Turistické možnosti Hodrušskej
doliny
Hodrušská dolina svojou dĺžkou, profilom
a krásnou prírodou poskytuje bohaté možnosti turistického využitia, ako
letnej pešej , zimnej lyžiarskej turistiky, cykloturistiky.
Terén v okolí hlavnej doliny je veľmi
rôznorodý, takže sa ponúkajú možnosti ľahkých túr vhodných pre starších ľudí
a rodiny s malými deťmi, stredne náročné trasy sú vhodné pre bežných
turistov, ťažké chodníky sú vhodné pre zdatných turistov.
Na viacerých miestach sa otvárajú pekné
výhľady do Hodrušskej a Vyhnianskej doliny, tiež do Štiavnickej kráterovej
kotliny, z niektorých miest je panoramatický rozhľad na celú strednú časť
Pohronia, Nízke Tatry aj severný okraj Podunajskej nížiny.
Východiskami turistických trás sú nasledovné
body:
-Žarnovica
železničná stanica
-Sandrik,
Hodruša-Hámre, oproti obchodom pri podniku Sandrik
-Píla,
Hodruša-Hámre
-Banská
Hodruša- námestie
-Kopanice
časť Dômky, Hodruša-Hámre
-Dolné
Hodrušské Jazero
-sedlo
Červená Studňa
Modrá 36
Dolné Hodrušské jazero- Horné Hodrušské jazero 10 min.-
Kamenný závoz- Dolný Hodrušský jarok 35 min.- Horný Hodrušský jarok 45
min.(opačným smerom ½ hod.) od Horného hodrušského jazera strmé.
Od orientačného stĺpa pri hrádzi Dolného
Hodrušského jazera po asfaltovej ceste k zadnému kútu jazera, kde opustíme
Žltú 31
pokračujúcu po ceste na Rozália baňu ideme vpravo strmou starou vozovou cestou
na Rozálku .Po pravej strane minieme
Margitin prameň s pitnou vodou, naproti nemu je cez dolinku v poraste
vidno hornú stanicu samospádovej lanovky na dopravu rudy z bane Rozália
k šachte Zipser, ústie zasypanej šachty a betónovú konštrukciu dolnej
stanice sme videli pod Dolným Hodrušským jazerom pri autokempingu Rabenstein.
Lanovka vybudovaná v 40 rokoch 20. stor. nebola nikdy uvedená do
prevádzky, jej horná stanica je prerobená na dom, v ktorom sídlilo do 60
rokov minulého storočia geologicko-meračské oddelenie Rudných baní n.p. B.
Bystrica, závod Rozália baňa, dnes v Rozálke ťaží zlato Slovenská banská,
spol. s r.o.. Vyjdeme na pravý okraj hrádze Horného Hodrušského jazera,
ktoré bolo vypustené koncom 50. rokov 20. storočia, v roku 2004 bolo
z časti rekonštruované. V súčasnosti je areál bane Rozália adaptovaný
na lyžiarske stredisko.
Na
Dolný a Horný Hodrušský jarok sa môžeme z hrádze Horného hodrušského
jazera dostať alternatívne aj neznačkovanou trasou po novovybudovanej strmej
zjazdovke lyžiarskeho strediska z ľavého zadného kúta jazera, dnes
z 2/3 zasypaného jalovinou z razenia Autotunela a Novej Rozália
šachty. Ústie tzv. „autotunela“ v tom prípade minieme po pravej strane.
Pred prechodom areálom Rozália bane je však potrebné spýtať sa strážnej služby
na súhlas!
My sa budeme držať modrej značky, keď vyjdeme
na úroveň hrádze Horného hodrušského jazera, zabočíme vpravo cez jedno
z parkovísk rezortu a hneď nato vľavo za ňou na lesnú cestu stúpajúcu
za budovou hotela Salamandra Resort. Po pravej strane sme minuli hrádzu
bezmenného jazera, dnes už celkom zaneseného, spomínaného v dokumentoch
z 16. storočia ako „staré jazero v Holle“ – jedného
z najstarších banských jazier v oblasti. Dnes sa na jeho plošine
–tzv. Ciblíkovskej lúke nachádza skautský tábor. Skautská chata bola vypálená
tesne po II. sv. vojne, dnes sú zreteľné len jej vykopané základy.
Držíme sa strmo stúpajúcej značkovanej lesnej
cesty Kamenným závozom, táto prejde do horskej lúky, ktorou musíme prejsť až na
jej najvyšší koniec. Tu cesta pretína Dolný hodrušský jarok. Ak sa vydáme
Dolným jarkom vľavo, tento nás po cca 5 km po vrstevnici dovedie k Teplému
potoku tesne pod sedlom Červená studňa. Ak sa vydáme po jarku vpravo, dovedie
nás po 3 km takmer horizontálnej trasy k dvojici tzv. vodných štôlní,
ktoré prevádzajú zrážkové vody pozbierané Dolným jarkom z povodia Hrona
popod hlavný hrebeň Štiavnických vrchov do jazera Bakomi a Veľkého
Richnavského jazera, ležiacich v povodí Ipľa.
Rovnakú úlohu plní aj Horný hodrušský jarok Zelená 28,
ktorý prakticky kopíruje Dolný jarok, avšak o 50 m vyššie. Ak si nevšímame
Dolný jarok, k Hornému stúpame ďalej lesným chodníkom po hrebienku
Kamenného závozu, kým tento nepretne úroveň jarku. Keď sa dáme po Zelenej 28
vpravo , táto nás dovedie k Sedlu Plesu nad Richnavskými jazerami, ak sa
dáme vľavo, dovedie nás rovnako ako Dolný hodrušský jarok do sedla Červená
studňa. Horný hodrušský jarok slúži v zime ako upravená
a frekventovaná, pritom nenáročná bežkárska trasa v dĺžke takmer 8
km.
Na Hornom hodrušskom jarku trasa Modrej 38 končí.
Modrá 37
Sandrik autobusová zastávka- Havránkova lúka 3/4 hod.-
Richnava ,horáreň
1 hod. –Láchtriská 2 hod. Opačným smerom 1 3/4 hod. Priemerná túra, na Havránkovu
lúku stále stúpanie
Od autobusovej zastávky Sandrik po asfaltovej
ceste na východ proti toku Hodrušského potoka, po cca 250 m pri podniku
Berndorf-Sandrik mostíkom ponad potok doprava, držíme sa asfaltovej miestnej
komunikácie. Po ľavej strane míňame miestnu časť Holubienec vystavenú ako
sídlisko pre robotníkov továrne Sandrik. Asfaltová cesta končí, po pravej
strane minieme nádrž na úžitkovú vodu
pre Sandrik vybudovanú začiatkom 20 storočia. Proti prúdu potôčika stúpaním , lesnou cestou úbočím Malého
Havránkova , prejdeme bučinou ku
križovaniu Červenej
38 na
bývalej Havránkovej lúke v sedielku medzi Kojatínom a Havránkovom,
lúka je dnes už vysadená vyrastenou smrečinou. Z Havránkova lesnou cestou
stále rovno na J., až po zákrutu , potom
v smere toku potôčika, opäť na J, popri
záhrade k mostíku pri
horárni Slavkov . Ak si chceme oddýchnuť, môžeme krátko odbočiť vpravo po
asfaltke k horárni s konskými maštaľami, kde sa vypína mohutná asi
100 rokov stará sekvoja (Sekvojovec mamutí –Sequoiadendron giganteum) .Vrátime
sa späť na modrú značku Popri Richnavskom potoku proti jeho prúdu, cca. za 8
min k mostu . Po pravom brehu potôčika Suchá Voznica proti jeho prúdu rovnomennou
dolinou na Juh, pasienkom na križovatku Červenej 8, Modrej 2, a Žltej 9 na
sedle Láchtriská.
Červená 38 (Južným okrajom Hodrušskej doliny)
Žarnovica, žel. stan. – Voznický mlyn 1 hod. – Malý Kojatín 2
hod. – Havránkova lúka 2 ¾ hod. – Havránkovo 3 hod. – Kopanice Dedina 3 ¾ hod.
– Kopanice Dômky 4 hod. Opačným smerom 3 ¾ hod. Náročné, od Voznického mlyna stále stúpanie, od
Havránkovej Lúky mierne
Od
železničnej stanice v Žarnovici hlavnou cestou na Z popri moteli až k
garážam SAD potom vľavo smer Hodruša – Hámre,
Banská Štiavnica, cez nový most ponad diaľnicu a Hron ku križovatke, tu
vpravo po asfaltke smer JZ Voznica. Po
ľavej strane necháme zanecháme objekty bývalej tehelne a roľníckeho
družstva kde dnes sídli spoločnosť vyrábajúca gálium arzenidové kryštály pre
mikroelektroniku a pokračujeme ďalej po Voznický mlyn, dnes opäť
fungujúci. V technickom vybavení mlyna je zaujímavo skĺbená stará
a moderná technika, časť technologíckých zariadení ešte stále poháňajú staré remenné prevody. Mlyn v minulosti
hnala turbína využívajúca tok nikdy nezamŕzajúcej banskej vody z ústia
Voznickej dedičnej štôlne(Dedičnej štôlne cisára Jozefa). Táto vyúsťuje tesne
vedľa mlyna, vody ktoré z nej vytekajú, sú z celého Hodrušského,
Vyhnianskeho, Banskobelianskeho
a Banskoštiavnického revíru. V čase jej dokončenia to bolo
najdlhšie banské dielo na svete, s dĺžkou bez početných odbočiek16
....metrov. Jej vyrazenie trvalo 96 rokov.
