Mýty spojene s Kremnickou podzemnou elektrárňou

Ako som už napísal vo viacerých blogoch o baníckych mýtoch, po literatúre a písomnostiach – a to nie len bulvárnych , ale aj populárno-náučných. Čo je najhoršie – občas  aj v odborných spisoch nám straší veľa ničím konkrétnym nepodložených mýtov. 

Postačí, keď si nejaký pán alebo pani s akademickým titulom , ktorý je všeobecne považovaný neinformovanou verejnosťou za odborníka v danom odbore, trochu pošpekuluje , pofantazíruje v nejakom texte, a zrazu „žblnk!“ – nad hladinu pravdy a faktov sa nám vynorí čerstvo vyliahnutý mýtus.

Naozaj najhlbšia?!? Nesprávne informácie sa šírili už za prvej republiky!

Výživou mýtusu je jeho šírenie – v dnešnej dobe internetov a fejsbúku niekedy až oči otváram, čo za otrasné blbiny sa dnes šíria ako pravda, či tzv. alternatívne spravodajstvo. Hlúposti a výmysly sa šíria prostredníctvom jednoduchších konzumentov internetu rýchlejšie ako španielska chrípka.

Dúfam, že čitatelia týchto textov vedia kriticky myslieť, a neuveria všetkému, čo je niekde napísané, hneď na prvý raz. V dnešnej dobe plnej hoaxov, propagandy a dezinformácii si treba všetko overovať.

V tomto príspevku chcem riešiť jedinečnosť a unikátnosť Kremnickej vodnej elektrárne pod šachtou číslo IV .

Páni a panie žurnalisti najmä v uhorkovej sezóne často potrebujú zverejniť nejakú „pikošku“ a preto raz za nejaký čas spracujú originálny článok nebohého Ing. Kafku. 

Prečítať si originál môžete tu:

http://kremaho.blogspot.sk/2011/04/dedicna-stolna-cisara-krala-ferdinanda.html

Z prečítaného článku si podaktorí redaktori vyvodia, že je táto hydroelektráreň jedinou – a teda unikátnou. Pochopia prečítané tak, že žiadna iná podzemná banská elektráreň nikdy nikde nebola, že je Kremnická podzemná hydroelektráreň tou najstaršou, najhlbšou, najväčšou a dokonca jedinou v Európe.

Olej do ohňa dezinformácii ešte prilieva fakt, že dole do elektrárne sa kvôli banským predpisom dostane málokto, a tým sa  do informačného guláša pridá  ingrediencia "pikantého tajomna“ 

Žiaľ, niektoré veci, ako sa píšu po internete ,v novinových a časopiseckých kópiách článku o podzemnej vodnej elektrárni, pán Kafka nikdy nenapísal. Určite si síce musel prečítať nesprávne informácie napríklad v socialistickom turistickom sprievodcovi Kremnické vrchy a Vtáčnik, ale zdržal sa šírenia neoverených "naj!" Zato kadečo popísali interpreti jeho textov a popridávali si veru kadejaké výmysly.      

IV šachta v Kremnici v dobe Rakúsko-uhorska . Už s železnou šachtovnou vežou (pôvodná bola drevená) a parným ťažným strojom

Nechápem, prečo by malo mať Slovensko nejaký komplex menejcennosti.

Nie sme hlúpejší ako iné národy. Pomer trepákov máme rovnaký ako iné národy. Že sme malý národ? No a čo? Čo je malé - to je pekné! hovorí staré príslovie.

Prečo však niekedy hľadáme jedinečnosť a prvenstvá tam, kde nie sú? Potom sa čudujeme, ze sa nám v zahraničí smejú, keď vyjde na svetlo sveta. že zverejňujeme nezmysly.

Poznáte tú rozprávku o kohútikovi , ktorý sa chválil cudzím perím?

Nakoniec všetky zvieratká na dvore prišli na to, že pierka v jeho chvoste mu nepatria a kohút s obyčajným (rozumej :dosť pekným) perím bol zahanbený -  všetci sa mu smiali, hoci predtým vlastne všeobecne uznávali jeho prirodzenú krásu.  Nepostačovala jedine jemu samému.

Osobne som si vďaka ochote zástupcov Kremnickej banskej s.r.o.  mohol hydroelektráreň  pri IV šachte poriadne prezrieť a pofotiť.

Je pekná, má krásne detaily a je estetická aj ako celok, preto že v starých dobách, za prvej republiky a c.k. mocnárstva, sa okrem úžitkovej hodnoty veľmi dbalo aj na pohľadovú krásu komplexu a estetiku jej starých strojov.

