu Stredného Pohronia a časti Gemera, ktorý sa touto tematikou zaoberal vo viacerých článkoch, a ktorého som mal česť aj osobne poznať, nedlho pred jeho náhlym odchodom sme po mailovej pošte aj osobne konzultovali viacero nejasností.
Problematike pamiatok Sklených Teplíc, taviacej huty
a amalgamačnej huty sa Ing. Kafka venoval hlavne v týchto článkoch:
spolu s Ing. Melišovou,
a v:
Zhrňme si najpr v krátkosti históriu Sklených Teplíc.
Pôvodne
sa skladali z dvoch zaniknutých starších osád Vydrica a Nade ktoré sa
rozkladali južne od dnešných Sklených Teplíc v horskej doline Vydričného
potoka pod Vydričným vrchom. V tej dobe sa však samozrejme nevolali dnešným súhrnným názvom
Tieto dve osady sa spomínajú už v 12 storočí. Zmienka o Vydrici je aj z roku 1071, ale zdrojový dokument sa dnes považuje za neskoršie falzum.
Severozápadne od dnešných Sklených Teplíc sa na strmom vrchu
rozkladajú zvyšky strážneho Pustého Hradu (hradu Teplica) pochádzajúceho snáď
z prvej polovice 13. storočia, postaveného po tatárskej invázii, ale prvá
hodnoverná zmienka o hrade pochádza z roku 1465 , keď ho už dobyli
vojská Jána Jiskru v službách kráľovnej Beatrix. Táto ho následne
v roku 1490 prestavala, ale v roku 1602 už bol trvalo opustený.
Tieto dve osady sa spomínajú už v 12 storočí. Zmienka o Vydrici je aj z roku 1071, ale zdrojový dokument sa dnes považuje za neskoršie falzum.
 |
| Mapa Sklených Teplíc s Vydričnou dolinou z 1. vojenského mpovania (18 storočie) |
 |
| Vydrická dolina z lietadla. Vydrica je v strede hore, Nade bola zrejme v mieste radu domov. Letecká fotka z www.sklene-teplice.sk |
Okolo tunajších horúcich liečivých prameňov sa začala
formovať osada Teplice zrejme už v 13. storočí, najpravdepodobnejšie v súvislosti s
liečebným kúpeľníctvom pre blízku Štiavnicu.
Samozrejme, horúce pramene boli určite známe prehistorickému obyvateľstvu z širšieho okolia ( napríklad osád
z doby kamennej v okolí Horných Opatoviec) už tisícky rokov predtým.
Z Opatoviec je to k prameňom len nejaké 4 kilometre cez les, čo
bola pre ľudí z doby kamennej a dôb neskorších prechádzka, brnkačka - ako keby
ste dnes mali kúpeľňu na konci svojej záhrady.
Písomné pramene uvádzajú, že roku 1340 alebo 1350 založil
obec Teplice sklár (Glaser), syn
Gerharda z Teplíc. Na základe toho sa Sklenoteplická sklená huta považuje za najstaršiu na Slovensku.
Tak o tomto si dovolím zapochybovať.
Tak o tomto si dovolím zapochybovať.
Staré pramene tvrdiace vyššie uvedené totiž nerozlišujú medzi Sklenými
a Turčianskymi Teplicami, ale o Sklené Teplice v tejto zmienke zrejme
ísť nemôže, preto že v prameni je protirečenie.
Je to ako keby bolo napísané
že Bratislavu založil Duro , syn Jána z Bratislavy. Pravdepodobne sa teda jednalo
o syna Gerharda z dnešných Turčianskych Teplíc, kde mala od nepamäti svoje kúpeľné
a pravdepodobne aj sklárske zázemie Kremnica.
Iné zdroje odvádzajú rok založenia sklenej huty v pohronských Sklených Tepliciach od roku 1550, kedy je datovaná ponuka odpredaja dediny do majetku kráľa, s tým že už dvesto rokov v nej funguje skláreň. Takéto datovanie- vypočítaním dátumu- z iného je však často nespoľahlivé .