Od mlyna ešte asi 150 m , tesne za najbližšou
zákrutou doľava na JV neskôr
V smerom do kopca. Na križovatke ciest pravou cestou na JJV popri majeri .
za ním sledujeme cestu po úbočí krútiacu sa vľavo. V tomto úseku po les je málo
objektov na značenie. Lúkou do lesa
a vystupujeme na prvý vrchol Kojatínskeho chrbta. Od tohto miesta
sledujeme hrebeň rozdeľujúci Hodrušskú dolinu a Richnavskú dolinu až po
Havránkovo . Miestami sú pekné výhľady. Prejdeme Malý Kojatín, po prechode sedla nasleduje turisticky
náročný strmý úsek bralnatým terénom na Veľký Kojatín. Opatrne až kým
neodbočíme z JV na SV na chodník vedúci z Kyslej. Po 300 m od odbočky
chodník opustíme zabočením ostro vpravo na JV na cestu vedúcu k bývalej Havránkovej
lúke dnes už vyrastenou smrekovou horou. Chodníkom prejdeme pozdĺž hranice
smrečiny a bučiny , v strede sedielka križujeme Modrú 37 . Z rohu smrečiny
vedie lesná cesta pravým úbočím Havránkova, ďalej lesom, v sedle zabočíme
doľava smerom na VSV. Hornou časťou lúky s výhľadom na Banskú Hodrušu,
obchádzame vrch Trstené, objektami bývalých štátnych majetkov po pasienkoch až
do Kopaníc časť Dedina. Od zastávky SAD najprv asfaltovou cestou pôvodným
smerom, po 200 m odbočíme ostro doprava nahor na VJV vedúcu priamo do Kopaníc
časť Dômky (Moderštôlňa) .Zo sedielka Medzi Banišťom a Hrbom môžeme pri dolnej
stanici lyžiarskeho vleku odbočiť a vystúpať k hornej stanici vleku
na vrchu Banište s peknými ukážkami vyústení starých banských diel na
povrch. Z Banišťa pekný panoramatický výhľad na horné časti obce Vysoká,
stredné Pohronie a Vtáčnik, Sitno, Kopanice Dômky, zrekonštruované
Kopanické jazero a Kopanice časť Dedina.
Späť tou istou trasou Pri evanjelickom kostole sa zľava pripája Žltá 39
, vedie s našou trasou ešte asi 200 m hlavnou ulicou k horárni, ku
krížu kde sa Žltá
39 končí a na trasu sa
pripája Zelená
28 sprava.
Ďalšie
pokračovanie pozri Červenú 27.
Žltá 39
Kopanice Dômky – Kohútovská dolina- Kohútov ½ hod. –
Hodruša-Hámre Píla
¾ hod. – Hodruša Hámre Sandrik 1 ½ hod. Opačným smerom 1 ¾ hod., V prvej časti
namáhavé – klesanie, od Kohútova pohodlné.
Od orientačného stĺpa pri horárni
v Kopaniciach – Dômkoch spolu s Červenou 38 na SSZ, pred katolíckym kostolom
vpravo, začíname klesať po lesnej ceste. Pri plote domu na pravej starne si
môžeme všimnúť zberný (prívodný) jarok
ktorý cez tzv. vodnú štôlňu popod hrebeň privádzal zrážkovú vodu
z Kohútovskej doliny do Kopanického (Moderštôlnianskeho) jazera. Držíme sa
lesnej cesty po cca 100m je plošina po ľavej strane tvorená haldou štôlne Mária
Viktória Jej zavalené ústie vidíme tesne pri ceste po pravej strane ako vodou
naplnenú jamu, ktorá nezamŕza ani v najtuhších zimách. Stále mladinou po
ceste dole, za zákrutou vľavo sa nám po chvíli po ľavej strane otvorí rovinka
ktorá je v skutočnosti starým banským jazerom – tajchom, dnes už úplne
zaneseným bahnom a kamením.
Jazero
vybudované spolu s dvojicou
zberných jarkov slúžilo na akumuláciu vody pre potreby stúp (úpravní
zlatostriebornej rudy) v Kohútovskej a Hodrušskej doline. Prejdeme popri dome, pokračujeme
v klesaní na dno doliny.
V mieste kde sa lesná cesta dotýka doliny
je po pravej strane kríž medzi dvojicou statných 200 ročných líp,
v dolinke 50 m povyše kríža jasne vidno hrádzu neveľkého tajchu Horná
Jasenová, dnes už nefunkčného, ktorý napájal rovnomenný potôčik. Vody
z tohto potoku poháňali stupu v čase vybudovania veľmi modernú,
ktorej rozvaliny sú ľahko viditeľné v poraste. Pri zrúcaninách stupy je
zaujímavá mohutná stará tuja. Vody Kohútovského potoka aj z Hornej
Jasenovej prevádzal náhonný (prívodný) jarok popod cestu a ďalej ju viedol
v dĺžke viac ako 1 km ľavou stranou doliny úbočím Hrbu k nasledujúcej
Kohútovskej stupe pri dedičnej Moder štôlni.
Stále ideme dnom doliny, až kým sa po ľavej
strane neukáže dom. Tento dom je prestavanou stupou pri Dedičnej štôlni Moder.
V úbočí nad týmto domom končí
náhonný jarok z Hornej Jasenovej. Hneď poniže domu je kríž a pri ňom
ústie dedičnej štôlne Moder, ktorá odvodňuje Kopanické bane, v tejto
štôlni sa počas vojny skrývali odbojári. Na pravej strane cesty pod domom
je odval z jej razenia.
Celá
dolina je veľmi zaujímavá aj
z geologického hľadiska, nachádzajú sa tu rôzne zvláštne horniny
a minerály. Po pravej strane na úbočí uvidíme novopostavený dom. Tesne za
ním na jeho úrovni začína Horný Kohútovský zberný jarok ktorý zbieral zrážky
okolo vrchu Kohútovo a prevádzal ich do vyššie položenej susednej
Spitzenbergskej doliny. My sa držíme asfaltovej cesty Hneď za odbočkou
k domu si môžeme v pravej strane lúky za domami všímať Stredný
Kohútovský náhonný jarok, ktorý taktiež mal za úlohu prevádzať vody – tento
krát Kohútovského potoka- z Kohútovského údolia do susednej Spitzenbergskej (Špicipiargskej) doliny.
Domy po
ľavej strane cesty sú budovy bývalého výletného hostinca. Kohútovo totiž bolo
v minulosti obľúbeným výletným miestom Hodrušanov , na potoku boli
vybudované dokonca aj malé kúpele.
V teréne poza domy na pravej strane si
ešte môžeme všimnúť líniu tretieho –Dolného Kohútovského jarku s rovnakou
funkciou ako predchádzajúce.
Možno si položíte otázku načo všetky jarky
prevádzali vody z doliny do doliny, vysvetlenie je však veľmi jednoduché –
v hlavnej hodrušskej doline medzi Kohútovskou a Špicipiargskou
dolinou sa nachádzali jedny z najvýznamnejších baní, stúp a hút
v celom revíri , ktoré potrebovali veľké množstvo pohonnej vody. Naši
predkovia pre zachytenie a zužitkovanie každej kvapky cennej vody
vybudovali vynikajúce a obdivuhodné
vodohospodárske technické diela.
Poniže osady sa zľava pripája štátna cesta na
Kopanice, pri križovatke s hlavnou cestou máme po pravej strane objekty
bývalej parnej píly vybudovanej v začiatku 20 storočia.
Pokračujeme hlavnou dolinou po ceste stále
dole popri Hodrušskom potoku, popri bývalej škole na Tergótni (predtým správa
banského závodu Tiergarten), popri banských panelákoch po pravej strane, ďalej popri
nedávno zbúranej budove stupovej úpravne a elektrárne Dolného banského
závodu za plechovým plotom, po ľavej strane hostinec a obchod
U Brámera. Oproti si môžeme všimnúť budovy a úpravňu zlatej rudy ,
tzv. Dolný banský závod, v areáli je portál štôlne Ján Nepomuk - súčasti rozsiahlej bane Schopfer. Hneď
poniže haly úpravne sa sprava pripája z Jalšovej doliny Zelená 41,
spolu s ňou popri vežiach šachty Mayer I a Mayer II.
Staršia a menšia šachta Mayer 1 bola
vybudovaná pre účely dopravy materiálu a vetrania pri razení Voznickej
dedičnej štôlne, prestavaná v 30 rokoch 20 storočia v rámci rozsiahlej
modernizácie Dolného banského závodu, o sto rokov mladšia a vyššia
veža šachty Mayer II. bola vybudovaná pre hlbšie položenú Novú Odvodňovaciu
Štôlňu NOŠ, ktorá tiež vyúsťuje za Voznicou do Hrona. Dvojica šácht je
jedinečným príkladom stretnutia staršej a novšej technológie razenia
banských diel. Bližšie vedľa seba ležiacu dvojicu prevádzkyschopných šácht
nikde na Slovensku a asi ani v Európe nenájdeme.
Stále
spolu so Zelenou
41 až po závod Sandrik, kde Žltá 39 končí.
Zelená 41
Hodruša-Hámre Sandrik – Jalšová dolina 1/4 hod. – Klement komín ¾ hod - Kerlinská priehyba 2
hod.- Kerling 2 ¼ hod – Krížik pod Kerlingom 2 ½
hod. – Hájska skala 3 ¼ hod. – Vyhne kúpalisko 3 ½ hod. Opačným smerom 3 ½ hod.
Pre zdatnejších turistov, od
Klement komína na Kerling strmé stúpanie
Od zastávky SAD Sandrik spolu so Žltou 39
hore asfaltovou hradskou k Dolnému banskému závodu, hneď vedľa dvojice
šácht Mayer vľavo do Jalšovej doliny. Držíme sa asfaltovej cesty. Na pravej
strane za plotom je sklad rudy, kde sa zlatá ruda z ložiska Rozália Sever
(vozená sem nákladnými autami) skladuje, aby sa raz mesačne spracovala na tzv.
koncentrát. Po chvíli si v pravom svahu doliny môžeme všimnúť náhonný jarok od Jalšovského (Schopferštôlnianskeho)
jazierka, ktorý viedol vodu k šachte Delius v ležiacej v hlavnej
Hodrušsko –Hámorskej doline povyše Dolného banského závodu. Dolný Jalšovský jarok tvorí hranicu medzi
lesom a pozemkami za domami Jalšovskej doliny. Stále stúpaním cesty ktorá
vojde zdanlivo do lesa. Doprava odbočuje vpravo hore neznačkovaná strmá lesná
cesta závozom vedúca k rozsiahlej jazve povrchovej dobývky Čelín Juh.Povrchová
dobývka je na mieste kde vychádza Schopfer žila na povrch, túto zrejme začali
otvárať už Kelti, preto že v tejto časti bola bohatá na kvalitnú železnú
rudu. Samotná povrchová dobývka je v svahu nad ostrou zákrutou zárezu
lesnej cesty doľava, je cca. 200 m dlhá, široká 50 m a cca 30 – 40 m
hlboká.