To bohužiaľ nemožno vždy tvrdiť o dnešných priemyselných a strojových zariadeniach – česť výnimkám!

Elektráreň na IV šachte má inštalované tri Peltonove turbíny s tromi generátormi: 370 kW, 380 kW a 1270 kW. 
Táto podzemná banská elektráreň bola spustená v máji 1922

Tým, že je v hĺbke 240 metrov od povrchu, je na Slovensku naozaj unikátom vo svojej triede. Nesmieme však zabudnúť, že táto trieda je veľmi malá.

Neviem však o tom, že by sa spoločnosť, ktorá ju vlastní, udržiava a prevádzkuje, niekedy chválila tým, že je najstaršia, jediná v Európe, najväčšia, najhlbšia, ako sa občas dočítame na internete.

Tieto prívlastky jej popridávali iní, rôzni žurnalisti a pisatelia.

Zaujímavá fotografia z razenia hlavnej turbínovej haly v podzemí IV šachty, okolo roku 1919. Priestor bol vyrazený tunelárskym spôsobom, - teda najprv sa vyrazil stropný oblúk, ten sa pristreľovaním rozšíril, potom vystužil buď kvalitnými tehlami zvonivkami, alebo liatym betónom, a potom sa popristreľoval spodok priestoru

Pohľad zhruba rovnaký ako na starom obrázku, ale o 103 rokov neskôr

Teraz si však musíme takpovediac „naliať čistého vína“

Čo teda kremnická hydroelektráreň v podzemí IV šachty  je, a čo nie je?

Podzemná hydroelektráreň v Kremnici :

·         JE jedinou funkčnou podzemnou elektrárňou z doby c.k. monarchie na území Slovenska

·         NIE JE jedinou podzemnou elektrárňou na Slovensku, v súčasnosti je ich niekoľko, a v dobe okolo konca monarchie a začiatku prvej ČSR ich bolo ešte viac

·         NIE JE jedinou zachovanou banskou hydroelektrárňou v Európe, a ani zďaleka NIE JE najväčšou , ani z tých starších, ani z tých novších

·         NIE JE prvou a teda najstaršou banskou hydroelektrárňou na území dnešného Slovenska, ale je fakt, že z tých banských, ktoré kedy boli na dnešnom Slovensku JE najväčšou a nateraz jedinou zachovanou.

Teraz si to čo je vyššie napísané , rozoberieme podrobnejšie. Najprv ešte pár fotiek z Kremnickej elektrárne

Pohľad na 1,3 MW turbínu cez statorové vinutie rozobratého 1,2 MW generátora

pohľad na časť starého ovládania elektrárne

Panoramatický pohľad na halu Kremnickej podzemnej elektrárne

  

Prvenstvo vo Svete, Európe, Rakúsko-Uhorsku, Slovensku.

Prvou elektrárňou vysekanou v skale, v podzemí, je elektráreň pri vodopáde Snoqvalmie v USA, v štáte Washington, z roku 1898 kedy bola spustená. Je vlastne pod skalným stupňom vodopádu a jej spád vody a rovná výške vodopádu.

Vodné elektrárne uviedli do praxe – či sa Vám páči alebo nie – Američania. Edison –jeden z viacerých zlepšovateľov dynama- bol Američan, Pelton -vynálezca takzvanej korýtkovej turbíny, ktorá sa v banskom priemysle najviac používala a používa- bol tiež Američan. Okolo roku 1880, keď sme na starom kontinente nemali ešte žiadnu elektráreň na vodný pohon, sa v Amerike krútilo už okolo 200 hydroelektrární.

Prvé vodné elektrárne si pre svoje podniky budovali najmä podniky ťažkého priemyslu: huty, valcovne, bane. Problémom dovtedy používaných parných strojov, ktoré sa už používali na pohon dynám a generátorov, nebola hospodárnosť či nehospodárnosť parných strojov, ako si dnes mnohí ľudia myslia.

 Možno Vás prekvapí informácia, že parné lokomotívy nie sú menej hospodárne ako súčasné dízlové rušne. Účinnosť premeny energie paliva na mechanickú energiu je pri parných strojoch približne  rovnaká, a niekedy aj vyššia ,ako u spaľovacích motorov. Jediným problémom parných strojov je ich ťažkopádnosť – na rozkúrenie lokomotívy alebo stacionárneho parného stroja na plný výkon pred použitím potrebujete hodinu až dve, a rovnaký čas potrebujete na vychladnutie a vyčistenie po ich prevádzke. V tom je problém.

