Ročná banská značka v Prostrednej štôlni bane Všetkých svätých

Ročná banská značka roku 1510  v bani Všetkých Svätých

Banské značky vytesané v stenách banských diel , ktorých účelom bolo najmä zaznamenanie štvrťročných a ročných postupov banských  chodieb pri razení, významné dátumy spojenia banských diel a vyznačenie hraníc banských mier v podzemí sa v historických štôlňach vyskytujú častejšie ako by sa zdalo, na Slovensku však ich štúdiu, triedeniu a interpretácii  nebola venovaná väčšia pozornosť. 

Banské značky do bokov banských diel tesali tiež banskí merači oveľa skôr, ako boli kreslené prvé banské mapy, a štajgri, či banskí šafári kresali odobierkové značky pomerne pravidelne.

Meračské a odobierkové /evidenčné značky v banských dielach kresaných ručne pomocou kladivka a želiezka sa v hlbšej histórii vyskytovali pomerne často, veľká časť z týchto značiek najmä v kresaniciach ktoré sledovali rudné žily však bola s nástupom používania pušného prachu na trhanie hornín zničená .

 Po zavedení tejto prevratnej novinky sa totiž banskí podnikatelia húfne púšťali do znovu otvárania starých baní , úzke kresanice sa pristreľovali na „moderné“ širšie profily chodieb a ak chodba sledovala rudu, táto bola čo najskôr vydobytá  - väčšinou aj s pribraním kresanice.

 Banské značky z obdobia stredoveku až renesancie spred 17 storočia na Slovensku sa z tohto dôvodu stali vzácnejšími a vyskytujú sa len v banských dielach, ktoré neboli „postihnuté“ úpravami trhacích prác. Po zavedení pušného prachu sa meračské a odobierkové značky prakticky zredukovali len na vývrty, do ktorých sa nabili drevené kolíky –tzv. štufy.

V prípade, že majitelia baní uznali za vhodné trvalo zaznačiť nápismi dôležité skutočnosti ako napríklad návštevy panovníkov a podobne, začali do stien banských diel vkladať kamenné tabule s vopred vytesanými nápismi a dátumami tak, ako poznáme pamätné tabule z návštev panovníkov v Štiavnicko-Hodrušskom revíri dnes sekundárne umiestnené v podzemí Banského múzea v prírode v štôlni Bartolomej, alebo v štôlni Glanzenberg v Banskej Štiavnici.

Z historickej literatúry je známy popis nápisu s vročením 1400 z Bieber štôlne v Štiavnických baniach, prípadne nápis z roku 1520 z prekopu Drei Männer Prostrednej štôlne závodu Všetkých svätých z Hodruše , oba nápisy sú však dnes už neprístupné.

O to príjemnejšie prekvapilo znovuobjavenie  plošne pomerne veľkého vytesaného nápisu s vročením  a s prekríženými baníckymi symbolmi na úrovni Prostrednej  štôlne závodu Všetkých svätých (tiež nazývaného Horný Hodrušský banský závod), ktorý je jedným z najstarších svojho druhu v celom revíri.

Záber vytesaných banských symbolov - kladivka (mlátku) a želiezka s nápisom. Foto Marty

 O kráse a výnimočnosti podzemia bane Všechsvätých sa opakovane zmieňujú takí banskí odborníci  európskeho formátu ako Cseh, Szabó, ale aj Bergfest a iní znalci ako o učebnici baníctva, preto že v nej nájdeme stopy všetkých banských technológii používaných počas trištvrte tisícročia . Táto baňa sa písomne uvádza už v roku 1378 ako fungujúca a prosperujúca baňa. Dobývanie v nej sa ukončilo v 50 rokoch 20 storočia, má teda takmer 800 ročnú históriu.

V roku 2007 bol montanistickými nadšencami speleoalpinistickým spôsobom vylezený 30 metrový kresaný komín z 16 storočia od úpadnice Erzsinken. 

V novšej dobe bol považovaný za slepé banské dielo, preto že zdanlivo nemal žiadne rozrážky, zospodu sa dalo dosvietiť na čelbu komína.