Pri odbočke lesnej cesty stála hrádza
Schopferštôlnianskeho (Jalšovského) jazierka, dnes už úplne zničená ťahaním
dreva za ťažkými mechanizmami. V teréne možno však sledovať líniu Horného Jalšovského zberného jarku ktorý
privádzal do jazierka povrchové vody z južného úbočia Čelína (tiež
Včelína). Zbytky jazierka vodíme ako plošinu vpravo vedľa cesty pod
trojstupňovým kamenným oporným múrom Baníckeho kostolíka.
Stále asfaltovou cestou hore, cca po 100 m
vychádzame popri dvojici 200 ročných líp na plošinu pri kostolíku. Po ľavej
strane v húští rozvaliny tzv. Berksovho domu.
Baňu
Schopfer vlastnila ťažiarska rodina Gerambovcov, ktorej posledným
predstaviteľom bol barón Róbert von Berks. Tento založil aj továreň na
spracovanie strieborného riadu Sandrik podnes sa nachádzajúcu
v doline, šesťlistá rozeta
v jej znaku je odvodená z rodinného erbu Gerambovcov. Barón Berks si
v Jalšovej doline vybudoval sídlo s vodovodom, s kostolíkom
a koniarňou. Každé ráno bola v kostolíku (ktorý je dnes už úplne zrekonštruovaný) omša, po ktorej sa
Berks dal odviezť v koči so štvorzáprahom do továrne Sandrik alebo
k Dolnému závodu bane Schopfer.
Pri dome bola aj dvojica letných altánkov.
Samotný dom bol pre schátralosť zbúraný v 70 rokoch 20 storočia.
Povyše kostolíka v pravej strane vidíme
ústie štôlne Schopfer, zrekonštruované do pôvodnej podoby miestnym občianskym
združením Kerling, ktoré sa zameriava na obnovu a zachovanie technických
pamiatok.
Komplexná obnova trvala cca 3 roky, zahrňovala
aj obnovu zavaleného úseku podzemného vedenia Jalšovského potoka
s finančným prispením Nadácie Otvorenej Spoločnosti z programu
Občania obci.
Vo výklenku nad ústím štôlne je umiestnená
kópia pôvodnej sochy Krista Stvoriteľa –Salvator Mundi (Schopfer = Stvoriteľ),
ktorá sa vrátila po takmer 30 rokoch späť vďaka zásahu jej záchrancu. Samotná
štôlňa je cca 300-400 rokov stará, intenzívna ťažba žily Schopfer sa však
začala až po kúpe bane Gerambovskou banskou úniou, ktorej pôvodný erb môžeme
vidieť na priečelí kostolíka, vybudovaného tiež touto spoločnosťou. Celý
komplex včítane líp je starý cca. 200 rokov.
Pokračujeme cestou, ktorá opustí posledný dom
prebudovaný na chatu po pravej strane, ďalej dnom doliny stále proti prúdu
Jalšovského potoka. Po cca 1,5 km sa v ostrej zákrute doprava asfalt
končí.
Sme pri
Klement komíne – ohradená preliačenina v ľavej strane. Klement komín
hlboký 200 m slúžil na vetranie severných chodieb bane Schopfer. Bol zasypaný
stavebným odpadom v 70 rokoch 20 storočia. Ak by sme odbočili
neznačkovanou lesnou cestou vľavo, dostaneme sa popri povrchových dobývkach
žily Klement po cca ½ hodine k chatke v sedle Dolná Kostolná, kde sa
pripája Modrá
45 na Priechodnú a do Vyhieň.
My však pokračujeme značkou veľmi strmou
lesnou cestou na V na Kerling. Cesta žľabom vychádza z hory pri
napájadle. Lúkou do Kerlingskej priehyby, kde sa opäť dotkneme Modrej 45
. Výhľady západným smerom na Pohronský Inovec, až severozápadný okraj
Podunajskej nížiny – Elektráreň Mochovce, juhovýchodným smerom uvidíme Sitno,
Kopanice a okraj Vysokej. Na Kerlingu v rannom stredoveku stála
banícka osada rovnakého mena (tiež uvádzaná ako Karlík), pravdepodobne
v 2. polovici 14 storočia kvôli rozporom o vlastníctvo osady medzi
Štiavnicou a hradným panstvom Šášova obyvateľstvo vyvraždené, osada
vypálená, úplne zanikla koncom 16 storočia
Ďalej popri kaplnke vybudovanej po II. sv.
vojne ku ktorej sa vždy druhú augustovú nedeľu v roku koná viacdenná púť,
na V do lesa. Po pravej strane v svahu v kríkoch pomerne
rozsiahle zbytky po dolovaní železa z 13. až 16 storočia. Pri okraji lesa
opäť stretávame Modrú
45, lesom dole okolo ruín maštalí ku Krížiku pod Kerlingom. Cestou
po pravej strane jediný výhľad, kde vidno naraz Banskú Hodrušu a Sitno.
Pri krížiku pod Kerlingom Modrá 45 odbočí vpravo , my vľavo na SZ do závozu
lesnej cesty, pri rázcestí vľavo po úbočí Veľkého Kerlingu na jeho severný hrebeň
až po lúku. Na nej doľava na Z popod horu, oproti do hory chodníkom na SZ,
po hrebeni k Hájskej skale. K vyhliadke vedú tvarové značky 1 minútu
chôdze. Ďalej na S chodníkom dole okolo televízneho vykrývača na poľnú
cestu. Po ceste vľavo na Z okolo rekreačných chát chodníkom ku termálnemu
kúpalisku Vyhne, zastávka SAD. Pokračovanie Zelená 49.
Neznačkovaná
42
Hodruša-Hámre
Banská Hodruša námestie – Starý Handel ½ hod. – Krížik pod Kerlingom 1 hod. Pre zdatných turistov, celou cestou strmé
stúpanie. Opačne ¾ hod.
Z námestia B. Hodruše od zastávky SAD
Kalvária popri súsoší Kalvárie na S hore ulicou spolu so Žltou 43.
Postupne prechádzame popri najvýznamnejších stavebných historických pamiatkach
Hodruše Hámrov, ktoré spolu s baníckymi domčekmi tvoria chránenú
pamiatkovú oblasť. Nad Kalváriou vpravo si v svahu všimneme Wachthaus
(Bachaus) s drevenou ochodzou z 16 storočia, ktorý bol súčasťou
systému varovania obyvateľstva pred Turkami a inými nepriateľmi. Cestu
odbočujúcu ostro vľavo na Hodrušské cintoríny s gotickým kostolom sv.
Petra a Pavla minieme tesne pod budovou Leuthausu – obecného domu z 15 až
16.storočia, kde sídlil Hodrušský richtár. V masívnych klenutých
pivniciach Leuthausu vyúsťuje štôlňa zo sústavy Michalšachtovných baní. Pri
budove vyúsťovala Leuthaus šachtička spojená s Hodrušskou dedičnou štôlňou
(Dedič. štôlňou cisára Františka) razenou od 15 storočia, využívanou dodnes na
transport zlatej rudy z bane Rozália. Po pravej strane renesančná veža
Klopačky z 16 storočia, kde sa klepaním na dosku dávali časové, varovné ,
požiarne a iné signály. Hodiny z.18 storočia majú len jednu ručičku, sú
dodnes funkčné.
Po ľavej strane najskôr klasicistický
evanjelický. a.v. kostol z polovice 19.stor. povyše neho gotický katolícky kostol sv. Mikuláša z 14 storočia,
s renesančnou špicatou vežou. Hneď povyše kostola oproti soche Piety pri
prameni je ústie Birnbaum štôlne- dnes prikryté drevenou pristavenou kôlňou.
Táto štôlňa je jednou z najstarších a najvýznamnejších baní v Banskej Hodruši, až do 50 rokov
20 storočia sa ňou fáralo na šachtu Michal v Starom Handli. Stále hore, na
rázcestí sa oddeľuje Žltá 43 napravo do údolia Gruntál (Zelenej
doliny), my sa držíme dna doliny odbočujúcej vľavo do doliny Althandel – Starý
Handel na SZ. Asfaltová cesta po chvíli končí, stále stúpame oproti toku
potôčika, po 15 minútach míňame najprv haldu, potom v záhrade po pravej
strane za plotom dnes už nenápadné ústie šachty Michal. Nad touto záhradou
končí Michalšachtovný jarok, ktorým sa k šachte prívádzali vody z Brennerského
jazera zo susednej Gruntálskej doliny, a tiež vody z Horného
Hodrušského jazera vedené Kráľovským zberno –náhonným jarkom s Kráľovskou
vodnou štôlňou.
Stále dnom doliny na SZ až do hory, lesnou
cestou traverzom po pravom úbočí mladinou cez Kešnerovskú stálym stúpaním opäť
lesom na chrbátik závozom. Tu sa skrúti cesta na S a vyjdeme pod
zbytkami maštalí JRD pri Krížiku pod Kerlingom a pripojíme sa na Modrú 45 a Zelenú 41.
Modrá 45 smerom vľavo vedie na
Kerling (½ hodiny mierne stúpanie ), smerom vpravo hrebeňom
cez Rumplovskú a Hadovú na Teplý potok pri sedle Červená studňa (2 hod.
pohodlné)
Zelená 41 vedie do Vyhieň.(1 ¼
hod. klesanie)
Žltá 43
Dolné Hodrušské jazero – Banská Hodruša nám. SAD ¾ hod – Brennerské
jazero 1 ¼ hod – Rumplovská 1 ½ hod – Jelenia skala 2 hod. – Vyhne 3 ¼ hodiny. Po Hodrušu námestie nenáročné, po
Rumplovskú náročné strmé stúpanie, ďalej klesanie.
