Hodrušské kamenné more

Kde je kamenné more v Štiavnických vrchoch?

To je ľahké, poviete si, - predsa vo Vyhniach!
Pravda, pravda.... ale nie celá!
Kamenné moria sú aj v Hodruši a v Hámroch.

 

Ako keby som počul znalcov Štiavnických vrchov : No teraz nám tu bude písať o nejakej väčšej halde  v Hodrušskej hornatine, mysliac si že objavil kamenné more, to určite...

Dobre, najprv si ujasnime technický termín „kamenné more“ . Podľa väčšiny literatúry zaoberajúcej sa podobnou tematikou je kamenné more definované ako väčšia plocha balvanitej sutiny  vznikajúca zvetrávaním a rútením  skalného masívu. Pozostáva obvykle z gravitačne roztriedených väčších a menších balvanov  rozmiestnených spravidla na  prudšom svahu.

Kamenné more vzniká prirodzeným spôsobom -  rozpadom tektonicky narušených vypreparovaných skalných  brál za spoluposobenia mrazu a vody. Hybnou silou ktorá urýchli rozpad môže byť aj seizmický otras- zemetrasenie.

Jedno z Hodrušských kamenných morí . Foto copyright K.Ivan

 Všeobecne možno definovať kamenné more ako masu balvanov , ktorá nevznikla pričinením človeka. Charakteristickým znakom kamenného mora je to, že na ňom nerastú krovité alebo stromové porasty. Z jednoduchého dôvodu – vrstva balvanov je taká hrubá, že na nej neudrží po stáročia žiadna hlina a rastliny v nehostinnom prostredí nemajú kde zakoreniť.

 Za kamenné more teda nemôžeme považovať žiadne haldy kamenného odpadu, nech už pochádzajú z baní alebo lomov. Za kamenné moria nemožno vydávať  ani rozsiahle polia balvanov pri slovenských starých lomoch. Také sú napríklad pri lome Panská Hora pri Hliníku nad Hronom, na Himmelreichu pri Novej Bani, alebo napríklad more okruhliakov po starovekej ťažbe zlata Roboty pri Malinovej neďaleko Nitrianskeho (Nemeckého) Pravna .

Všetky tieto a podobné „pseudo kamenné moria“ vytvoril človek.  Aj ony sú v lete rozpálené ako púšť , a v zime premrznuté na kosť, ale tie pravé kamenné moria sa musia vytvoriť samy prírodnou cestou  - bez človeka.

Kde máme na Slovensku oficiálne kamenné moria?  Literatúra  a internet uvádza tri:

• ·         najväčšie a najznámejšie ryolitové kamenné more vo Vyhniach na južnom úbočí Kamennej, rozloha 13 ha

  

  Známe Kamenné more vo Vyhniach  na úbočí Kamennej, najväčšie v Karpatskom oblúku. Foto copyright K.Ivan 

• ·         menšie  andezitové kamenné more na začiatku obce Ihráč v Kremnických Vrchoch s rozlohou 2,2 ha

  

  Kamenné more nad Ihráčom Foto K.Ivan

• ·         menšie andezitové kamenné more  pri obci Malá Lehota v pohorí Vtáčnik, sčasti v lese s rozlohou 1,4 ha
• ·         menšie bazaltové kamenné more pod hradom Šomoška, priamo pod Kamenným Vodopádom

Tieto štyri sú Chránenými Prírodnými Výtvormi. Tri z nich rozoberali ľudia na stavebný kameň : Vyhnianske, Lehotské a to pod Šomoškou.  Ihráčske nie, preto že je to skor sústava velikánskyxh balvanov  ako kamenná sutina. Na druhej strane, preto že sa nedalo rozoberať, je do Ihráčskeho kamenného mora z jednej strany zahryznutý starý kameňolom.

Panoráma Ihráča z tamojšieho kamenného mora. Aby malo futbalové ihrisko vpravo predpísanú veľkosť, trochu kamenné more odstránili

Nepochybujem o tom, že sa nájdu aj iné kamenné moria , roztrúsené po Slovensku.

My sa zameriame na tie naše: Hodrušské, granodioritové.

Áno používam množné číslo, preto že kamenné more v Hodrušskej doline nie je len jedno.

A nikdy neboli rozoberané ľuďmi, lebo sa to dosť dobre nedá. Sú také, ako ich príroda stvorila.
      

