Strážna a signálna veža na Luchtove nepatrí k všeobecne známym pamiatkam stredného Pohronia. To, že o nej okrem historikov a nadšencov turistiky vie málokto, je zapríčinené tým, že je umiestnená na relatívne odľahlom mieste , a nevedú k nej žiadne turistické chodníky.
Známejšia je len obyvateľom Tekovskej Breznice, do katastra ktorej patrí, a ktorí ju skôr môžu poznať pod menom Luftov. Rovnaké meno (Luchtov/Luftov) ale nesie tiež miestny rybník , ktorý je mřtvym ramenom niekdajšieho meandrujúceho toku Hrona, dnes odrezaného od rieky kusom polí. Dnešný tok Hrona je sústavou hrádzových objektov presmerovaný v smere toku prevažne na pravú stranu riečnej doliny, ktorá sa tu posledný krát rozširuje do údolnej nivy pred prielomom cez Slovenskú bránu na severovýchodný okraj Podunajskej nížiny.
Pekné video z 3D zamerania zvyšku veže Luchtov/Luftov nájdete na Youtube tu: https://www.youtube.com/watch?v=GtheDf3H5sg
Historikom je veža na Luchtove - respektívne to čo z nej zostalo - známa ako jedna zo strážno -signálnych veží majúcich za úlohu včas varovať najbližšie obce a mestá v časoch nájazdov Turkov a Martalovcov pred ich vpádmi proti toku Hrona smerom od Sv. Beňadika na Novú Baňu, Žarnovicu a Kremnicu.
Zmienok o tejto strážnej veži je veľmi málo. V súdobej náučnej literatúre sú o nej len zriedkavé zmienky. Na mapách ju možno dohľadať na polohe "Pustý hrad" - samozrejme o hrad neide, len o osamelú kedysi ľahko vyzbrojenú vežu s posádkou niekoľkých pozorovateľov.
V knihe R. Mladého "Putovanie po hradoch slovenských" ju nájdeme ako položku číslo 36 pod názvom "Breznická vartovka" ale tak ju nikto z domácich zrejme nenazýva. Popis sa obmedzuje len na vykreslenie toho, ako sa k nej dostať, keďže ku nej nevedú turistické značky. Kvôli strmine - dobrej pre obranu veže - autor zapísal, že je k nej "Za mokra celkom vzrušujúci výstup aj zostup."
Kto vybudoval Luchtovskú strážnu vežu nie je podľa dostupných podkladov jasné. O toto územie viedli prakticky celé 15 storočie a aj začiatkom 16. storočia spory Benediktínske opátstvo v Beňadiku, a Ostrihomské Arcibiskupstvo. 1543 Ostrihom dobyli turci, a arcibiskup sa formálne presťahoval do Trnavy, hoci v skutočnosti nasledujúcich 300 rokov prebýval v Bratislave.
Považujem za pravdepodobné, že vežu Luchtov dal vybudovať buď v rámci opevňovania banediktínskeho kláštora v rokoch 1565 - 1588 Ostrihomské arcibiskupstvo ktoré dostalo opátstvo do majetku, alebo do veže investovalo Rakúsko-uhorsko ako štát
 |
| Šípka ukazuje polohu strážno signálnej vartovky - veže Luchtov z diaľničného mosta R1 pri reštaurácii Tekovská Kúria - niekdajšej lúky Remiaťka (Snímka z Google maps, aplikácie Streetview) |
Je známe, že hlavné smery útokov Turkov na banské a obchodné mestá viedli od Nitry a Nových Zámkov proti prúdu Hrona, z Ponitria cez horské priechody Pohronského Inovca a Vtáčnika, z Poiplia od Krupiny , Dobrej Nivy a Babinej cez Štiavnické Vrchy aj od východu.
Smer od Levíc a Nových Zámkov bránila pevnosť v Benadiku, cestu od Pukanca cez Chválenskú dolinu strážil hrad Breznica s pevnôstkou Sokolia skala, smer z doliny Štiavničky od Krupiny strážila Antolská pevnosť, smer od Bacúrova cez Banský studenec pevnôstka v Kysihýbli, a doliny cez Inovec bránil zase hrad Revište.
Hlavnou úlohou signálnych veží teda bolo strážiť cesty a v prípade podozrivého pohybu vyvolávať poplachy v mestách a obciach, a odovzdávať varovania širokej strategicky rozmiestnenej sústave varovných hlások. Varovné signály sa dávali v noci svetlom ohňa, cez deň dymom z ohňa a prípadne v kombinácii s výstrelmi z mažiarov - záležalo to na konkrétnej meteorologickej situácii v deň potreby vydania varovania - pri hmle, búrke alebo silnom daždi by boli ohňové alebo dymové signály prehliadnuteľné.