Banská mapa je v týchto miestach  neprehľadná vzhľadom na veľký počet banských diel na rôznych obzoroch tejto prastarej bane, a tak boli banské diela nesprávne interpretované ako zavalené alebo neprístupné.

Nápis sa nachádza v krátkej slepej odbočke chodby ktorá stúpa v strmom výkrute kresanice z medziobzoru z 15 storočia na úroveň  1 obzoru Prostrednej štôlne. Miesto kde sa nachádza je označené žltou šípkou. Foto mapy K.Ivan

Prvé správy po prieskume hovorili o systéme kresaníc aj strieľaných chodieb na úrovni hlavy komínu a prinesené fotografie zobrazovali veľký kresaný nápis s letopočtom a banskými symbolmi. V roku 2008 bol preto pracovníkmi majiteľov bane v spolupráci s nadšencami montanizmu popri iných prácach tento starý komín vydrevený a vystrojený rebríkmi ako alternatívna trasa pre vyspelejších montánnych turistov ktorí navštevujú v súčasnosti vy budovaný banský skanzen v Hodruši.

     Vytesaný obraz samotný obsahuje veľký kvartálny „vinkel“ tvaru roztiahnutého „L“ vľavo od nápisu a vytesaných baníckych symbolov + prekrížený mlátok (kladivo s plochami na oboch stranách)  a želiezko (sekáč s jednou stranou plochou a druhou s britom, osadený na rúčke) veľkosti cca 40 x 40 cm . 

Vytesané symboly s nápisom nad nimi. Vľavo ako veľmi roztiahnuté "L" je vytesaný kvartálny "vinkel" Foto K.Ivan

Rúčky oboch symbolov sú prekrížené v spodnej tretine a zvierajú ostrý uhol. 

Dnes zobrazované „kladivká a želiezka“ majú rúčky  väčšinou skrížené v polovičke svojej dĺžky a to pod 90 stupňovým uhlom.  

Násadka - rúčka „želiezka“ je vyobrazená ako ohnutá, čo zodpovedá skutočnej ergonómii a reálnemu tvaru držadla stáročiami používania optimalizovanému do tejto podoby. Celkovo sa teda jedná o vyobrazenie oboch baníckych nástrojov v reálnej až mierne nadreálnej veľkosti  v usporiadaní, ako ich poznáme z erbových a pečatných zobrazení stredoveku.

Nad  vyobrazenými železnými časťami banských  nástrojov je vytesaný nápis s veľkosťou písma cca 6 – 8 cm, prečítaný a interpretovaný s najväčšou pravdepodobnosťou ako C V 1510 R , pričom jednotka a nula (10) v nápise je spojená priečkou  a tisícová jednotka je s vytesanou bodkou na spôsob i. Koncové "R" má  druhú "nôžku" prakticky vodorovnú. 

Detailnejšie foto nápisu nad kladivkom a želiezkom. Foto K.Ivan

 Na základe analógii z pojednaní o približne rovnako starých banských nápisoch zo saskej baníckej oblasti Nemecka (popísanej v diele Dr. Thomasa Witzke), odkiaľ k nám boli importované niektoré technológie a znalosti razenia banských diel prisťahovalcami pozývanými  panovníkmi, pokladá autor za vysoko pravdepodobné že nápis je možné interpretovať  ako upresnenie dátumu vročenia nasledovne:

C je značka Cuartal (Quartal - Kvartál)

V označuje  poradie týždňa v danom kvartáli – teda 5. týždeň kvartálu

1510 je rok

R je označenie kvartálu Reminiscere

Nápis by teda mal znamenať 5. týždeň kvartálu Reminiscere roku 1510.

( poznámka cirkevné kvartály dodnes používané už len Evanjelickou cirkvou a. v. sa nezhodujú s dnešným členením roku na kvartály podľa mesiacov. Odpočítavali sa od najväčšieho cirkevného sviatku, ktorým je Veľká Noc -  od Popolcovej Stredy.

