Hrubý historický prehľad Hodrušskej doliny v dátach do 1.sv.vojny

Chronológia Hodrušsko-Hámorskej doliny

V nasledujúcom materiále sa pokúsime zoradiť v časovej súslednosti všetky dostupné dôležité dáta viažuce sa k Hodrušsko-Hámorskej doline. Podklady sú čerpané z rôznych písomných materiálov.

-cca  50 000 až 100 000 rokov prnl.

posledná erupčná činnosť v Štiavnických vrchoch – sopka Putikov vŕšok medzi Tekovskou Breznicou a Brehmi cca. 20 km od Hodrušskej doliny.

-? rokov prnl. vznik Hámorsko-Kyslianskeho jazera masívnym zosuvom andezitových balvanitých tufov zo svahu vrchu Zápolenka do doliny, prehradenie dnešnej Hodrušianky. Zosuvy takéhoto rozsahu vznikajú v našej oblasti aj vplyvom seizmických otrasov.

-mladšia doba kamenná(?) – nález kamennej sekery z okolia Sandriku, nepotvrdené ^{Priesol:Žarnovické noviny 4/2003}

- 12 až 7 stor. prnl. neskorá doba bronzová –2 nálezy  bronzových sekeriek vyrobených ľudom Lužickej kultúry začiatkom 20 storočia z priestoru  Kyslá nad bývalou hladinou Hámorsko-Kyslianskeho jazera. Uvedené nezávislé 2 nálezy na rôznych miestach naznačujú možnosť výskytu sídliska v okolí  ^{Priesol: Žarnovické noviny 4/2003}

-cca 4 storočie prnl. doba železná – príchod Keltských kmeňov do našej oblasti, pravdepodobne začiatok rozvoja ťažby a spracovania ľahkotaviteľných rúd medi a železa od Vyhní až po Banskú Štiavnicu, včítane Hodrušskej doliny. U nás najpravdepodobnejšie v priestore povrchovej dobývky Čelín Juh a Čelín západ, Kerling , Rumplovská, Hadová, povrchovej dobývky Rabenstein. Predmetom ťažby bolo najmä železo, menej meď, striebro a zlato – železo malo v tej dobe totiž vyššiu „trhovú“ hodnotu. Striebro však bolo tiež určite zaujímavé - biateky razené v dnešnej Bratislave Keltským kmeňom Bójov boli podľa spektrálnej analýzy striebornej zliatiny vytavené z rudy vyťaženej v našom regióne .Existencia Keltskej mincovne sa predpokladá aj v okolí Banskej Štiavnice.

-okolo120 n.l. vpád Germánskych kmeňov Kvádov do našej oblasti, z Panónie boli totiž vytláčaní Rímskymi légiami za Dunaj do dnešných Slovenských hôr. Germáni boli na našom území cca 200 rokov.

-11.7.roku 172 n.l. veľká bitka rímskych légii pod vedením Marka Aurélia s Germánskymi Kvádmi na Hrone, zrejme niekde pod Hronským Beňadikom. Kvádska presila bola porazená a Rimania mali voľnú cestu do Stredoslovenskej banskej oblasti.  Čulý obchod s kovmi určite fungoval, rímska ťažba však dosiaľ  nebola potvrdená .^{Dvořák : Stopy dávnej minulosti 2}

-4 storočie n.l. odchod Germánskych Markomanov a Kvádov smerom na západ, Langobardi odtiahli smerom na juhovýchod cez Alpy do Itálie. Keltské kmene pravdepodobne zdecimované ostávajú

-6 storočie n.l. príchod prvých Slovanov na naše územie, Kelti zrejme splynuli s novým obyvateľstvom, alebo národy žili vedľa seba a spolupracovali. Mnoho  slovenských geografických názvov má dodnes Keltské korene slova. 

  

-1207 údajne prvé vypálenie Kerlingu Tatármi – málo pravdepodobné, Tatári  postupovali od východu, Kyjev dobyli až v roku 1240.  ^{Otčenáš 1975:Kronika Hodrušsko-Hámorskej doliny a baní}