Od orientačného stĺpa pri Dolnom Hodrušskom
jazere klesáme po asfaltke ku autokempingu Rabenstein pod jazerom. Po pravej
strane minieme železobetónovú konštrukciu dolnej stanice samospádovej lanovky
z 40 rokov 20 storočia (Pozri Modrú 35), ktorá stojí na mieste kde bol
postavený konský gápeľ. hneď poniže nej je na pravej strane pod cestou
zamrežované ústie šachty Zipser (Jazernej), ktorá bola vyhĺbená v 18
storočí pre účely dopravy materiálu a vetrania pri razení Hodrušskej
dedičnej štôlne (cisára Františka), neskôr bola prehĺbená na tie isté účely až
na úroveň Voznickej dedičnej štôlne (cisára Jozefa II.) V 60 rokoch 20
storočia bola časť medzi Voznickou dedičnou štôlňou až po Hodrušskú dedičnú
štôlňu zasypaná. Zvyšná 110 metrová časť
až po povrch slúžila na vetranie Hodrušskej dedičnej štôlne, keď sa jej
ústie začalo zosúvať , bola v roku 2001 zasypaná. Zmestilo sa do nej 110
nákladných Tatier jaloviny.
Celý stanový camping je na halde
z jaloviny z razenia Hodrušskej a Voznickej dedičnej štôlne.
Hodrušský potok vytekajúci z jazera je popod haldu vedený umelo
vybudovanou vodnou štôlňou.
Pokračujeme po asfaltovej ceste dole, na
pravom svahu zakrátko uvidíme pod lesom dvojposchodovú zrenovovanú budovu
ťažiarstva Rabenstein.
Po 200
metroch na pravej strane uvidíme obnovené ústie štôlne Zlatý stôl.
Povesti
o nej hovoria, že výnosy z nej vraj zaplatili náklady na 7 rokov
údržby armády celej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ako to už býva, pravda je oveľa
prozaickejšia, jedná sa o 600 metrov dlhý prekop razený koncom 19 storočia
na účely podfárania žily Jozef. To sa aj začiatkom 20 storočia stalo, ale žila
Jozef je tu jalová. Dobývky v nej nie sú, štôlňa slúži ako odvodňovacia,
zachytáva vody z tejto časti revíru, do vyšších častí sa však dostať nedá.
Z vody sa vylučuje do ovzdušia štôlne CO2 až do koncentrácie
6%, preto je štôlňa zamrežovaná.
V 50 rokoch 20 storočia bola pri jej ústí
zriadená usadzovacia stanica vodovodu,
ale pre vysoký obah železa sa tieto plány nerealizovali , v roku 2001 bola
stanica zbúraná a ústie príspevkom zo štátneho rozpočtu obnovené do
terajšej podoby. Halda z vyťaženého materiálu aj tu prehradzuje potok,
preto je aj tu vybudovaná krátka vodná štôlňa.
Stále pokračujeme popri Hodrušskom potoku
v smere prúdu , popri tabuli označujúcej začiatok obce . Po cca 200
metroch na pravej strane uvidíme poschodovú budovu ťažiarstva Starých Všetkých
svätých – jednej z najstarších baní v revíri vôbec, prvé zmienky
pochádzajú ešte z 14 storočia. Budova je v súčasnosti adaptovaná na
penzión. V záhrade hneď poniže budovy je vchod do Prostrednej štôlne
Všetkých svätých , kde je prevádzkovaný podzemný skanzen s možnosťou 1
hodinovej prehliadky podzemia. V podzemí môžeme vidieť rôzne spôsoby
razenia chodieb, veľké dobývky, rôzne typy výstuže, banícke artefakty, všetko
s odborným výkladom sprievodcov. Všetko v bani je pôvodné, tak ako sa
zachovalo počas vyše 700 ročnej prevádzky ťažby striebra a zlata Skupiny
o minimálnom počte 10 osôb sa môžu prihlásiť na telefónnom čísle
045/6844... Poniže štôlne Všechsvätých ponad cestu prechádza železný nitovaný
most z 30 rokov 20 stor. od horného vývozného prekopu Lill šachty smerom na haldu, ktorá je
po ľavej strane cesty. Most je výrobkom železiarní v Hronci, ktoré dodali
aj ťažnú vežu šachty Mayer I. (Pozri Žltú 39) . Hodrušský potok je popod haldu opäť
vedený vodnou štôlňou. 50 metrov pod mostom uvidíme po pravej strane Dolný
prekop k šachte Lill, ktorá vyúsťovala v svahu na pravej strane
doliny. Bola 207 metrov hlboká , slúžila ako ťažná šachta Horného hodrušského
banského závodu , tiež na vetranie
a dopravu materiálu pre Hodrušskú a Voznickú dedičnú štôlňu. Unikátny
vodnostĺpcový ťažný stroj, lanovnice a vrátok z tejto šachty sa dnes
nachádzajú v Banskom múzeu v prírode v Banskej Štiavnici .
Keď sa
nám potok po ľavej strane asfaltky opäť vynorí z vodnej štôlne po ľavej
strane máme za latkovým plotom zvyšky Dolnej stupy (úpravne rudy) Horného
hodrušského banského závodu. Nový
majiteľ zachoval a obnovil rozpadajúce sa obvodové múry stupy, vidno ich
však len z Bachauzu – viď alternatívna trasa nižšie.
Za zákrutou sa doľava oddeľuje Pivovarská
dolina (Brauthal) so zvyškami Býčieho tajchu (Stierteich).Ruiny kedysi známeho
pivovaru z 15 storočia vidíme na ľavej strane za potokom. Fungoval do 18
storočia, neskôr bol odstavený z prevádzky konkurenčnými pivovarmi
v Žarnovici a vo Vyhniach. Nad ním sa vypína Pivovarský vrch. Za
chvíľu dôjdeme na zastávku SAD Hodruša-Hámre námestie (Kalvária) kde odbočíme
vpravo do kopca. V roku 2005 obnovené súsošie Kalvárie (Golgoty)
z roku 1832 vytvorené Jozefom Neuschlom – Faragó je pamiatkou na utíšenie
cholery a návštevu Hodruše cisárom Františkom I. Lotrinským v roku
1751. Na ľavej strane je poschodový dom správy banského Eráru, kde sídlil
banský lekár, pred ním je socha sv. Jána Nepomuckého. Vpravo v svahu
vysoko nad námestím je dom Wachhaus
(Bachauz) Viď neznačkovaná trasa N 42 aj s popisom pamiatok po trase.
Stúpame nahor spolu s touto trasou až na
miesto, kde sa naša Žltá 43 oddeľuje do pravej strany do Zelenej doliny
(Gruntálu) Držíme sa stúpajúcej asfaltovej cesty, ktorá neskôr prejde do lesnej cesty s nespevneným povrchom .V
zákrute zárezu cesty sme prekrižovali trasu Kráľovského (Michalšachtovného)
jarku, ktorým sa privádzala voda z Horného Hodrušského tajchu cez 700
metrov dlhú Kráľovskú vodnú štôlňu popod Brennerský Tajch k šachte Michal
v Althandli.
Nad
posledným domom pri dne doliny vidíme novovybudovaný rybníček, nad ním je
jabloňami porastená hrádza Brennerského tajchu. Hrádza je síce len 9 metrov
vysoká, ale jej šírka koruny (teda vrcholu) je 30 metrov. Tento tajch má
najmohutnejšiu hrádzu v Štiavnických vrchoch, je zároveň aj jedným
z najstarších, pochádza spred roku 1584, posledná prestavba hrádze sa
robila v roku 1811. Jazierko malo hĺbku max 8 metrov a objem
19 000 m3 Slúžilo pre potreby šachty Michal a štôlne
Mikuláš, ktoré sú známe od 15 storočia. Držíme sa značky, stúpame dolinkou
Fundgruben (Funktrúbňa) na majer Rumplovská na hrebeni rozvodia Hodrušskej
a Vyhnianskej doliny. Križujeme Modrú 45 , zabočíme na severné úbočie
Končiara, najprv stúpajúc, potom
postupne klesajúc hôrkou. Hrebienkom po chodníku vystúpime na vrchol Jelenej
skaly, a ďalej chodníčkom až severnému okraju brala, kde je krásny výhľad
do Vyhnianskej doliny na V, Z, a S.
Vrátime sa späť do sedielka, zídeme vľavo na
SSV a strmým žľabom okolo Cilkinho brala Šprochovou dolinou na asfaltku do
Vyhieň ku kúpalisku.
Zelená 44
Dolné Hodrušské Jazero – Hadová ¾ hod –Bančianske jazero
1 hod. Banky 1 ¼ hod. –Studený vrch 2 ¼
hod.- Jergištôlňa 2 ¾ hod.- Belianske Jazero 3 hod. – sídlisko Pod Kalváriou 3
½ hod.- štadión 3 ¾ hod. – Banská Štiavnica Mestský úrad 4 hod. Pre veľmi zdatných turistov,
strmé stúpania a klesania, v horúcom lete doporučujem absolvovať len
časť trasy.
Od orientačného stĺpa pri Dolnom Hodrušskom
jazere po hrádzi, ktorá bola v ruku 2005 zvýšená o 1 meter, cez most
prepadu nadbytočnej vody jazera. Voda
z prepadu vytvára pádom na dno doliny zjari takmer 30 metrový vodopád.
Držíme sa značky a strmým chodníkom stúpame nahor. Križujeme štátnu cestu
vpravo do kopca vedúcu do Banskej Štiavnice a k pamätníku krvavej
zrážky cisárskeho rakúskeho vojska s honvédmi maďarskej armády. Tabuľa
pamätníku bola zničená pred pár rokmi ihneď po jej osadení, zrejme preto, že
maďarský nápis bol nadradený slovenskému.