Pri vode otvoríte ventil, turbína alebo koleso sa roztočí za menej ako minútu, a už ide na plný výkon. Podobne  je to pri spaľovacích motoroch, naštartujete a ide. To, čo potrebuje dnešná doba je okamžitá akcia. Nikto nechce byť trpezlivý a čakať.

Preto neprekvapuje, že baníci objavili turbíny ako výhodný zdroj elektrickej  energie ako jedni z prvých.

V baniach sa voda bežne vyskytuje, o výškové spády nie je núdza, a energia takto získaná sa dá ľahko využiť na čerpanie vody, vetranie, výrobu stlačeného vzduchu, vŕtanie a podobne.

Najstaršie povrchové malé vodné elektrárne vyrábajúce elektrický prúd pre potreby banských podnikov sa na dnešnom Slovensku objavili v roku 1892 v Žakarovciach a v roku 1896 v Smolníku. Boli to povrchové malé vodné elektrárne.

Takto v dneńej dobe vyzerá štvrťmegawattová povrchová elektrárnička s peltonovou turbínou. Táto je v Liptovskej Dúbrave. Foto: K.Ivan

 Prvá podzemná hydroelektráreň nebola na území dnešného  Slovenska postavená v Kremnici, ale v Banskej Štiavnici.

Bola postavená v šachte Ondrej – dnešnom Banskom skazene Slovenského Banského múzea. Strojovňu turbíny vystrieľali na úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne – v hĺbke 105 metrov pod ústím šachty na povrchu.

Jednalo sa pravdepodobne o Peltonovu turbínu, voda bola ku nej privádzaná potrubím v šachte od tajchu Klinger.

 Skolaudovali ju 30.8.1898, a pripojeným 15 kW dynamom odvtedy vyrábala jednosmerný prúd pre nie príliš vzdialenú šachtu Amália, ku ktorej bolo z Ondrej šachty vyvedené vedenie po povrchu.

Pôvodný plán znel, že elektrina vyrobená Ondrej šachtovnou turbínou bude poháňať aj nový elektrický ťažný stroj Kachelmann ktorý sa postaví na povrchu pri Ondrej šachte, ten však osadili na miesto až v roku 1908.

Dovtedy slúžil na dopravu v šachte Ondrej (druhý v poradí) vodostĺpcový stroj značky Kachelman. osadený na úrovni Hodrušskej dedičnej štôlne v roku 1858.

Keď sa v roku 1890 prerazili raziči Voznickej dedičnej štôlne do banských diel šachty Ondrej na úrovni XII obzoru, šachta sa už málo využívala. Odmontovali z nej aj vodnostĺpcové čerpacie stroje.

 Údržba šachty bola zanedbávaná a tak sa jej úvodná časť výstuže od povrchu porušila , následný pohyb šachtového telesa staticky narušil aj budovu šachty na povrchu.    

V poradí druhou podzemnou banskou hydroelektrárňou na dnešnom Slovensku bola hydrocentrála na slepej Michal šachte, ktorú postavili v roku 1909 v hĺbke 384 metrov pod povrchom- na úrovni IX obzoru. Bola to Peltonova turbína so spádovou výškou vody 260 metrov, voda bola privádzaná od Michalštôlnianskych tajchov (ja dodávam že k tomu ešte zrejme aj voda od Ján-Jozef šachty). Generátor tejto elektrárničky mal výkon 15 kW. Vyrobený elektrický  prúd poháňal ťažný stroj Michal šachty. Voda od generátora na IX obzore odtekala prekopom k Žigmund šachte a potom stekala na XII dedičný obzor.

Treťou banskou podzemnou elektrárňou bola hydrocentrála pri šachte Lill v Banskej Hodruši.

Spustili ju do prevádzky v roku 1913 v hĺbke 207 metrov pod povrchom. Spád vody bol 159 metrov.

Bola tu tiež osadená Peltonova turbína, ale už s  trojfázovým generátorom s výkonom 21 kW, ktorá vyrábala elektrický prúd pre elektrický ťažný stroj slepej Hodrušskej Michal šachty. Táto elektráreň ale nepracovala nepretržite, preto že sa o tlakovú vodu delila s vodostĺpcovým ťažným strojom Lill šachty, ktorý je dnes vystavený ako jediný stroj svojho druhu v Štiavnickom skanzene.

V dobe, keď vyššie menované banské vodné elektrárne v Štiavnici a Hodruši už dávno vyrábali prúd pre bane, bola Kremnická podzemná hydroelektráreň ešte len v plánoch.