Historik Kremnice D. Kianička uvádza, že umenie lučby – teda odlučovania zlata od striebra do Kremnice priniesli banícki prisťahovalci z Kutnej Hory okolo roku 1328, po zaučení sa u talianskych lučobných majstrov.
Iné zdroje odvádzajú rok založenia sklenej huty v pohronských Sklených Tepliciach od roku 1550, kedy je datovaná ponuka odpredaja dediny do majetku kráľa, s tým že už dvesto rokov v nej funguje skláreň. Takéto datovanie- vypočítaním dátumu- z iného je však často nespoľahlivé .
Historik Kremnice D. Kianička uvádza, že umenie lučby – teda odlučovania zlata od striebra do Kremnice priniesli banícki prisťahovalci z Kutnej Hory okolo roku 1328, po zaučení sa u talianskych lučobných majstrov.
Jednalo sa s najväčšou pravdepodobnosťou
o prastarú metódu takzvaného mokrého odlučovania zlata od striebra zo
spoločnej zliatiny.
Metóda bola známa už od rímskych čias, ale v stredo- európskom
baníctve nebola do 14 storočia veľmi využívaná.
Okrem mokrej metódy existovala ešte jedna metóda odlučovania striebra od zlata - tzv suchá metóda, ktorá sa tiež používala v Kremnici. O tejto sa nateraz nechcem veľmi rozpisovať, stačí uviesť že sa v podstate jednalo o chloridovú kalcináciu- žíhanie elektra s prísadami .
Práve z Kremnice sa po 11. storočí rozšírilo odlučovanie zlata od striebra do ostatných stredoslovenských baní a hút. Pôvodne sa totiž všetko zlatostriebro - elektrum - vytavené v hutách Štiavnických , Kremnických Vtáčnických a Magurských vrchov muselo sústreďovať v Kremnici, kde ho centrálne spracovávali na zlaté a strieborné mince.
Kremnica ako najstaršia spracovňa a odlučovňa zlata od striebra pravdepodobne musela mať od počiatku svoju skláreň, ak používala ako prvá aj mokré odlučovanie Ako však ťažba a tavba drahokovových rúd postupne narastala, museli sa postupne rozšíriť aj lučobne (a s nimi produkcia sklární) pri väčších baniach a hutách.
Na to, aby Kremnica dovážala svoje sklené banky a krivule zo Sklených Teplíc je táto lokalita od Kremnice príliš vzdialená. Som teda tej mienky, že pred sklenoteplickou sklárňou pravdepodobne existovala skláreň niekde v okolí dnešných Turčianskych Teplíc.
Späť k tomu, prečo hutníci potrebovali sklárov.
Okrem mokrej metódy existovala ešte jedna metóda odlučovania striebra od zlata - tzv suchá metóda, ktorá sa tiež používala v Kremnici. O tejto sa nateraz nechcem veľmi rozpisovať, stačí uviesť že sa v podstate jednalo o chloridovú kalcináciu- žíhanie elektra s prísadami .
Práve z Kremnice sa po 11. storočí rozšírilo odlučovanie zlata od striebra do ostatných stredoslovenských baní a hút. Pôvodne sa totiž všetko zlatostriebro - elektrum - vytavené v hutách Štiavnických , Kremnických Vtáčnických a Magurských vrchov muselo sústreďovať v Kremnici, kde ho centrálne spracovávali na zlaté a strieborné mince.
Kremnica ako najstaršia spracovňa a odlučovňa zlata od striebra pravdepodobne musela mať od počiatku svoju skláreň, ak používala ako prvá aj mokré odlučovanie Ako však ťažba a tavba drahokovových rúd postupne narastala, museli sa postupne rozšíriť aj lučobne (a s nimi produkcia sklární) pri väčších baniach a hutách.
Na to, aby Kremnica dovážala svoje sklené banky a krivule zo Sklených Teplíc je táto lokalita od Kremnice príliš vzdialená. Som teda tej mienky, že pred sklenoteplickou sklárňou pravdepodobne existovala skláreň niekde v okolí dnešných Turčianskych Teplíc.