-1222 prvé vydanie Banského práva Ondrejom II. ^Otčenáš

-1238 udeľuje Banskej Štiavnici mestské privilégiá kráľ Belo IV. ^{Čelko 1 zb}

- 11.4.1241 bitka uhorských vojsk s Tatármi pod vedením Batuchána a Subotaja na rieke Slaná, uhorské vojsko porazené, Belo IV unikol len o vlások vďaka statočnosti templárskych  rytierov a oddielom Belovho brata Kolomana. Toto krídlo plienilo Panóniu.  Druhé krídlo Tatárov v tom istom roku pod vedením Orduchána prerazilo cez Poľsko po víťaznej bitke pri Legnici na Moravu a odtiaľ cez Starý Hrozenkov na Považie pri Trenčíne, neskôr na Ponitrie a Pohronie .Začiatkom roku 1242 sa obe Tatárske krídla spojili a do polovice toho istého roku drancovalili juhovýchodné a časť stredného Slovenska. Odolávali len kamenné hrady a opevnené mestá. Štiavnicu  zrejme dobyli, v tej dobe mala slabé opevnenie, okolie zrejme vydrancované a spálené. V polovici roku 1242 všetci Tatári odtiahli späť do Mongolska a Číny po úmrtí veľkého chána Ogotaja, syna Čingischána.

  

-1300 Banská Hodruša a Karlík (Kerling) pripadol Štiavnici- neoverené^{Chomenský-Kaňa:Krátky prehľad niektorých historických udalostí baníctva a obce 1990}

-14. storočie násilné zabratie Kerlingu , Kopaníc (Gerodu) a ďalších osád pánom Revišťa – magistrom Vezošom (Wesseusom) ^Otčenáš iní autori označujú za agresora Ladislava Kobolkutyho kastelána Revišťa a Šášova^{Richter::Dejiny Banskoštiavnického baníctva} , tento však bol kastelánom na uvedených hradoch až po Vezošovcoch

-noc19-20 marca1351^Richter bitka o Kerling medzi Štiavnickými žoldniermi a vojskom Vezoša, Štiavničania ( údajne 90 vojakov) pobití, ušlo len 5 jazdcov, Kerlinčania zväčša vyvraždení, Kerling vypálený (1352^Otčenáš) Pozostatky tiel pozbierané až v septembri 1352 a pochované na lokalite „K mŕtvym kostiam“(Todtenbeine) Tieto údaje sú neoverené, zrejme pochádzajú od romantických historikov, ale kto vie? Označenie lokality Mŕtve kosti je starý a dodnes používaný názov sedla pri Kerlingu.

-1352  nariaďuje kráľ Ľudovít kastelánovi Šášova Ladislavovi Kobolkutyovi, aby vrátil Kerling (Karlík) a ostatné osady zabraté Magistrom Wesseusom mestu B. Štiavnica ^{Labuda 1 zborník}

-1364 obyvatelia Hodruše sú uvádzaní v daňových súpisoch, 1366 aj v súdnych ^{Čelko 1 zborník}

-1376 písomne doložená B. Hodruša ako tzv. „vonkajšia ulica“ Banskej  Štiavnice, ktorou vraj bola        „odjakživa“.

-1387 dokončená stavba gotického katolíckeho kostola v Banskej Hodruši ^{Čelková 1 zb}

-1391- prvá písomná zmienka o Dolných Hámroch 13 dvorov cca 110 ľudí^{Dejiny obce Hodruša-Hámre}

-15 storočie Banská Hodruša mala 1500 obyvateľov ^{Chomenský-Kaňa, Vozár 1 zb}

-22.5.1424 vo Višegráde  dostala kráľovná Barbora Celjská od kráľa Žigmunda Banskú Štiavnicu a Banskú Hodrušu spolu s ďalšími banskými mestami a mestečkami do daru ako zábezpeku pre prípad ovdovenia. Tieto mestá boli majetkom uhorských kráľovien po nasledujúce stáročia. Bolo tam však uvedené, že kráľovná nesmie zasiahnuť do výberu Kráľovskej banskej urbury. O tri roky jej daroval aj kráľovskú urburu ^{Dvořáková: Barbora Celjská}  

-6 januára 1443 silné zemetrasenie zničilo stredoslovenskú banskú oblasť, v Hodruši sa údajne odtrhlo a spadlo do doliny bralo Rabensteinu (Romersteinu, Romrštáňu) na ktorom vraj stáli zvyšky rímskej pozorovateľne. Pod dnešným torzom brala je rozsiahle kamenné more .  ^{Chomenský-Kaňa}

V B. Hodruši zrejme ťažko poškodená hlavná loď gotického kostola .