Protiturecké signálne body -hlásky- boli umiestňované väčšinou tak, aby mali dobrý výhľad doďaleka, ale aby boli podľa možnosti blízko k osídleniam.
V tomto ohľade je signálno strážna veža Luchtov skôr výnimkou - je umiestnená na hrebeni (sedle) vedúcom k miestnemu vrcholu Luchtova, a je niekoľko kilometrov vzdialená od najbližších osídlení Tekovskej Breznice /Orovnice, aj od Sv. Beňadika.
V Orovnici je od stredoveku výšinný hrad Breznica strážiaci strategickú cestu od banského mesta Pukanca k Novej Bani , a vstup od Slovenskej Brány na stredné Pohronie bránila pevnosť Hronskobeňadického kláštora benediktínov. Z Breznického Hradu je Hronskobeňadická pevnosť vzdialená 7,1 kilometrov vzdušnou čiarou na priamy dohľad, a z Breznického hradu je priama viditeľnosť na Novobanskú vartovku umiestnenú pravdepodobne na Gupni vo vzdialenosti vzdušnou čiarou 5 kilometrov. Jedná sa teda o vzdialenosti na ktoré dobre vidno oheň, dym a počuť aj výstrely z mažiarov alebo kanónov.
Mohlo by sa teda zdať, že strážno -signálna veža Luchtov že strážna veža Luchtov je medzi výstražno obranné body Beňadickej pevnosti a Breznického hradu vsunutá zbytočne.
Zdanie ale klame, Luchtovská veža je v hore postavená strategicky presne a akurátne.
Predovšetkým si treba uvedomiť jedno: výpady Turkov, Martalovcov proti toku Hrona od Slovenskej Brány pri Tlmačoch museli viesť po cestách. Dnes by sa mohlo zdať, že nemohol byť problém na koňoch cválať proti toku Hrona po poliach mimo ciest .
Krajina a terén na dne Hronskej doliny sa však od čias pred 500 rokmi rapídne zmenili. Na dne hronskej doliny Hron od Žiaru nad Hronom po oboch stranách spútaný prudkými svahmi Štiavnických vrchov, Kremnických vrchov a Pohronským Inovcom výrazne meandroval - a menil svoj tok po každej veľkej povodni - naviac tam všade na dne doliny kde sú dnes polia a lúky boli lužné lesy, háje a močariny, ktoré zachytávajú staré mapy.
To ako vyzerá dnes spodok Hronskej doliny od Beňadika po Šášov je výsledok množstva zemných a melioračných prác za posledných tristo rokov . Predtým za časov protitureckých vojen bolo nutné držať sa odvekých ciest, nemenných brodov a mostov hlavne kvôli doprave vozmi a koňmo.
Pešiaci mohli prejsť aj cez hory a dolinky, ale úderná sila tureckých a protitureckých vojsk už bola závislá na doprave zásob a kanónov s pomocou vozov a konských záprahov. Tureckí a martalovskí velitelia neboli na hlavy padnutí, a pri presunoch na miesta zamýšľaných výpadov v podobe predpokladanej bohatej koristi banských miest a obci potrebovali opevnené a ozbrojené body obísť, aby čo najviac znížili straty na vojakoch, zbraniach a materiáli ako strava a stany na budovanie poľných táborov. Preto sa potrebovali po ceste od Nitry či Nových zámkov vyhnúť Beňadickej pevnosti a Levickému hradu. Beňadická pevnosť chránila prístupové cesty na stredné Pohronie od Nitry, Moraviec a Levíc.
Cesty a chodníky cez hory pre vozy neboli ľahko zjazdné, menšie cesty bolo možné ľahko zatarasiť stromovými zásekmi ktoré bolo problematické odstrániť, čo presuny vojsk spomaľovalo.
Od počiatku stredoveku a možno až od staroveku sa Beňadik (prípadne priľahlé opevnené hradiská na Vartičke, Krivíne, Stávkach,) - pokiaľ neboli priamo cieľom útoku obchádzal v smere od Nitry a Zlatých Moraviec poza dnešné Čaradice, Tekovské Nemce cez Horné Lúky oboch obcí a cez dolinu medzi Úkolným vrchom a vrchom Kliča smerom na lúku Remiaťka.
Že neviete o čom hovorím, že miestne názvy nepoznáte?
Nevadí, vysvetliť trasu niekdajších útočných vojsk na obídenie Beňadika nie je ťažké.