Späť k tomu, prečo hutníci potrebovali sklárov.
Princíp mokrého čistenia zlata s prímesou striebra
spočíval v tom, že z hutníckych procesov získaná zliatina elektra sa najprv
nazrnila – nalístkovala pomalým liatím roztaveného kovu do studenej vody pri
prudkom miešaní vody brezovými metlami.
Potom sa nazrnená zliatina vhadzovala do
nádoby s horúcou kyselinou dusičnou –Aqua Fortis ktorá lístkovo-zrnité strieborné časti zliatiny okamžite rozpúšťala
a na dno padalo už len rozožraté zlato ako pórovité čierne kúsky a kal.
Následne sa dusičná kyselina preliala do inej
nádoby (z pôvodnej rozpúšťacej nádoby sa zlato vybralo na ďalšie čistenie v peci.
Kyselina s roztokom striebra sa varom sa odparovala,
pary kyseliny sa destilovali a recyklovali na ďalšie použitie.
V odparovacej nádobe nakoniec zostalo takmer čisté kryštalizované striebro.
Na to, aby ste vyššie popísané procesy mohli riadne
kontrolovať a riadiť , sa nedali využívať keramické nádoby. Kyselina dusičná a chlorovodíková, potrebné na lučbu sa dali skladovať aj v keramických fľašiach, demižónoch, ale vlastné miešanie roztokov, rozpúšťanie zrnenej zlatostriebornej zliatiny, odparovanie nasýtených roztokov sa muselo robiť v skle.
 |
| Lúčobňa podľa Agrikolu: De Re Metallica Libri XII |
Potrebovali
ste do nádob vidieť, aby ste mohli kontrolovať koľko roztoku je v nich, aké majú roztoky farbu a aké
usadeniny v nich sú, aj to, či roztoky ešte účinkujú.
Kyselina Dusičná a kyselina Chlorovodíková sa vyrábali z dymivej kyseliny Sírovej - tiež v skle. Spomenuté kyseliny sa najlepšie skladujú v sklených nádobách -tak totiž vidíte, koľko ich v nádobách zostáva.
Kyselina Dusičná a kyselina Chlorovodíková sa vyrábali z dymivej kyseliny Sírovej - tiež v skle. Spomenuté kyseliny sa najlepšie skladujú v sklených nádobách -tak totiž vidíte, koľko ich v nádobách zostáva.
Nádoby na leptanie a rozpúšťanie kovov museli byť nutne sklenené, ak aj nie úplne priehľadné, aspoň
polopriehľadné, a kvalitne vyrobené, s rovnomerne hrubými stenami.
Kyselina dusičná a chlorovodíková, potrebné na lúčavku sa
dali skladovať aj v keramických fľašiach, ale vlastné miešanie,
rozpúšťanie, odparovanie sa muselo robiť v skle.
Nakoniec sa museli sklenené nádoby s usadeninami striebra rozbiť, aby sa z nich vyzrážané kovy mohli dostať von. Samozrejme, čisté črepy sa pozbierali, a predali sklárovi na recykláciu. Sklené črepy so striebrom sa tavili v piecke, kde sklo kvôli veľkej mernej hmotnosti striebra plávalo na povrchu ako troska. Sklená troska sa zo striebra sťahovala a neskôr znovu pridávali do pecí základného tavenia rudy. Značná časť lúčobného skla sa teda pri procese strácala a boli treba stále nové krivule.
Nakoniec sa museli sklenené nádoby s usadeninami striebra rozbiť, aby sa z nich vyzrážané kovy mohli dostať von. Samozrejme, čisté črepy sa pozbierali, a predali sklárovi na recykláciu. Sklené črepy so striebrom sa tavili v piecke, kde sklo kvôli veľkej mernej hmotnosti striebra plávalo na povrchu ako troska. Sklená troska sa zo striebra sťahovala a neskôr znovu pridávali do pecí základného tavenia rudy. Značná časť lúčobného skla sa teda pri procese strácala a boli treba stále nové krivule.