-1488 písomne doložená vzbura Hodrušských baníkov a ťažiarov, pokus o osamostatnenie sa od B. Štiavnice ^{Vozár 1 zb}

-1490 Biskup Urban Dóci kupuje za 8000 dukátov Šášovské hradné panstvo ,súčasťou je aj (opäť) funkčná osada Kerlng ^{Čelko 1 zborník}

-1492 organizoval vzburu Hodrušanov proti Štiavnici Ján Puchenpeltz, banský sudca a kuksár z Banskej Belej.^{Chomenský-Kaňa} ( Ján Puchenpelz z Hodruše bol chytený Štiavničanmi v N. Bani a v Štiavnici pred radnicou ho bez súdu obesili ^{Čelko 1 zborník}) Vyšetrovanie tohto incidentu prebiehalo ešte v rokoch 1496 a 1497 ^Čelko

-1494 dostala Hodrušská dedičná štôlňa oprávnenie dedičnej štôlne^{Kladivík 1 zb}

-1497 razenie prekopu zo starej dedičnej štôlne (pravdepodobne dnešná HDŠ)  smerom ku kostolu

-15 storočie 2 polovica postavený Obecný dom (Leuthaus) ako sídlo Hodrušského richtára^{Vošková 1 zb}

-1502  od tohto roku má Banská Hodruša zastúpenie (richtára)  v 12 člennom magistráte mesta B. Štiavnica ^{Chomenský-Kaňa}

-1520 prvá zmienka o pivovare ťažiara Seifrieda Pischena v Hodruši^{Čelko 1 zborník}

-1521 pravdepodobne začiatok stavby Klopačky ^{Čelková 1 zb}

-1522 vzbura Hodrušanov voči  pokusu o vyberanie daní zo strany Hontianskej stolice, od ktorého boli oslobodení, podporila ich aj B. Štiavnica ^{Vozár 1 zb}

  

-1525 až 1526 Benedikt Lang , Ján Lang, Benedikt Hunl a iní Hodrušania sa stali vedúcimi najvýznamnejšieho baníckeho povstania ktoré sa rozšírilo do všetkých banských stredísk stredného Slovenska

-1536 postavený Wachthaus (Bachauz) nad námestím Kalvárie ^{Čelková 1 zb}

-1564 prvý vpád Turkov do Banskej Hodruše, prišli od Kopaníc, vypálili katolícky kostol, do otroctva odviedli 56 osôb^{Priesol Najstaršie dejiny..}

-1572 morová epidémia v Hodruši, zomrelo 600 ľudí , v okolí 300, v B.Štiavnici 1100 ľudí ^{Priesol: Najstaršie dejiny...}

-1573 druhé vyplienenie Kopaníc a Banskej Hodruše Turkami ^{Maruniak Klopačka}

-1575 započatá stavba neskorogotického tzv . Cintorínskeho kostola Sv. Petra a Pavla pri Katolíckom cintoríne. Zrejme od začiatku pôvodne slúžil evanjelickej cirkvi Dokončený 1577. V r 1580 bol opevnený hradobným múrom s bránou, viackrát vypálený Turkmi ^{Chomenský Obecná kronika, Čelková 1 zb}

-1577 pristavená veža ku katolíckemu kostolu, kostol opevnený hradobným múrom, hlavná loď  renesančne prestavaná s použitím pôvodných gotických prvkov -portálov ^{Čelková 1 zb}

-1584 spomínaná „stará“ vodná nádrž v Holle – zrejme dnešná tzv. Ciblíkovská lúka a skautský tábor, tiež spomenutá Brennerská vodná nádrž nad B. Hodrušou ^{Novák 1 zb,ZSBM XVI}

-1609 24 . augusta vzbura Hodrušanov kvôli drahote, v B. Štiavnici zaútočili na budovu súdu.

-1617 spomínaná druhá vodná nádrž v Holle – zrejme predchodkyňa dnešného Hornohodrušského tajchu ^{Novák 1 zb}

- 1619 leto až 1626 obsadenie Hodruše Gabrielom Bethlenom a jeho povstaleckým vojskom ^{Priesol::Najstaršie dejiny...}

-1632 spomínaná vodná nádrž na Teplom potoku v súvislosti s nutnosťou jej opravy^{Novák ZSBM XVII}

-1647 v Dolných Hámroch stojí drevený katolícky kostol sv. Alžbety vdovy ^{Čelková 2 zb}

-1663 leto tretí vpád Turkov do doliny od Hrona, vypálili niekoľko domov v Hámroch, uniesli jedno dieťa a pastiera s ovcami ^dejiny

-1668 posledný vpád Turkov do Hodruše cez Kopanice, odvliekli niekoľko dievčat do otroctva, vykradli a poškodili huty a bane^{Priesol:najstaršie dejiny}

-1709-1711 druhá morová epidémia v Hodruši, zomrelo 672 obyvateľov^{Priesol: Najstaršie dejiny...}