Odveká obchádzka hradísk a pevnosti pri Beňadiku pre invázne vojská prichádzajúce z rovín od Nitry na Stredné pohronie v podstate kopíruje trasu dnešného obchvatu Čaradíc, Tekovských Nemiec a Hronského Beňadika rýchlostnou cestou od Čaradíc, po motorest Tekovská Kúria a dialničný most ponad Hron. Reštaurácia Tekovská Kúria a cestno-riečny most a zjazd z diaľnice na starú cestu je na niekdajšej lúke Remiaťka. Názov lúky je odvodený od mena Remety - teda "Patriaca kláštoru".
Vojská prichádzajúce od Nitry a od západu až na nejaké malé možno polkilometrové odchýlky išli trasou dnešnej R1. Jediným ťažším úsekom pre jazdu a povozy bol asi kilometrový úsek cez horu nad Remiaťkou (Tekovská Kúria) Nutne všetky bojové šíky obchádzajúce dnešný Beňadik museli vyjsť na lúke Remiaťka, a tým sa vyhli paľbe z Beňadickej pevnosti, v zásade už potom mohli mašírovať smerom na Novú Baňu , Žarnovicu a Svätý Kríž po prastarej Hronskej ceste.
Strážna veža Luchtov je umiestnená za Hronom na strmom lesnom sedle rovno oproti niekdajšej lúke Remiaťka, z jednej strany z Luchtova vidno do Beňadickej pevnosti a na Vartičku nad ňou vzdialenosť 3400 metrov vzdušnou čiarou , z druhej strany z veže Luchtova vidno priamo na Breznický Hrad vzdialenosť vzdušnou čiarou 3 500 metrov
Strážna signálna veža Luchtov bola jednoducho postavená na pozorovanie útokov smerom na Breznicu aj na Beňadik od Remiaťky.
Historici ktorých to nenapadlo (verím že je ich málo) si teraz položili otázku ako si môžem byť taký istý, že? Najsilnejším argumentom na veľký strategický význam Remiaťky je prítomnosť tzv. Tureckých valov na vrchu Úkolné. Nech Vás nemýli, že na väčšine máp je tento vrch mylne pomenovaný ako Madačka - to sú tie kartografické omyly, ktoré mätú neskúsených.
https://orovnica.eu/zemne-valy/
Link na stránku obce orovnica najmä na priloženú mapku je tiež trochu zavádzajúci. V skutočnosti dvojval vedie trochu inak než na obrázku - lidarová snímka ukazuje skutočný priebeh dvojvalu takto:
 |
| Lidarová snímka dvojvalu na Úkolnom - pre čitateľov s problémom čítania máp som jeho priebeh zvýraznil červenou linkou od hrany vrcholu Úkolného až pod strminy pri Hradiskom (Orovnickom) potoku pod vrchom Drevený Kôň. Stredná časť dvojvalu je trochu zotretá ťažbou dreva s mechanizmami. (snímka z mapového portálu ZBGIS) |
Z porovnania lidarovej snímky a nákresu z podstránky obce Orovnica sú zrejmé drobné nepresnosti nákresu. Ani o nejakom pravouhlom zalomení dvojvalu pri potoku nemôže byť reč.
Legenda o protitureckom pôvode valov je síce pekná, ale hlavná línia dvojvalov má priekopu na východnej strane teda smerom k Novej Bani. To znamená , že dva paralelné valy mali brániť útokom nájazdníkov od východu, v smere od banských miest, ale Turci prichádzali útočiť na stredné Pohronie v týchto miestach prakticky vždy od západu alebo juhozápadu, a obrancovia by sa neubránili v prípade útoku od západu, lebo by boli zatlačený do priekopy.
Dvojval je teda starší, zatiaľ neznámeho veku, a mnohí autori ho pripisujú do vekov budovania Spečeného valu či Valu obrov prebiehajúcim Štiavnickými vrchmi (Slovenský čínsky múr a podobné bulvárne splietania) Realita je taká, že na druhej strane Hrona v Štiavnických vrchoch línia valu nikde v okolí Luchtova nepokračuje smerom k Ipľu, a teda priamo spájať dvojval na Úkolnom s Pečenickým valom o mnoho kilometrov ďalej v Štiavnických vrchoch je zrejme neopodstatnené, aj keď teoreticky mohli vzniknúť v rovnakej dobe. Definitívnu odpoveď na otázku veku valu na Úkolnom by mohol dať len detailný archeologický výskum, ktorý zatiaľ nikto neurobil.