Pravdepodobne pre uvedené technologické vylepšenia a zavádzanie mokrého odlučovania zlata od striebra nastáva
v polovici 14. storočia prudký vývoj sklárstva v starých baníckych
regiónoch.
Sklo bolo žiadané pre technické účely, a jeho spotreba
kvôli práci so žieravinami a ich destiláciou bola značná.
Sklári boli vysoko cenení. Na prácu so žieravinami bolo potrebné
kremenné sklo odolné voči zmenám teploty, s vysokým obsahom kremíka
a teda aj vysokým bodom tavenia. Dnes sa na prácu s chemikáliami účely používa
borosilikátové sklo, ale to v stredoveku nebolo známe, zaviedlo sa až v 19 storočí.
Ak sa do sklárskeho kmeňa pridalo viac potaše, vzniklo
sodnodraselné sklo, ktoré sa síce ľahšie spracovávalo pri nižšej teplote
tavenia, ale takéto sklo je menej odolné voči
žieravinám a zmenám teploty. Napriek tomu bolo zrejme v hutách používané aj sodno -draselné sklo na menej chúlostivé operácie s roztokmi.
Sklárne bolo potrebné postaviť v oblastiach blízko
banských miest a ich hút, ale zároveň museli mať dostatok tvrdého dreva
v lesoch, vodnatý potok na drvenie a mletie sklárskeho kmeňa, zdroj
vápna a kremeňa alebo kremenného piesku.
Blízke okolie Štiavnice , Hodruše, Vyhní, Belej už bolo pravdepodobne „vyholené“ od kvalitného dreva kvôli jeho vysokej spotrebe na výstuž, stroje a predovšetkým drevené uhlie do hutníckych pecí.
V okolí dnešných Sklených Teplíc bolo a dodnes je dreva dosť. Vápenca je v okolí tiež dostatok, a teplický potok je dostatočne vodnatý, preto že má veľké povodie.
Blízke okolie Štiavnice , Hodruše, Vyhní, Belej už bolo pravdepodobne „vyholené“ od kvalitného dreva kvôli jeho vysokej spotrebe na výstuž, stroje a predovšetkým drevené uhlie do hutníckych pecí.
V okolí dnešných Sklených Teplíc bolo a dodnes je dreva dosť. Vápenca je v okolí tiež dostatok, a teplický potok je dostatočne vodnatý, preto že má veľké povodie.
Zrejme preto si Gerhardov syn vybral Sklené Teplice v roku
1350 pre svoju skláreň.
Vedel že v tomto regióne zarobí ťažké peniaze na
technickom skle.
Obdobne roku 1360 sklár Peter , ktorý bol podľa D. Kianičku
pravdepodobne kremnickým mešťanostom a radným, zakladá sklenú hutu
v Glaserhau (Sklenovo) pri Kremnici pre kráľovské lúčobne pri tamojšej slávnej mincovni.
Peter si pre skláreň vybral neosídlené miesto bližšie pri Kremnici s pralesom a dostatkom vody -dnešné Sklenovo.
Za zmienku stojí aj fakt, že
o dvesto rokov neskor (1630) kráľovské banské mesto Nová Baňa a jej banský erár vyplatil 2400 zlatých sklárskemu majstrovi Michalovi Ulmbovi
na založenie sklenej huty v dnešnej Starej Hute a výrobu skla pre čistenie produkcie novobanských baní, ale zrejme aj pre blízky Pukanec, Hodrušu a Rudno, ktoré sa aj v čase tureckých vojen rozvíjali po baníckej stránke.
Iní remeselnícki majstri museli v tej dobe naopak zaplatiť nemalé peniaze mestám za to, aby sa v nich mohli usadiť a robiť v nich svoju živnosť.