Po prejdení cesty pokračujeme chodníkom po hrebeni. Prekrižujeme dve
lesné cesty ktoré sú vlastne poničenými jarkami, nižšia je náhonným jarkom od
Horného Hodrušského jazera smerujúcim do doliny Himmelreich ku Kráľovskej
vodnej štôlni, vyššia cesta je zberným jarkom horného tajchu. Stálym stúpaním
na lúku pod osadou Hadová, pod ktorou
bolo v rannom stredoveku zrejme jedno z počiatočných centier
povrchového dobývania. Pri osade Hadová (na socialistických mapách Horný majer,
Horný dvor) sa krátko napojíme na hrebeňovú Modrú 45 ktorá vpravo vedie k sedlu Červená
studňa, vľavo smeruje k Rumplovskej a Krížiku pod Kerlingom, potom do
Vyhieň. Držíme sa značky, po cca 100m odbočí vľavo na SSV, obchádzame zoširoka
domy Hadovej potom strmo dole hrebeňom lesom popod el. vedenie,pred prvým domom
pod vedením značka odbočí vpravo, pomedzi chaty pod hrádzu Bančianskeho (Hofferštôlnianskeho)
tajchu, asfaltkou medzi domy Banôk, potom doprava na JV po úbočí Hojana stúpame
do sedielka, pripájajúce cestičky si nevšímame obídeme čerpaciu a čistiacu
stanicu klesáme dole na JV k rázcestiu kde odbočíme vľavo na SV. Zídeme na
cestu do Vyhní ktorú prekrižujeme (vľavo Vyhne cca 8 km, vpravo sedlo Červená
studňa cca 1 km) k hrádzi Rosgrundského (Štiavnického) jazera z roku
1743 s najodvážnejšou (najstrmšou) sypanou hrádzou svojho času na svete,
ktoré slúži ako zásobáreň pitnej vody pre B. Štiavnicu. Ďalej do lesa, cesta po
150 m prudko zabočí vpravo na V. Keď cesta opäť odbočí vľavo zanecháme ju
a po vrstevnici pokračujeme cca 50 m . Vystupujeme ľavým úbočím na
hrebienok kde hora skončí. Prekrižujeme súbežnú Červenú 48 ktorá pokračuje vľavo do Sklených Teplíc, sprava sa pripojí
lesná cesta. Tieto zanecháme obe a vystupujeme na SSV na vrchol Kolbergu
(Studeného vrchu) s kruhovým rozhľadom. Značka ďalej pokračuje na Juraj
(Jergi) štôlňu, Belianske jazero, pod štiavnickú Kalváriu, k štadiónu
s penziónom, až pod Trojičné námestie k Radnici.
Modrá 45
Červená studňa – Teplý potok ¼ hod. – Hadová ¾ hod. –
Rumplovská 1 ¼ hod. – Krížik pod Kerlingom 1 ½ hod. – Kerling 2 hod. –
Kerlinská Priehyba 2 ¼ hod - Priechodná 2 ½ hod. – Vyhne 3 ¾ hod. – Bzenica
žel. stanica 5 hod.
Opačne 5 ½ hod.
pohodlné, úsek Krížik pod Kerlingom – Kerlinská priehyba
strmšie stúpanie, Priechodná – Vyhne strmšie klesanie
Vychádzame od sedla Červená studňa
s rovnomenným jazierkom po asfaltovej ceste smerom na Hodrušu a Žarnovicu
spolu so Zelenou
28 a Žltou 31. Zelená odbočí za kameňolomom po
Hornom hodrušskom zbernom jarku doľava, Žltá na Teplom potoku tiež vľavo smerom
k Dolnému Hodrušskému jazeru. V sedle Teplý potok je vyznačená
odbočka vľavo k pamätníku masového hrobu z čias SNP cca 50 m. Na lúke
Teplý potok v skorej jari masívne kvitnú vzácne Šafrany karpatské.
Začínajú tu tiež Horný Hodrušský jarok Zelená 28 a cca o 20 m nižšie Dolný Hodrušský
jarok. Oba jarky zbierajú snehové a zrážkové vody z východných svahov
hlavného hrebeňa Paradajzu a Tanádu teda z povodia Hrona. Po viac než
8 km vrstevnicového vedenia vody cez vodné štôlne prerazené popod hrebeň tieto
pretekajú do jazera Bakomi (Vindšachtovné jazerá) a do Richnavských jazier
teda do povodia Ipľa. Je tu tiež krátky úsek Zanechaného zberného jarku ktorý
vedie vodu od nikiaľ nikam. V sedielku Teplý potok ležia tiež zvyšky
Teplopotockého tajchu zo 17 storočia
My odbočíme z asfaltovej cesty doprava na
lesnú cestu vedie okrajom lesa, lesom a lúkami do sedla nad Bankami
(Hofferstôlňou) ľavým úbočím Cukmantla (Zuckmantel – starý názov dnešného
baníckeho mesta Zlaté Hory pri Moravsko-Poľskej hranici) prejdeme ľavou stranou
popri majeri Hadová, kde prekrižujeme Zelenú 44 vpravo
vedúcu k Hofferštôlnianskemu
jazeru , vľavo po 100 m odbočujúcu k Dolnému Hodrušskému tajchu. Držíme sa
cesty s našou značkou prechádzame lesíkmi, lúkami a okrajmi rúbanísk,
po pol hodine dorazíme k osade Rumplovská. Dnes je viac menej pustá, za
SNP bola nemeckými vojakmi a domácimi oddielmi POHG vypálená, rodina
Farbiakovcov bola postrieľaná, ako odveta za
vyzlečenie 2 člennej hliadky fašistickej armády v januári 1945 . Pred
pamätníkom na túto udalosť prekrižujeme Žltú 43 vedúcu vpravo na vyhliadku Jelenia
skala cca 1 km, vľavo vedie žltá značka k Brennerskému tajchu , do
historického centra Banskej Hodruše a k Dolnohodrušskému tajchu. Za
križovatkou so žltou je na našej modrej značke cca 200 m studnička pri ceste na
pravej strane. Ked´ sa cesta začne stáčať vpravo môžeme z cesty krátko odbočiť do ľavej
strany cca 100 m k stromom, otvorí
sa nám pohľad do Grintálskej (Grunthál, Zelená ) doliny s Brennerským
(Praniarskym) tajchom, avšak tento výhľad začína zarastať agátmi . Vrátime sa
späť, prejdeme lesíkom, popri bývalom majeri Strnisko, a zostúpime do
sedla Krížik pod Kerlingom. tu sa pripája
Zelená
41zprava (smer Vyhne) , od ľavej strany tu končí Neznačkovaná 41 (smer centrum B.
Hodruše cez dolinu Althandel) Pokračujeme spolu so Z 41okolo ruín letných
maštalí stúpaním lúkou a lesom neskôr rúbaniskom na Kerlinskú priehybu. Po
ľavej strane hlboko pod nami si všímame domy a pamiatky v Banskej
Hodruši. Na jedinom mieste tu môžeme vidieť naraz Hodrušskú Klopačku
a Sitno.
Vyjdeme z riedkeho lesa na pasienky so
solitérnymi stromami až ku Kerlingskej kaplnke postavenej po II. svetovej
vojne. V polovičke Augusta sa tu každoročne koná 2 až 3 dňová púť kde sa
zhromaždia občania zo všetkých častí Hodruše-Hámrov a okolitých obcí. Sme
v Kerlinskej Priehybe medzi Malým a Veľkým Kerlingom.
Z vrcholu Veľkého Kerlingu za kaplnkou bol
kedysi kruhový výhľad, dnes severozápadnú časť kryjú stromy . Môžeme vidieť
Kopanice časť Dedina, Pohronský Inovec aj s JE Mochovce, veľkú časť
pohoria Vtáčnik. Na Kerlingu stála kedysi osada rovnakého mena (pozri Zelenú 41)
Naša modrá značka odbočuje z Priehyby doprava smerom na Priechodnú, popod
Trajbolc, dolinou Rudno do Vyhieň až do Bzenice.
Zelená 28
Červená studňa – Tirtsov prameň ½ hod. – Gedeonštôlňa ¾
hod. – Kamenný závoz 1 ¾ hod. – Sedlo Pleso 2 ¼ hod. – Peciny (Richnavské jazerá)
2 ½ hod. – Dômky (Moderštôlňa, Kopanice) 3 ½ hod. – Richnavská dolina 4 hod. –
Vysoká 4 ½ hod. Opačne 4 ½ hod.
Až po Kopanice nenáročné, prakticky po vrstevnici, do
Richnavskej doliny strmý zostup a strmý výstup na Vysokú
Trasa vedie celým Horným Hodrušským zberným
jarkom ,ktorý je v zime používaný ako bežkárska trasa. Zo sedla Červenej
studne po asfaltke smer Hodruša – Hámre. keď cesta urobí malý výšvih zárezom po
ľavej strane je kríž na Gálikovej lúke, držíme sa značky, odbočíme vľavo,
Vyjdeme na Horný hodrušský jarok a pokračujeme smerom ktorým viedol vodu,
Míňame Tirtsov prameň ktorý je na
rovinke vpravo niekoľko metrov pod jarkom. Prekrižujeme náročnú Neznačkovanú N 29 trasu vedúcu doprava k Hodrušskému
jazeru, prechádzame ponad štôlňu Gedeon, ďalej plošinami háld štôlní Goldnerka
a Kanderka. Po pravej strane si všímame pekné výhľady na Horný
a Dolný Hodrušský tajch, do Hodrušskej doliny a na Vtáčnik
a Pohronský Inovec. jarok sa mnohokrát skrúti preto že po vrstevnici
obchádza všetky výbežky hlavného hrebeňa. Miestami je jarok dobre zachovaný,
s kamenným vyložením, pri prechodoch pri strmých svahoch si všimneme, že
je miestami úplne zaklenutý murovkou kameňmi nasucho bez malty. Jarok zbieral
všetky pramienky a potôčiky zo západných svahov hlavného hrebeňa. Toto
obdivuhodné 7 kilometrové vodné dielo našich predkov včítane mohutných zemných
prác bolo postavené našimi predkami, z veľkej časti ženami, v 18
storočí bez akejkoľvek mechanizácie.