-1738 prekopanie hrádze Hámorsko-Kyslianskeho jazera pre získanie poľnohospodárskej pôdy ^Maruniak

-1736 až 1737 zvyšovanie hrádze starého Horného Hodrušského tajchu pod vedením S. Mikovíniho ^{Farkaš 2 zb}

-1743 až 1744 stavba hrádze Dolného Hodrušského tajchu pod vedením Samuela Mikovíniho ^{Farkaš 2 zb}

tiež stavba hrádze Kopanického (Moderštôlnianskeho) jazera.^{Maruniak:Klopačka}

  

-1744 mlynár Krištof Kľučka dal postaviť pôvodne drevenú kaplnku na začiatku obce Dolné Hámre zasvätenú panne Márii, 1788 prebudovaná na murovanú ^dejiny

-1748 Ján Geramb kupuje Schopfer štôlňu ^{Jakab 1 zb}

-1752 postavené súsošie Kalvárie na dolnom námestí Banskej Hodruše ako vďaka za prekonanie morovej epidémie ^{Čelková 1 zb}

-1778 Dolnohámorský drevený kostol je v ruinách ^{Čelková 2 zb}

- 1782 19. marca začiatok razenia dedičnej štôlne cisára Jozefa II. – Voznickej dedičnej štôlne

-1786 zvyšovanie hrádze Brennerského tajchu ^{Síkorová/Surovec 1 zborník}

-1797 montáž hodinového stroja majstra R. Reupricha do Klopačky počas správy štvrťmajstra Emmericha Tlačila , funguje dodnes ^{Priesol Klopačka}

-1800 Kopanice majú 590 obyvateľov (Dolné Hámre 661 obyvateľov)^{Čelková 2 zb}

–1804 vysvätenie rímskokatolíckeho kostola Spasiteľa umierajúceho na kríži v Kopaniciach časť Dômky ^{Čelková  2 zb}

-1833 požiar v Kopaniciach, v časti Dômky zhoreli 4 domy ^{Maruniak Klopačka}

-1837 zriadenie baníckeho špitálu v haviarskej budove šachty Kislá (dnešná zváračská škola)^{Kašiarová 1 zborník}

-1842 začiatok stavby nového evanjelického kostola v B. Hodruši. Vysvätený v r. 1845 ^{Čelková 1 zb}

-1842 vysvätenie tzv. Baníckeho kostolíka v doline Jalšová vedľa štôlne Schopfer

-1849 21. januára bitka maďarského povstaleckých vojakov –Honvédov s jednotkami rakúskej armády nad Dolným Hodrušským jazerom, padlo 60 Honvédov, 12 pochovaní na bojisku , lokalita s pomníkom sa volá U Honvédov. ^{Priesol Žarnovické noviny 4/2001}

-1858 vysvätenie evanjelického a.v. kostola v Kopaniciach, časť Dedina ^{Čelková 2 zb}

-1878 ukončenie razenia dedičnej štôlne cisára Jozefa – Voznickej dedičnej štôlne

-1879 GBU kupuje akcie štôlni Ján Baptista a Ján Nepomuk , spája všetko do bane Schopfer ^{Jakab, 1 zb}

-1892 začiatok stavby murovaného katolíckeho kostola sv. Alžbety vdovy v Dolných Hámroch, stavia ho Gerambovská banská únia. Vysvätený bol v roku 1894 ^{Čelková 2 zb} 

-1895 22 apríla zahájený prvý slávnostný výkop budúcej továrne Sandrik na spracovanie striebra patriacej Gerambovskej Banskej únii ^{Čelková 1 zb}

 -1919 požiar na Kopaniciach, zhoreli 3 domy ^{Maruniak Klopačka}

-1906  bankrot Gerambovskej Banskej Únie, bane, úpravne, elektrocentrála a závod Sandrik prechádza  do vlastníctva štátu (erár), začiatok stavby robotníckej kolónie továrne Sandrik, v časti dnes nazývanej Betlehem, ukončené 1911^{Priesol Klopačka}

 Indexy na konci popisov udalostí v jednotlivých rokoch odkazujú na použitú literatúru, najmä 1 a 2. Zborník:

Kolektív : Spravodaj BVÚ 3-5/1997 a 2-3/2000

Zborníky SBM III - XX 

Klopačka sú miestne noviny Hodruše-Hámrov a Kopaníc

Priesol: Najstaršie dejiny Hodruše Hámrov 

Priesol: Továreň Sandrik a jej vplyv na obec