To, že sklárovi zaplatilo mesto Nová Baňa a banský erár, svedčí o vysokom dopyte po sklárskych výrobkoch po výpadku produkcie sklárskej huty, ktorá v tom čase v Sklených Tepliciach vyhorela.
Požiare sklární boli síce dosť bežné, väčšinou ale neznamenali dlhodobý výpadok produkcie, preto že sklárne boli v podstate len sklárske pece obstavané drevenou stavbou, neskôr murovanou budovou. O tom, či bola skláreň v Sklených Tepliciach po požiari v prvej polovici 17. storočia obnovená, niet veľa informácii.
V roku 1679 museli Sklené Teplice po celý apríl živiť tureckých spojencov Imricha Thököliho, vraj Teplice kompletne vyjedli, samotný Thököli pritiahol s hlavným vojom v októbri a Stiavnicu aj Hodrušu vypálil.(Čo sa stalo s Belou, to nevieme)
V takýchto podmienkach sa výroba aj odbyt len ťažko obnovovali.
Spomenul som surovinové podmienky pre sklárne.
Na tavbu obyčajnejšieho skla bola okrem kremeňa potrebná ešte sóda(uhličitan sodný) v zmesi s potašou (uhličitan draselný) ako tavidla, ale tá sa dala pomerne jednoducho vyrobiť z lúhu získavaného z popola tvrdého dreva a z vápna. Vylúhovaný popol po oddelení sodného lúhu na výrobu sódy a potaše sa čistil, sušil a skladoval, preto že bol tiež dôležitou surovinou. Neskôr sa k popolu vrátime. Ako vidno, v stredoveku sa recyklovali aj suroviny, ktoré sú dnes odpadom.
Iní remeselnícki majstri museli v tej dobe naopak zaplatiť nemalé peniaze mestám za to, aby sa v nich mohli usadiť a robiť v nich svoju živnosť.
To, že sklárovi zaplatilo mesto Nová Baňa a banský erár, svedčí o vysokom dopyte po sklárskych výrobkoch po výpadku produkcie sklárskej huty, ktorá v tom čase v Sklených Tepliciach vyhorela.
Požiare sklární boli síce dosť bežné, väčšinou ale neznamenali dlhodobý výpadok produkcie, preto že sklárne boli v podstate len sklárske pece obstavané drevenou stavbou, neskôr murovanou budovou. O tom, či bola skláreň v Sklených Tepliciach po požiari v prvej polovici 17. storočia obnovená, niet veľa informácii.
 |
| Iná lúčobňa s destilovacími sklenými krivuľami podľa Agricolu |
V takýchto podmienkach sa výroba aj odbyt len ťažko obnovovali.
Spomenul som surovinové podmienky pre sklárne.
Na tavbu obyčajnejšieho skla bola okrem kremeňa potrebná ešte sóda(uhličitan sodný) v zmesi s potašou (uhličitan draselný) ako tavidla, ale tá sa dala pomerne jednoducho vyrobiť z lúhu získavaného z popola tvrdého dreva a z vápna. Vylúhovaný popol po oddelení sodného lúhu na výrobu sódy a potaše sa čistil, sušil a skladoval, preto že bol tiež dôležitou surovinou. Neskôr sa k popolu vrátime. Ako vidno, v stredoveku sa recyklovali aj suroviny, ktoré sú dnes odpadom.
V prípade sklenoteplickej sklárne bol pre mňa dlhú dobu malou záhadou zdroj hlavnej suroviny pre výrobu skla : kremeň alebo piesok.
Sklársky piesok sa
v doline nevyskytuje, ani kremenná žabica v potoku nie je vo
významnom množstve. Podľa geologickej mapy je blízko centra Sklených Teplíc
malé ložisko hydrotermálneho kremenca. Či sa tu kremenec reálne ťažil, to som
neskúmal, aj keď takéto kremence bývajú pomerne čisté a teda aj použiteľné po rozdrvení ako súčasť "sklárskeho kmeňa" čo je zmes drveného kremeňa alebo piesku s lúhom, sódou a vápencom .