Po cca 1 ½ hodine pohodlnej chôdze jarok
pretína novovybudovaná zjazdovka a vlek zimného strediska Rozálka. Jarok
sa postupne stáča na západ až sever aby obišiel záver doliny Holle (Peklisko),
kde je pri dolnom konci zjazdovky – Hornom Hodrušskom tajchu naša jediná činná
zlatá baňa - Rozália . V úbočí nad Horným tajchom je ukrytý ešte jeden
starší tajch , dnes nazývaný Ciblíkovská lúka. Jarok sa zrazu prudko stočí
doľava, v mieste kde sa zdola pripája tu končiaca trasa Modrá 36
na Hodrušské jazerá. Je to takzvaný Kamenný závoz. Jarok opäť obtáča Myšiu horu
a Magov kopec, až po sedlo Pleso, kde sa zľava pripojí Červená 27. Spolu s ňou pokračujeme asi 150 m do
sedla Plesa, kde sa pripojí Modrá 24, Červená 27 sa odpojí,
pokračujeme spolu s modrou , výhľady na Vindšachtovné jazerá: Bakomi
tajch, Vindšachta tajch a tajch Evička. Zanedlho prídeme
k Richnavským jazerám – malému a veľkému, na zastávku SAD Peciny.
Zostúpime na hrádzu Malého Richnavského jazera a vstúpime opäť lesom na prívodný jarok, tentoraz Horný Kopanický
, ktorý po vrstevnici obtáča úbočie Šípovej. Po pár kilometroch jarok opustíme
, sprava sa opäť pripojí Červená 27 a spolu s ňou zostupujeme
k Dômkom (Moderštôlni) ktoré sú časťou obce Kopanice (Hodruša-Hámre) až
k orientačnému stĺpu pri horárni, kde končí trasa Červená 27, začína Červená 38 a Žltá 39
Pokračujeme k Kopanickému tajchu (Moderštôlnianskemu) a začína strmý zostup do Richnavskej
doliny, prekročíme potok a strmo stúpame do obce Vysoká.
Červená 27
Kopanice Dômky - Pod Špicbergom 1 hod. – Sedlo Pleso 1 ¼ hod.
– Tanád 2 ¼ hod. – Kameň 2 ½ hod. – Rosniarky 2 ¾ hod. – Paradajz 3 hod. –
Červená studňa 3 ½ hod. Opačným smerom 3 hod. Namáhavá
trasa s výškovými rozdielmi
Z Dômkov spolu so Zelenou 28 na juhovýchod , na
konci dediny odbočíme doľava a vystupujeme strmo hore stráňou, cez lesík,
potom rovnou cestou okľukou lúkou. Križujeme jarok , ktorým pokračuje zelená,
my ale stúpame do vŕšku lesom, lúkami a opäť lesom vľavo. Po vyjdení
z lesa odbočíme smerom na SV. V mieste zabočenia cesty vpravo my zabočíme
ostro vľavo (SZ) na klesajúci chodník,
ktorý sa stočí na S až SV, začne stúpať a dovedie nás na cestu
v sedle pod Špicbergom (Ostrý vrch, správne však má byť Špitzbergom , teda
Čipkovým vrchom, od Hodruše profil jeho výbežku čipkový okraj látky naozaj
pripomína) Zo sedla vedie odbočka vľavo na vrchol s výhľadmi. Je to
najvyšší vrchol v Hodrušskej hornatine .Pokračujeme cestou na VSV,
výstupom do sedielka, potom mierne dole do sedla Pleso. Sprava sa pripojí Modrá 24 a Zelená 28.Pokračujeme
s nimi cca 150 m na východ, modrá pokračuje ďalej ,my spolu so zelenou
odbočíme veľmi ostro doľava na VSV. Zelená a okraji sedla odbočí na Horný
Hodrušský jarok, my odbočíme opäť ostro vpravo. Z tohto miesta sledujeme
presne hlavný hrebeň Tanádskeho masívu
s peknými výhľadmi. Vystúpime najprv na Magov kopec, potom na Myšiu horu,
z nej sa v sedle Tabla pripojíme k Modrej 24. Po ľavom úbočí obídeme
Kanderku, v sedle vrchy opustíme modrú značkua znovu po hrebeni vystúpime
na Malý Tanád. Prejdeme ďalšie sedlo a strmým výstupom lesom na vrchol Tanádu
kde končí sprava prichádzajúca Žltá 25. Zostúpime do sedla , vystúpime na
ďalšie dva vrcholy a zostúpime do sedla Kameň kde križujeme Neznačenú 29 ktorá je najkratšou
spojnicou B.Štiavnice s Dolným Hodrušským jazerom. Vystúpime lúkou
Rosniarky smerom na SSZ(málo značiek). Cesta vystúpa na vrchol masívu Paradajz,
zostúpime do širokého sedla. Opustíme hrebeň a odbočíme ostro vľavo na
SSZ. Prídeme až na cestu kde odbočíme ostro vpravo. Pripojí sa Modrá 24
a spolu s ňou sa dostaneme až do sedla Červená studňa.
Žltá 31
Dolné Hodrušské jazero – Teplý potok 1 ½ hod. – Červená
studňa 1 ¾ hod. – Staré Mesto 2 hod. – Banská Štiavnica radnica 2 ¼ hod.
Opačným smerom 2 hod.
Náročný strmý výstup, od Červenej studne stredné klesanie
Od orientačného stĺpa pri Hodrušskom jazere
spolu s Modrou
36 ľavým brehom jazera až do jeho zadného konca kde sa modrá odpája
do pravej strany, my stúpame strmým chodníkom po úbočí Paradajzu. Na chrbátiku
nad Horným Hodrušským jazerom odbočíme na cestu doľava , stálym stúpaním až na
Teplý potok. Tu sa pripája Modrá 45 a z časti Zelená 28 . Pri jazierku Červená
studňa klesáme na Staré mesto s archeologickými vykopávkami, valom. Tu sa
zrejme až do zemetrasenia v r 1443 rozprestieralo niekdajšie centrum
Štiavnice. Bralnatým chodníkom strmo klesáme až ku povrchovým dobývkam východu
žily Špitaler so skalnými stenami, potom dole uličkami. Zídeme cez Trojičné
námestie s historickými domami waldburgerov až ku Radnici s mestským
úradom.
Neznačená
29
Banská
Štiavnica Mestský úrad – sedlo Kameň ¾ hod. – Dolné Hodrušské jazero 1 ½ hod. Najkratšia ale aj najnáročnejšia trasa
z B. Štiavnice k Dolnému
Hodrušskému jazeru , len pre zdatných turistov.
Od Mestského úradu spolu s Červenou 16 ponad
Klopačku k Piargskej bráne, tu vpravo pomedzi cintoríny na rovienku haldy
šachty. Tu červená ide do aleje smerom na jazero Klinger, my však ideme
doprava, držíme sa hrebienku medzi domami Hornej Resly až ku križovaniu so Zelenou 26.
Pokračujeme vo výstupe smerom na Z do borovicového a smrekového lesa.
Na rovnejšom úseku zvyšky stredovekého dolovania. Križujeme Modrú 24 (Kmeťovu
cestu) a dostávame sa do sedla Kameň kde prekrižujeme Červenú 27.
začneme klesať veľmi strmým chodníkom. Cca 5 min. od sedla je vpravo pod
chodníkom prameň.Na Hornom Hodrušskom jarku križujeme Zelenú 28, o 30 m nižšie
križujeme Dolný Hodrušský jarok , vľavo s plošinou haldy štôlne Gedeon.
V ďalšom zostupe trikrát prekročíme potôčik. Chodník prechádza
v cestu , po pravej stráni nás dovedie na cestu ktorá prichádza od Teplého
potoka, Znovu prejdeme cez potok na ľavú stráň a ňou na hrádzu Horného
Hodrušského jazera, ktoré je v súčasnosti sčasti vyčistené
a opravené. Môžeme klesať po asfaltke k Dolnému Hodrušskému tajchu,
alebo prejdeme hrádzou na druhú stranu k novej trojposchodovej budove, tu
pred ňou ostro odbočíme vpravo na Modrú 36 ktorá nás dovedie rovnako k Dolnému
Hodrušskému tajchu .
Návrhy vychádzok po
neznačkovaných trasách v Hodrušskej doline a Kopaniciach.
Neznačkovaná
– Národnou prírodnou rezerváciou Kašivárová
Obecný
úrad (Pošta) na Kyslej – Dolné Vrchy ½ hod. – Horné Vrchy ¾ hod. – NPR
Kašivárová (Rysia skala) 1 ¼ hod. – NPR Kašivárová ( Horná Malangová) 1 ¾ hod. –
Sandrik (dolná Malangová) 2 hod. Opačne tiež 2 hod.
Úsek po Horné vrchy stredné stúpanie, Kašivárovou
nenáročné, od Hornej Malangovej po Sandrik strmé klesanie
Od Obecného úradu sa dáme po asfaltovej ceste
na Východ, po 50 metroch je na rohu pri SoU Jána Peterku odbočka vľavo smerom
k hlavnej ceste, prejdeme potok a na križovatke s hl. cestou sa
pustíme vpravo. Na prvej asfaltovej odbočke doľava –(miestna smerová tabuľa
Kašivárová), stále sa držíme cesty, ktorá sa za poslednými domami zmení na
lesnú. Stále po ceste proti prúdu Kašivárovského potoka, cesta sa stočí vľavo
cez potok, držíme sa jej. Stredným stúpaním stále po nej, v pravotočivej
sákrute sa nám otvorí pohľad na Dolné Vrchy (Líškovcov). držíme sa stúpajúcej
cesty ktorá ide lesom na okraji pasienkov a sadov Stredných vrchov. Cesta
sa opäť stočí doľava a popri kríži s lipou poľavej strane vychádza do
Horných vrchov medzi domy. Vrchy boli po stáročia so svojou ornou pôdou
jedinými dodávateľmi plodín pre ostatné časti obce. Na rázcestí tvaru Y medzi
domami odbočíme vpravo (ľavá odbočka vedie smerom na obec Lukavicu (časť mesta Žarnovica) Pravou cestou
popri stodole, vpravo v dolinke vidíme ďalší majer so sadom. Cesta
prechádza pasienkami , v rohu prejde do hory . Z ľavej strany sa
pripojí Žltá
40 ktorá vľavo postupne klesá do Lukavice, my ideme kúsok súbežne so
žltou vpravo po lesnej ceste, ktorú asi po 100 m opustíme pri tabuli označujúcej začiatok NPR
Kašivárová. Ak chceme pokračovať po žltej, prišli by sme asi po ½ hodine do
sedla Dolná Kostolná nad Jalšovou dolinou k poľovníckej chatke, kde je odbočka do
Vyhní a cesta hrebeňom na Kerling.