Nech je ako chce, prítomnosť dvojvalu ukazuje na mimoriadny strategický význam prilahlej lokality Remiaťka a doliny medzi vrchom Kliča /Klič a vrchom Úkolné ("Madačka").
 |
| Poloha strážnej veže Luchtov a trasy R1 medzi Kličom a Úkolným s dvojvalom, Freemap.sk |
Iným podporným dôkazom prirodzeného strategického významu terajšej trasy obchvatu R1 je až donedávna existujúca línia rozsiahlych zákopov Wehrmachtu od motorestu Zubor paralelne s trasou R1až po Nemčianske Horné lúky, ktoré výstavba R1 zničila. Nemecká armáda očakávala útok Rusov a Rumunov poza Čaradice a Nemce, nie priamo od Slovenskej Brány od Rybníka. Nakoniec reťaz zákopov opustili bez boja.
Je tu ešte jeden moment prečo je vežová hláska na Luchtove mimoriadne dobre umiestnená. Vidno z nej totiž priamo aj na hlásku Varta nad Devičanmi (kóta Varta 616 m.n.m). Niektorí autori ju označujú ako Varta nad Čajkovom, Vidno z nej aj do Devičian, aj do Čajkova, dokonca až do Levického hradu.
 |
| Ešte širšie zachytenie situácie vartoviek a sídel v okolí, žltými linkami sú naznačené trasy starých aj nových hlavných ciest. |
Povedzme si ale otvorene - čo mohlo Turkov zaujímať v Čajkove? Nie že by som chcel Čajkovčanov za tureckých vojen podceňovať, ale v obci sa dali zrejme kradnúť len potraviny, dobytok a otroci. Víno asi nie. Devičany s ich dnes už úplne zabudnutým rozsiahlym zlatorudným baníctvom boli pre Turka s vedľajším Pukancom - kráľovským banským mestom oveľa zaujímavejším cieľom, preto si myslím, že Varta slúžila skôr Devičanom a Pukancu než Čajkovu, aj keď poslúžila na varovanie aj Čakjovčanom a Rybníčanom.
Z hlásky na Luchtove je vzdušnou čiarou na Vartu nad Devičanmi len 4,2 kilometra. Myslím, že z hradu Breznica ani od Gupne v Novej Bani na Čajkovskú/Devičiansku Vartovku nie je vidieť - zacláňa o 130 metrov vyšší vrch Priesil - neoveroval som to v praxi ale nadmorské výšky vrchov v priamom smere dohľadu to jednoducho neumožňujú .
Cez vežu Luchtov a Vartu nad Devičanmi a Čajkovom ale Breznický hrad aj Beňadická pevnosť mohli signálmi komunikovať aj s Levicami, aj Pukancom, aj Čajkovom a Devičanmi na opačnej strane masívu Štiavnických vrchov bez ďalších zbytočných vartovkových medzičlánkov.
Jej osamelá poloha na horskom sedielku bola strategicky priam geniálna z pozorovacieho aj signálneho hľadiska. To že nezabránila vpádom Turkov hore Hronom nie je jej vina, možno to skôr pričítať presile Turkov a spoluúčasti ich spojencov - bohužiaľ až príliš často sa tureckých výpadovspoluzúčastňovali aj vojaci šľachticov z radov miestneho uhorského protihabsburského odboja.
To ,že je v takom teréne osamelo v lesoch zabránilo podľa všetkého aj jej úplnému zničeniu, zdá sa že nebola zbúraná, podlieha len samovoľnému rozpadu od druhej polovice 18 storočia po skončení protitureckých vojen
K.Ivan, Hodruša-Hámre
31.12. 2020
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Článok je autorským dielom K.Ivana.
Možno ho šíriť linkami v sociálnych sieťach, možno ho citovať s uvedením autora. Nie je dovolené odpisovať alebo kopírovať ho a vydávať následne za vlastné dielo. Na prípadné použitie úryvkov článku v tlači treba autora požiadať písomne alebo elektronicky o súhlasné stanovisko, ktoré v 99 prípadoch zo 100 dáva.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Použité pramene a podklady:
https://orovnica.eu/zemne-valy/
https://www.youtube.com/watch?v=GtheDf3H5sg
mapové podklady ZBGIS
mapy Google, aplikácia Streetview
mapové výrezy zo stránky Freemap.sk
Rudolf Mladý: Putovanie po hradoch slovenských, vydalo EN ARS, s.r.o. Nitra v roku 2019, ISBN 978-80-973164-2-6, strana 58.
Tomáš Sitár: Osídlenie Tekovskej stolice v stredoveku Vyd. Miloš Hric a vlastný náklad autora, Krná 2020, ISBN 978-80-973390-5-0, strany 126 - 127 heslo Breznica.
wikipédia.sk heslo Ostrihom, heslo Kláštor Hronský Beňadik,
Žádné komentáře:
Okomentovat