Neskôr mi však napadlo, že na výrobu skla používal Gerhardov syn a jeho
následníci celkom určite opálovú surovinu -
odpad z lomov výrobní mlecích kameňov na rudu pri vyústení
Sklenoteplického potoka , neďaleko od Szaboovej skaly. To je takmer 100% SiO2
Pri ceste od Szabóovej skaly na majere Janovské sú rozľahlé a veľmi staré povrchové bane
a spracovne opálových limnosilicitových mlynských kameňov, kde stačilo len zbierať čerstvý
odpad z osekávania žarnovov, ktoré sa tu robili najmä pre Kremnicu. Odpadovú surovinu stačilo od Panskej Hory voziť hore do Sklených Teplíc do sklenej huty.
Zdrojom veľmi čistého kremeňa pre Sklenoteplické sklárne boli teda odpady z inej prevádzky - manufaktúrnych výrobní silicitových mlynských kameňov, vyrábaných hlavne pre Kremnicu a niektoré banské závody s jemne vtrúseným zlatom v tvrdom materiáli.
Stačilo nazbierať množstvo jemných odštiepkov, zmiešať ich so salajkou a črepmi porozbíjaných krivulí a nádob, rozkúriť pod sklárskou pecou a mohla sa fúkať ďalšia várka nádob pre banské procesy čistenia zlata od striebra.
september -október 2015
Text je autorským dielom , je možné citovať ho, použiť ako podklad pre ďalší výskum. Nie je možné vydávať ho za vlastné dielo iným autorom, ani bez predchádzajúceho súhlasu autora publikovať v tlačenej forme. Autorstvo fotografii, pokiaľ je známe, je uvedené priamo v popiske fotografie.
www.skleneteplice.sk
http://www.sklennysen.sk/index.php/vyroba-skla
Kutnohorsko - vlastivedný sborník 07-04: článok Bartoš -Brzák -Ševcu Prubířství a prubířská keramika ISBN 978-80-86406-48-0
Lazarus Ercker: Kniha o prubířství
Zdrojom veľmi čistého kremeňa pre Sklenoteplické sklárne boli teda odpady z inej prevádzky - manufaktúrnych výrobní silicitových mlynských kameňov, vyrábaných hlavne pre Kremnicu a niektoré banské závody s jemne vtrúseným zlatom v tvrdom materiáli.
Stačilo nazbierať množstvo jemných odštiepkov, zmiešať ich so salajkou a črepmi porozbíjaných krivulí a nádob, rozkúriť pod sklárskou pecou a mohla sa fúkať ďalšia várka nádob pre banské procesy čistenia zlata od striebra.
K.Ivan,
Text je autorským dielom , je možné citovať ho, použiť ako podklad pre ďalší výskum. Nie je možné vydávať ho za vlastné dielo iným autorom, ani bez predchádzajúceho súhlasu autora publikovať v tlačenej forme. Autorstvo fotografii, pokiaľ je známe, je uvedené priamo v popiske fotografie.
Použité zdroje, linky a internetové stránky
http://www.sklennysen.sk/index.php/vyroba-skla
Kutnohorsko - vlastivedný sborník 07-04: článok Bartoš -Brzák -Ševcu Prubířství a prubířská keramika ISBN 978-80-86406-48-0
Lazarus Ercker: Kniha o prubířství
http://referaty.aktuality.sk/keramika/referat-17507
Georgius Agricola: De Re Metallica Libri XII, Bazilej
Daniel Haas Kianička: Kremnica –mesto pokladov, I. Zväzok, vyd. nakl. RAK Budmerice 2014 , ISBN 978-80-85501-62-9
Georgius Agricola: De Re Metallica Libri XII, Bazilej
Daniel Haas Kianička: Kremnica –mesto pokladov, I. Zväzok, vyd. nakl. RAK Budmerice 2014 , ISBN 978-80-85501-62-9
Ručne písaná kronika Ignáca Opluschtila do roku 1861. Fulltext verzia skenu
Žádné komentáře:
Okomentovat