Najkrajšie Kašivárovské duby (pozri Flóru Hodrušskej doliny) budeme vidieť ak sa dáme chodníkom, ktorý
používajú lesní inžinieri pri výskumoch NPR Kašivárová. je to lesný chodník
ktorý začína pri okraji lesa hneď vpravo pri tabuli hranice NPR.
Pripomínam, že v pralese je
prísne zakázané klásť ohne , opúšťať chodník a poškodzovať prírodu (sem patrí aj zber plodov a húb!).
Musíme sa však pripraviť na to že cestou budeme musieť preliezť niekoľko
desiatok starých 200 ročných dubov padnutých cez chodník. Nakoľko je NPR
Kašivárová jedným zo 7 pralesov na Slovensku. drevo sa tu neťaží, staré vyvrátené duby zostávajú ležať tam kde
padli, kým si z ich zvyškami neporadí sama príroda prostredníctvom hmyzu
a húb. Štíhle duby vidíme po oboch stranách aj popri chodníku na zemi. Keď
sa chodník dotkne okraja lesa na pravej strane, môžeme krátko vyjsť doprava na
vrchol Rysej skaly, odkiaľ je pekný výhľad na časť Kyslá, Havránkov a časť
pohoria Vtáčnik za dolinou Hronu. Chodník klesne do pásme kde ho pretínajú
hlboké jamy po plytkom dobývaní žily Melango. V tejto časti je aj najviac
popadaných stromov .Všimneme si krásne štíhle kmene 200 ročných mohutných dubov
bez hŕč , ktoré sa kedysi vyvážali až do Grécka a Anglicka . Chodník klesá až
ku hranici východného okraja NPR, pokračuje ďalej lesom až okraj hory, kde vyjdeme na lúku
s anténami Lúku prejdeme popri anténach krížom až k okraju agátového
lesa na hranu klesajúceho hrebienka. Po ľavej strane uvidíme lúčnu plošinu
Hornej Malangovej s domom prerobeným na chalupu, ktorá je strážená svorkou
psov. My schádzame po hrebienku strmým chodníčkom, ktorý je v lete dosť
zarastený trávou. Stále sa držíme klesania hrebienka, ktorý prechádza do
zanedbaných sadov až ku vodárni, kde zatáča vľavo k prvým domom Dolnej Malangovej,
kde postupne prejde do asfaltovej cesty. Klesáme s asfaltkou postupne až
na dno dolinky, po pravej strane je v kružine smetisko, ktoré bolo kedysi
ústím šachty Colloredo. Ťažilo sa tu od cca. 15 storočia až do 19 storočia
striebro a zlato na žilách Colloredo a Melango. Asfaltka nás zakrátko
dovedie až k hlavnej ceste na Sandriku.
Neznačkovaná:
Betlehemom a popri Kyslanských banských
dielach
Hodruša-Hámre
Obecný úrad (Pošta) – Štadión TJ Sandrik 5 min. – Betlehem 15 min. -
Kúpeľná (Kyslá dolinka) 30 min. – Obecný úrad 40 min. Opačne tiež 40
min.
stredne náročná trasa, tretina trasy stúpanie, tretina
klesanie, zvyšok takmer vodorovne.
Pred budovou
Obecného úradu je v parčíku zasypaná stará šachta Štampfer
(Štamproch, Stupná ), ktorá slúžila pri razení Voznickej dedičnej štôlne ako
vetracia a dopravná šachta. Až donedávna rúrou cez túto šachtu vtekali
splaškové vody z celého vyššie položeného sídliska priamo do dedičnej
štôlne a ňou do Hrona.
Vydáme sa na V k všešportovému
areálu TJ Sandrik, sídlisko Betlehem máme po ľavej strane. Po cca 200 m sme
pred hlavným vchodom na štadión, my odbočíme veľmi ostro vľavo a začneme
stúpať po ceste pomedzi domy vystavené z popudu prvého riaditeľa Sandriku
ako kolónia pre technikov a robotníkov z tohto podniku. Vystúpame až
prakticky pod najvyššie domy Betlehemu máme výhľad na celé Vrchy a veľkú
časť Kyslá , kde sa cesta zalomí vľavo a začne klesať okrajom záhrad
a krajom lesa. V mieste kde sa cesta zatočí vpravo sme nad starou
šachtou Kyslá (bude spomenutá v ďalšom), cesta postupne zíde až na dno
doliny Kúpeľa (starší pôvodný názov Kyslá dal meno celej štvrti) Posledný dom
v dolinke smerom nahor je budova bývalého kúpeľa. Domy v betleheme
totiž nemali kúpeľne, a tak sa ich obyvatelia schádzali v Kúpeli, kde
bol parný kúpeľ – dnes by sme povedali parná sauna-, tiež sprchy a dokonca
aj malý bazén. Všetko sa centrálne vykurovalo drevom. Od napojenia sa cesty na
asfaltku na dne doliny ideme dole, na pravej strane pred garážami si môžeme
všimnúť ústie štôlne Mária, ktorá je komínom prepojená s o 80 metrov
hlbšou Voznickou dedičnou štôlňou. Slúži na jej vetranie. Na križovatke pri
garážach zabočíme ostro doľava. Odteraz ideme po časti trasy takzvanej Štreky,
ktorou sa vláčikom vozila ruda z šachty Mayer do parnej stupy
v Dolných Hámroch. Štvrtý dom po ľavej strane (dnešná Zváračská škola SoU)
je tesne pri Starej šachte Kyslá (tiež Kisla), ktorá vyúsťuje v záhrade za
domom. Táto šachta je vyrazená pred 18 storočím, pôvodne mala zrejme ťažiť
menšie strieborné žilky križujúce dolinu v týchto miestach, na čo
usudzujem z veľkého obsahu kremeňa v jej halde. Ťažba však nebola
veľmi rozsiahla, neskôr šachtu využili
pri razení VDŠ. Zrejme sa však začala rýchlo zavaľovať a preto
bola vyrazená o 300 m nižšie pri
OcÚ už spomínaná šachta Štampfer.
Zakrátko sa dostaneme západným smerom opäť k východziemu bodu.
Neznačkovaná:
Banská Hodruša – Päť Prstov ½ hod. - Banská Hodruša 1 hod.
Stredne náročná trasa, čo vystúpame, musíme aj zostúpiť
Od zastávky SAD Kalvária stúpame dnom doliny
po ceste smerom do historického centra. Pod evanjelickým kostolom (nižšie
položený) odbočíme pri garáži ostro do prava a stúpame strmou cestičkou
popri domoch , ktorý sa za chvíľu
zmení na chodník. Po pravej strane vidíme pod nami strechu veže Klopačky.
Chodník
prudko zatočí stúpajúc vľavo, v tomto mieste ho opustíme
a pokračujeme po vrstevnici vedúcim chodníkom. Po približne 200 metroch
chodník pretína hranu hrebienka, po ktorom ide nahor cestička. My ideme ešte
cca 50 metrov horizontálne, v ľavej strane vidíme zo svahu vystupovať 2 –
4 m vystupujúce skalky Päť Prstov. Na
zvislej ploche jednej z nich otočenej smerom do doliny sú vytesané
iniciály K.
F. a pri nich „odtlačok“
ľavej dlane dospelého muža. Odtiaľ pochádza názov lokality. Pri pozornejšom
skúmaní si môžeme všimnúť, že pod ľavou rukou je vytesaný menej zreteľný
odtlačok pravej dlane. Iniciály sú vytesané tzv pätkovým písmom, ktoré sa
používalo najmä v 18. a 19. storočí.
Povesť hovorí, že tu vytlačil dlaň (e) do
skaly Jánošík. Ak preskúmame okolité skalné
plochy, nájdeme ešte viacero značiek, šípky, písmená, letopočty, trojvršie
s krížom, cirkevnú značku IHS a podobne, avšak vytesané omnoho
primitívnejším spôsobom. Podľa všetkého tajomné značky jatria fantáziu
Hodrušských chlapcov už niekoľko stáročí, a tak pridávali postupne svoje
nápisy. Späť sa vrátime rovnakou cestou
Neznačkovaná
: Okruh po historických
a technických pamiatkach Banskej Hodruše
Banská
Hodruša, Kalvária SAD – Leuthaus 10 min. – Kostol sv. Petra a Pavla 20 min.
– Šíshaus ¾ hod – Mikuláš štôlňa 1 hod – Katolícky kostol 1 ¼ hod. – Banská
Hodruša Kalvária 1 ½ hod.
Stredne náročné, po Šishaus stále stúpanie, potom stále
klesanie, 80% trasy po asfalte
Spolu so
Žltou 43
a Neznačkovanou 42 od Kalvárie nahor dnom doliny až po väčší dom
so zelenou strechou – Leuthaus, pod ním odbočíme ostro vľavo , smer Cintoríny.