 Kvartály delenia cirkevného roku boli:
Trinity - Popolcová streda  až Turíce
Cruciae - Turíce až Svätý Kríž
Luciae . Svätý Kríž - sv.Lucia
Reminiscere : sv.Lucia až Popolcová Streda

Po správnosti by prvým písmenom nápisu nemalo byť "C" ale "Q".
 Ako však uvádza Dr. Witzke , zámena Q za C pri kvartálnych banských značkách a nápisoch v Sasku nie je výnimočná, používali sa obe formy. Saskí majitelia baní tento zvyk používania C miesto Q pravdepodobne preniesli aj do vtedajšieho Uhorska.

Keďže sviatok Veľkej noci je pohyblivý, vzal som do úvahy výpočet dátumu Veľkého Piatku 1509 na internete, a započítal som časovú odchýlku Juliánskeho kalendára používaného v 16 storočí, od Gregoriánskeho kalendára používaného dnes.

Po zohľadnení vyššie uvedených zmien dátumov orientačne vychádza v dnešnom ponímaní na týždeň 11 až 18 januára 1510 Juliánskeho kalendára čo zodpovedá prvým pracovným dňom po sviatkoch Narodenia Pána (dnešné Vianoce, Nový rok - Silvester, Traja  Králi). Jedná sa teda pravdepodobne o ročnú značku – označenie, pokiaľ až sa podarilo vyraziť čelbu v danom roku 1509-1510. 
K hypotéze zmyslu nápisu ako ročnej značke ma vedie najmä vysekanie  veľkého kvartálneho znaku L ktorých mnohé príklady, potvrdené aj evidenciou metráže vyrazených diel v banských knihách baní 16 storočia, nájdeme v starých saských baniach - viď dielo. T. Witzke.

Dr. Milan Augustín vo svojej knihe "Neznáma história zeme baníkov a pôvodu striebra rádu templárov" z roku 2014 ponúka inú interpretáciu skratkovitého nápisu nad baníckymi symbolmi.

Podľa neho je významom nápisu Christi Victoriae 1510 Reminiscere ( Pamätaj na Víťazstvo Krista (nad smrťou)) teda datuje ho na Veľkonočnú Nedeľu 1510 , 10. Apríla 1510.

Nemôžem tvrdiť že moja interpretácia je jediná správna.
Pán kolega Augustín ale nijako nevysvetľuje prítomnosť veľkého "kvartálneho vinkla " vytesaného vľavo od symbolov s nápisom, ktorý vytesal zrejme ten istý baník. Kvartálny vinkel nemožno podľa môjho názoru oddeľovať od súvisu so zvyškom nápisu.    

Nápis so znakom je vytesaný v blízkosti vtedajšej čelby kresanice razenej po nevýraznej hlinastej poruche po tom ako z horizontálneho priebehu začína strmo stúpať v smere strmej skrutkovice, chodba bola razená následne strmšie a viac vpravo, čím nápis so značkami zostal v akomsi výklenku.

 

Nápis je vytesaný v stene slepej odbočky strmej kresanice. Umiestnenie  ja naznačené červenou šípkou.
Na "hrane" oboch banských diel je hrdzavá tabuľka štufy: meracieho bodu z cca 19 storočia.   Foto Marty

V blízkosti tohto  výročného nápisu sa nachádza viacero meračských značiek tvaru maltézskeho kríža, Dr. Thomas Witzke interpretuje vytesané "maltézske" kríže  väčšinou rozmeru 10 x 10 cm ako typické meračské značky v saskom banskom prostredí.

Na križovatke pri komíne je ďalší vytesaný „nápis“ či skôr nečitateľné značky , predbežne interpretované ako pravdepodobné znaky hraníc banských polí.