Niektoré balvanité svahy dnes porastené lesmi  možno boli kedysi kamennými moriami.

Príroda  každé kamenné more najprv vytvorí, a potom časom pohltí. Je to len otázka času. Ten príroda má, aj keď niektoré procesy trvajú tisícročia. Raz príroda zhltne porastom a pôdou aj pravé kamenné moria vo Vyhniach, na Ihráči, aj v Malej Lehote. Aj tie Hodrušsko –Hámorské, samozrejme.
Ale medzitým vzniknú nové kamenné moria inde.

Minimálne jedno rozsiahle kamenné more  pri Banskej Hodruši už príroda „zožula“ a pokryla lesom. Mám na mysli to, ktoré sa rozprestiera od Rabensteinu po dno doliny.
Dnes už ťažko zistíme , či naozaj vzniklo – ako hovorí miestna povesť – pri veľkom zemetrasení 5.Júna roku 1443 zrútením jedného skalného brala  Rabenštajnu.

Romantickí historici uplynulých storočí nezabudli pri tej príležitosti  vždy dodať pikantný detail, že na zrútenom skalnom brale údajne stáli zvyšky rímskej pozorovateľne, z ktorej strážili prístup dolinou od Hrona smerom na Štiavnicu.
Či vôbec nejaká pozorovateľňa bola  (Kvádska,Rímska ,Keltská alebo Slovanská) to sa už ťažko niekedy dozvieme. Ak aj bola, jej zbytky zleteli za hrmenia drveného brala dole do dvestometrovej hlbiny doliny spolu so skaliskom a zmiešala sa s balvanmi. 

V Hodruši sa ale okrem Havranej skaly – Rabenštajnu, dodnes zaužíva aj druhé meno lokality : Romrštán (Rőmerstein) 

Spoločná pamäť  ľudí hovorí okrem Hodrušského zrútenia Rabenštajnu aj o inom podobnom ale väčšieho rozsahu. Až do zemetrasenia v roku 1774 bola údajne najvyšším tatranským končiarom  hora, ktorú dnes voláme Slavkovským štítom.  Pri veľkom zemetrasení  z neho odpadlo do dolín niekoľko miliónov ton horniny, takže sa zmenšil o pár stovák metrov...

Nuž, kto už vie. O takýchto veciach by možno vedeli porozprávať naši horolezci, ktorí však už na veky odpočívajú pod skalnou lavínou pod Huascaránom v Južnej Amerike z roku 1973 vyvolanej zemetrasením.

Vráťme sa do Hodruše:
Kamenné more pod Havraňou skalou , ktoré vzniklo skalným rútením  však nebolo dostatočne hrubé na to, aby ním behom stáročí nezačala prerastať vegetácia,  a tak ho dnes pokrýva les. Nemožno ho teda už klasifikovať ako kamenné more.
 

Iné dve Hodrušsko – hámorské kamenné moria však lesy dodnes nepohltili.

Poloha dvojice kamenných morí v Jalšovej doline zo satelitu. Foto Google maps

Nie sú také veľké ako tie vyššie popísané, ale nie sú ani celkom malé a bezvýznamné.  Nechcem v tomto príspevku nafukovať  ich význam, ale mňa osobne pri ich návšteve príjemne prekvapili .

Neobjavil som ich samozrejme ja, preto že sú tam odjakživa - na trochu odľahlom mieste, kadiaľ nevedie žiadna turistická cesta. Nevidno ich inak ,ak len nezídete z vyznačených trás a ciest, a možno ich spozorovať  len z niektorých hodrušských vrchov , zo satelitu či iných vznášadiel.

Určite ich poznajú miestni lesníci,pilčíci,  hubári, poľovníci a ľudia, ktorí sa občas motkajú po horách  Hodrušských a hámorských mimo vychodených chodníčkov.

Ja osobne som si ich všimol pre nejakými dvadsiatimi rokmi, pri zostupe z Kerlingu do Jalšovej doliny. Na jednom mieste som si zo skalnej hrany chcel urobiť fotografiu a zaujali ma vzdialené skalnaté holiny . Pýtal som sa rodených Hodrušanov čo to je, ale nikto mi nevedel odpovedať .