Asfaltová cesta stúpa najprv mierne, potom prudšie až ku cintorínom. Cintorín
naľavo od cesty je katolícky s peknou bránou z 16 storočia
a neskorogotickým kostolom sv. Petra a Pavla. Pôvodne bol opevnený
múrom, napriek tomu pri tureckých nájazdoch viackrát vyhorel. Pôvodne slúžil
Evanjelickej cirkvi a.v., neskôr prešiel do vlastníctva katolíckej cirkvi,
v ostatnej dobe bol jeho interiér vyplienený zlodejmi. V rozsiahlom
cintoríne je niekoľko zaujímavých starých náhrobkov, je tu tiež hromadný hrob 16
baníkov zadusených pri požiari šachty Leopold. Cintorín na pravej strane cesty
je evanjelický. Stúpame stále po viackrát zatočenej asfaltke, po pravej strane
si všímame pekné pohľady do doliny s baníckymi domčekmi a Klopačkou. Strmá
cesta sa zrazu vyrovná na plošine Šíshauzu so skupinou líp. Kedysi tu stála
strelnica , kde baníci cvičili streľbu a vojenské nástupy. Spod líp pekný
pohľad na Kopanice , časť Dedina. Pokračujeme až na koniec asfaltovanej cesty,
kde sa pri garáži cesty vetvia na viacero strán, My pokračujeme chodníkom po
vrstevnici do pravej strany, nenecháme sa zviesť do prava odbiehajúcimi
klesajúcimi chodníčkami. Po cca 500 m cesta začína postupne klesať, miestami je
zarezaná do terénu. Zídeme ňou do doliny Althandel (K starému handlu), kde
odbočíme doprava v smere toku potôčika. po cca 100 m sa dostaneme na križovatku
kde sa zľava pripája Žltá 43 vedúca Gruntálom k Brennerskému
jazeru. Za nevzhľadnou betónovou garážou je dnes nenápadné ústie štôlne Mikuláš
(tiež Galander) známej už z 15 storočia, Dnes jej časť slúži ako zdroj
vody pre banskú Hodrušu. Po asfaltovej ceste klesáme dnom hlavnej doliny, Po
pravej strane minieme katolícky farský kostol sv. Mikuláša z r 1387,
o necelých 60 rokov ťažko poškodený zemetrasením a neskôr sčasti
prestavaný. Tesne nad ním je hneď vedľa cesty vchod do štôlne Birnbaum , známej
od 15 storočia, dnes však znehodnotený nepeknou prístavbou drevenej šopy.
Mimochodom, obe spomínané štôlne sú zapísané v Zozname svetového
kultúrneho a technického dedičstva UNESCO. Oproti kostolu je dnes
chátrajúca poschodová budova Katolíckej školy. Pokračujeme klesaním po ceste,
po pravej strane je Evanjelický kostol z roku 1842. Po ľavej strane vidíme
vežu baníckej Klopačky z 16 storočia. opäť sa dostávame k Leuthausu
(tiež Evanjelická škola), budove z 16 storočia s pekným podzemím. Pri
budove bola tiež tzv. Leuthaus šachtička , vyhĺbená na úroveň dedičnej štôlne
Finsterort z 15 storočia. po pravej strane si všimneme typické nízke
drevené domčeky hodrušských baníkov (sú pamiatkovo chránené). Zídeme späť až na
Kalváriu.
Neznačkovaná:
Okruh po častiach obce Kopanice
Kopanice
časť Dedina – Prieloh ½ hod. – Kopanice časť Baňa ¾ hod. – Kopanice časť Dômky
(Moderštôlňa) 1 hod. – Sedlo medzi Hrbom a Banišťom 1 ¼ hod. – Kopanice Dedina
1 ½ hod.
Nenáročné, len v časti Prieloh – Baňa stredné stúpanie.
Od zastávky SAD v časti Dedina ideme po
asfaltovej ceste pri pohostinstve smerom na JJZ. Sme v centre časti
Kopaníc zvanej Dedina. Tu tradične bývajú obyvatelia Evanjelického a.v.
vyznania, je tu kostol z roku 1858 s priľahlým cintorínom. Kopanice
ako obec sú však oveľa staršie, spomínajú sa pod názvami Gerod, Gerad už
v roku 1275. Obyvatelia dediny sa venovali prevažne roľníctvu, ťažbe
dreva, uhliarstvu a páleniu vápna pre potreby baníckych prevádzok. Zbytky
plošín milierov na pálenie uhlia nachádzame takmer na každom kroku
v okolitých lesoch, vápenec sa ťažil a pálil na vápno v mieste
zvanom Do Vápna , na výbežku planiny smerom k Medenému vrchu nad Hodrušou-
Hámrami.
Pri ceste si v ľavej strane všimneme
typický banícky domček s malými oknami, na pravej strane sa nám otvárajú
pohľady na západnú časť Hodrušskej Hornatiny, Vtáčnik a Pohronský Inovec.
Na ľavej strane minieme malý cintorín, odbočku klesajúcej cesty do Richňavskej
doliny(smer B. Štiavnica) ignorujeme,
pomaly prichádzame na Prieloh k čakárni zastávky SAD, kde sa cesty
rozdeľujú, rovná vedie ku Kopanickému(Moderštôlnianskemu) tajchu a do
Dômkov, my odbočíme na postupne stúpajúcu asfaltku do časti Baňa vľavo. Cesta
prejde úbočím Banišťa popri malom lome
(na pyroxenický andezit s doskovou odlučnosťou) a vchádza za zákrutou
do osady Baňa. Baníci z tejto osady pracovali v baniach na železo
a striebro v Baništi a ťažiarstve Moder ktoré malo centrum
dobývania v závere susednej Kohútovskej doliny.
Po pravej strane si všimneme pekný výhľad na
Kopanické (Moderštôlnianske) jazero. Tento tajch z roku 1743 akumuloval
vody pre strieborné stupy, ktoré sa nachádzali v hlbokej úzkej dolinke pod
hrádzou (v povodí Richnavského potoka tečúceho do Voznice). Zberný jarok
tohto jazera sťahoval vody z časti povodia Hodrušského potoka do povodia
Richnavy. Po ľavej strane cesty si prezrieme banícke domy prilepené na strmom
svahu Banišťa.
Keď cesta vystúpa na svoj vrchol, držíme sa
cesty vpravo, ľavú odbočku ignorujeme, začneme klesať pomedzi domy prerobené na
rekreačné chalupy. Po ľavej strane minieme zmiešaný katolícko-evanjelický
cintorín, a zostúpime až k ceste od tajchu k Dômkom. Na tejto
plošine sa nachádzala šachta, ťažiaca strieborné rudy, už dávno zasypaná. Na
asfaltovej ceste vľavo, miernym stúpaním ku rímskokatolíckemu kostolu Spasiteľa
umierajúceho na kríži z roku 1804. Pri kostole sa dáme vľavo, vpravo leží časť
Dômky, s typickými domcami v doslova radovej zástavbe, s úzkymi
dvorčekmi. Jej obyvatelia zväčša pracovali v baniach ťažiarstva Moder.
Ľavá cestička začne stúpať, na ľavej strane
vidíme časť Baňa a holý vrchol Banišťa, na pravej strane minieme bývalú faru,
neskôr zmenenú na Osvetovú besedu, dnes súkromný majetok, a školu. Cesta
nás vedie popri dolnej stanici jedného z dvojice Kopanických lyžiarskych
vlekov vedúcich na vrchol Banišťa sedlom medzi týmto vrchom a medzi
zalesneným Hrbom na pravej strane.
Ak máme chuť a silu, môžeme popod vlek
vystúpiť na vrchol, kde sú pomerne hlboké jamy po vydobytej Hlavnej žile
v týchto miestach vychádzajcej na povrch. Tieto tzv. pingy pochádzajú
z cca 15. až 16 storočia. Dáme si pozor aby sme si pádom do otvorených strží
zvislých žíl neurobili úraz. Do veľkého ústia podpovrchovej dobývky môžeme zo
západnej strany vrcholu vojsť , ale dole hlbšie sa nepúšťame, je to nebezpečné
kvôli nestabilným kameňom a v hlbších častiach sa vyskytuje dusivý CO2
.
Povesť hovorí, že sa tu zvykol popásť somárik
jedného domáceho obyvateľa, ktorý sa zrazu stratil, a na druhý deň vyšiel
z dedičnej štôlne Moder v Kohútove. Vraj tam prešiel podzemím.
V súčasnosti už Dedičnou štôlňou až na Banište prejsť nemožno. Ovšem pred razením dedičnej štôlne Moder z Kohútova fungovala ako dedičná štôlňa Moder tá štôlňa, ktorá je dnes označovaná ako Förderniss, a od nej je do Kohútova tiež len na skok...
V súčasnosti už Dedičnou štôlňou až na Banište prejsť nemožno. Ovšem pred razením dedičnej štôlne Moder z Kohútova fungovala ako dedičná štôlňa Moder tá štôlňa, ktorá je dnes označovaná ako Förderniss, a od nej je do Kohútova tiež len na skok...
Sedlom sa ľavým úbočím Banišťa opäť vrátime do časti Dedina Touto cestou viackrát (1564,1573, 1668) do
Kopaníc a Hodruše vpadli Turci, pričom dedinu a jej časti vyrabovali
, vypálili, a časť obyvateľstva zobrali do otroctva. Vrátime sa do
východzieho bodu v Dedine.
Poznámka
na koniec kapitoly.
Autor nezodpovedá za prípadnú zmenu
značkovaných turistických trás ani za ujmy a škody spôsobené neodhadnutím
síl turistov alebo ich nerozvážnym jednaním či nedostatočnou výstrojou.
Niektoré orientačné body uvedené v popise trás sa časom môžu zmeniť alebo
zaniknúť.
Nie je
možné vylúčiť nebezpečenstvo zablúdenia, v takom prípade je potrebné schádzať vždy smerom dole po svahu a držať sa smeru toku potôčikov
a potokov , tieto nás vždy dovedú k najbližšiemu osídleniu, kde sa dá
spýtať na cestu.
Na
trasy je potrebné vyraziť adekvátne vystrojený
a obutý, pripraviť sa na prípadné zmeny počasia, vždy treba
uvažovať s potenciálnymi rizikami nedostatku vody, prehriatia či
podchladenia. Je lepšie byť pripravený na najhorší možný vývoj prechádzky, ako
sa nechať prírodnými silami zaskočiť
Počas
túr v prírode je zakázané správať sa neprimerane hlučne, poškodzovať živú
i neživú prírodu a turistické značky a ukazovateľe.
Všetky trasy popísané v tejto kapitole
prebiehajú v oblasti Chránenej Krajinnej Oblasti Štiavnické Vrchy, teda
oblasti radenej z hľadiska ochrany prírody hneď za Národné Parky !
Žádné komentáře:
Okomentovat