Nápis na križovatke  banských diel, cca 30 metrov od nápisu s vročením. Pre lepšiu "nečitateľnosť sú osobitne vykresané línie zvýraznené na fotografii farbou. Foto K.Ivan

Chodby samotné sú zaujímavé známkami vetracieho systému: na vtedajšie časy sú tieto kresanice nezvyklo vysoké – až viac ako siahu( 2 metre) – ale v stropnej časti sú vytesané „výklenky“ alebo „zápustky“ na hranoly,  na ktoré sa potom kládli dosky a tým v strope fungoval akýsi separátny  vetrací ťah – potrubie, v svojom čase zrejme napojené na drevený ručne poháňaný ventilátor.
Takýto systém vysokých kresaníc je známy v Hodruši z niekoľkých iných baní. Vysoké kresanice sa razili resp. sekundárne priberali v strope vždy tam, kde bola dlhoročná perspektíva využívania banského diela 

 

Miesto prechodu vysokej kresanice do normálnej výšky. Vpravo hore sú výklenky na stropné prepážky  , ktoré neskôr baníkom slúžili ako stanovištia na kahance. Vidno po nich očadené steny vpravo hore. Foto Marty

Podľa dostupných podkladov je táto výročná  kvartálna "tabuľa" svojou veľkosťou, spracovaním a kontextom umiestnenia jednou z najvýznamnejších montánnych pamätihodností svojho druhu  na Slovensku z obdobia neskorej gotiky, a je jednou z významných atrakcii tejto prastarej bane.

Treba si uvedomiť ešte jednu vec:  nápis je cca 1200 m od vchodu do tejto bane. V dobe vykresania nápisu už bol v bani niekoľkokilometrový systém chodieb, dobývok. komínov a iných banských diel. Datovanie počiatkov tejto bane niekedy do 12-13 storočia tak nebude ďaleko od pravdy.

Post Scriptum:
Ignác Born vo svojej cestopisnej sérii listov profesorovi Ferberovi z roku 1770 píše v dvadsiatom dopise:
"V južnej doline je Stará štôlňa Všetkých svätých, kráľovská baňa, ktorá kedysi dobývala veľmi bohaté rudy, ktorých zvyšky sa ešte stále dobývajú. (Dobývanie ) spojení niektorých veľkých žíl vyprodukovalo veľké dutiny, ktoré sú vystužené piliermi postavenými z jalovej horniny.
Tu som objavil v jednej jame letopočet 777 vysekaný v skale.
Myslíte, že by som z toho mohol vyvodiť záver o veľmi vysokom veku tejto bane? "   pýta sa Ferbera.

Vo výtlačku knihy je číslo 777 uvedené arabskými číslicami. Born neuvádza, akými číslicami bol nápis vysekaný. Pokiaľ by bol skutočne originálny, musel by nevyhnutne byť v rímskych čísliciach, teda: DCCLXXVII., preto že arabské číslice sa v Európe používajú len od konca 13 storočia.

Lenže  lokalizácia nápisu, ako uvádza Born:" v jednej jame",  nám dnes už nepomôže. Hľadať ju je beznádejné, lebo v bani sa pracovalo do konca 50tich rokov 20. storočia, a stovky "jám" v takej starej bani sa bežne zasýpali jalovinou, aby neužitočný kameň nemuseli vynášať na povrch.

Nikto dnes už nedokáže presne povedať ako vekovitá baňa Všechsvätých v skutočnosti je. Isté je, že najmenej 700 rokov.  Nemôžeme vylúčiť o niekoľko sto rokov staršiu históriu.

Text copyright Karsten IVAN, 25.9.2010 - 10.5.2015  . 

Článok bol publikovaný v skrátenej podobe na stránke www.minerály.sk v roku 2009 a v roku 2012 v časopise Montanrevue. 

Použitá literatúra a podklady:  

http://slovenskyarchivar.pweb.sk/article.php?url=delenie-roku

Dr. Thomas Witzke: Zeichen, Tafeln und Inschriften in Bergbau, PDF súbor na internete

Durbák a kol: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, vyd. Harmony ISBN 80-968547-4-7

Milan Augustín: Neznáma história zeme baníkov a pôvodu striebra rádu templárov , vydalo Forum Sapientiae 2014, ISBN 978-80-970610-7-4

Barón Ignác Born : Travels through Banath of Temesvar, Transylvania and Hungary described.... in theYear 1770....Printed by Miller, Old Bailey , Fleet Street ,1777., sken z internetu