Prezrel som si kamenné more s ďalekohľadom ponad Jalšovú dolinu, a zaumienil som si, že to musím preskúmať.  Poobzeral som si lokalitu na satelitních snímkách a po pár týždňoch som sa vybral na prieskum.

Technicky  obe kamenné moria ležia v katastri Dolných Hámrov, preto že deliacou hranicou katastrov častí obce Banská Hodruša a  Dolné Hámre je čiara Jalšovského potoka . Obe sa rozprestierajú na saverovýchodných svahoch výbežkov Kašivárovej .

Sú tu dve kamenné moria – menšie (vyššie) a väčšie (nižšie). 

Pre majiteľov GPS staníc  poloha Veľkého kamenného mora v Jalšovej : 48⁰ 28´ 13,36´´ N , 18^o 46´56,75“ E.
Poloha menšieho kamenného mora neďaleko toho väčšieho je 48^o 28´19,73“ N a 18^o46´49,55“ E.

Pre ostatných ktorí nemajú navigáciu je poloha na mapkách.

Trochu detailnejší pohľad. Snímka: Google maps

Väčšie kamenné more  je v priemernej  nadmorskej výške 533 mnm. (v skutočnosti od 522 do 556 m.n.m, preto že je na svahu).
Balvanitý materiál zaberá plochu najmenej  2320 m² , teda 0,23 ha. To je však plocha premietnutá na horizontálnu rovinu. Keďže kamenné more je na polostrmom svahu, jeho skutočná výmera je väčšia, a to nerátame časť kamenného mora na okrajoch, kde už je les.
Je nepravidelného tvaru.

  Na najdlhšom mieste je kamenné more cca 100 m dlhé a na najširšom mieste je do 50 m široké.  Teda zaberá rozlohu menšieho futbalového ihriska.

Pohľad z väčšieho kamenného mora v Jalšovej smerom do doliny a na Kerling. Foto K.Ivan 

Nepravidelné kusy granodioritu dosahujú rozmery od desiatok centimetrov po metrové kusy. Kamenné more je gravitačne roztriedené – na hornej úvrati sú relatívne menšie kusy horniny, na spodnom okraji relatívne väčšie kusy.

Chôdza po balvanoch je obtiažna, preto že niektoré z nich sa viklajú a tak treba dávať pozor.
Balvany kamenného mora sú porastené rôznymi druhmi machov a lišajníkov. V lete sú tieto kamenné moria obľubenými „solárkami“ plazov a hmyzu.

Panoramatický záber z hornej časti väčšieho kamenného mora z oboch. Foto K.Ivan

Menšie kamenné more je od väčšieho vzdialené 230 metrov severozápadne , v nadmorskej výške cca 620 m.n.m.  Rozmery sú : dĺžka cca 60 m, šírka 20 m . Je to teda maličké kamenné more s rozlohou cca 0,08 ha.

Ako som spomenul, tieto dve kamenné moria neboli nikdy ovplyvnené ťažbou kameňa, preto že nie sú dostupné inak ako pešo. Takže sú autentické nerozobraté.

 Keďže sú pomerne „zašité“ v lese, mám dojem, že o ich existencii netušia ani v Správe CHKO Štiavnické vrchy.

Ak ste tam ešte neboli, prinajmenšom návšteva väčšieho a nižšie položeného „Hodruskýho“ kamenného mora môže to byť pre turistov zaujímavá odbočka od modrej turistickej značky, idúcej dnom Jalšovej doliny.

Nie je podstatné, že sú malé. Hlavne že sú naše, Hodrušské.

Koniec koncov – ako hovorí staré príslovie: Čo je malé to je milé!

 Na týchto kamenných moriach sa určite so žiadnymi inými turistami, tak ako na Vyhnianskom, zrážať nebudete.  

Autorský text K.Ivana,  Marec-Apríl 2015

.........................................................................................................................................................

Použitá literatúra a pramene:

Wikipedia. cz: heslo „Kamenné moře“   

Ústredný zoznam pamiatkového fondu SR na internete. 

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164909-velke-zemetrasenie-sa-slovensku-nevyhne-varuju-dejiny/

M.Štefánik J Lukačka a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku, časť Banská Štiavnica, - vznik a formovanie mesta, Vyd. Prodama 2010 pre Historický Ústav SAV, ISBN 978-80-89396-11-5  

vlastný výskum a merania autora.