Michalštôlnianska hydroelektráreň bola o 140 metrov hlbšie od povrchu, než Kremnická.

Lenže keď bola spustená Kremnická podzemná hydroelektráreň, a prúd z nej bol v roku 1924 dovedený do Hodruše, bola Lill šachtovná hydroelektráreň zdemontovaná. Koniec – koncov prúd vyrábala pre Hodrušskú Michal šachtu, a tá bola vyradená z prevádzky ešte v druhej polovici 19. storočia.

Sústava kremnických elektrární (dvoch povrchových a tej podzemnej  totiž dodávala nepomerne vyšší výkon a  lokálnych malých hydroelektrární v tejto oblasti už nebolo viac treba.

Tak to chodí, a aj v prípade banských elektrární platí, že klin sa klinom vyráža. Silnejšie elektrárne likvidujú svojou prevádzkou tie menšie, slabšie.  

Najstaršia hydroelektrárnička v šachte Ondrej bola podľa všetkého tiež demontovaná okolo roku 1924, keď sa táto šachta likvidovala.

Ohľadom vodného systému Ondrej šachty sa viac dočítate v mojom staršom blogu TU: 

http://karstenivan.blogspot.com/2015/03/vodohospodarsky-system-tajchu-klinger.html

Teraz sa pozrieme , ako to bolo so stavbou banských hydroelektrární  umiestnených v podzemí v Európe.

Ako Vám je určite známe rozsiahle baníctvo rúd a nerúd prebiehalo v Rakúsku, Nemecku, Čechách a Británii.

O podzemných elektrárňach v Čechách do konca roka 1918 som sa zatiaľ nedočítal, zato o Nemeckých elektrárňach v baniach je materiálu dostatok. Zeme česko-Moravské a Anglicko mali totiž od počiatku priemyselnej revolúcie  dostatok uhlia ako paliva a tak sa nemuseli uchyľovať k výrobe elektrického prúdu z vody hlboko pod povrchom.  Stačilo im na povrchu postaviť parný stroj s dynamom alebo alternátorom.

Dnes je malá vodná pokusná elektrárnička – prvá v Čechách – postavená na vodnej jame Jeremenko na Ostravsku.

Napriek tomu, čo všetko o nej napísali českí žurnalisti, je to len drobná pokusná elektrárnička, nič vážne, ani schopné dlhodobej prevádzky. Voda jej stačí na 10 minút prevádzky, nič viac.

 

Takto vyzerá tá pokusná elektrárniťka na Jeremenkovi. Vpravo peltonova turbina s odkrytým víkom a vľavo červený generátor. 

Ešte sa krátko pristavíme pri tom, prečo boli na turbíny elektrární pripájané dynamá alebo alternátory.

Dynamá vyrábajú jednosmerný prúd, alternátory striedavý prúd, to dúfam viete.

Pokiaľ ste chceli elektrický prúd použiť pre pohon ťažného stroja, bolo v minulosti výhodnejšie na turbínu či parný stroj pripojiť dynamo.

Väčšina ťažných strojov totiž má aj v súčasnosti ako hlavný elektromotor na JEDNOSMERNÝ prúd, nie striedavý, ak to náhodou neviete. Jednosmerný motor má jedinečnú výhodu: 

Dá sa mu totiž to plynule pridávať či uberať na otáčkach.

To sa na motoroch na  striedavý prúd prakticky nedá – alebo je to veľmi komplikované. Ťažný stroj na šachte v bani sa musí rozbiehať a zaberať pomaličky – striedavý motor sa rozbehne naplno na skonštruované otáčky a tie si drží. To je pre veľké elektromotory ťažných strojov nevhodné, preto že by ste museli medzi motor a ťažný stroj zaradiť treciu spojku a prevodovku.

Keďže koncom 19. storočia vyhralo vojnu prúdov ( vyhľadajte si na Wikipédii výraz „válka proudu“ )  Teslovo striedavé napätie nad Edisonovým jednosmerným prúdom, dnes máme na stacionárnych rozvodoch striedavý elektrický prúd.

Preto až do rozvoja tyristorových usmerňovačov v 80-tich rokoch minulého storočia mali všetky ťažné stroje tzv. Ward-Leonardove sústrojenstvo . To je vlastne stredne veľký elektromotor na striedavý prúd, ktorý na priamo ženie stredne veľké dynamo, vyrábajúce jednosmerný prúd pre motor ťažného stroja. Zjednodušene povedané : Ward –Leonardovo sústrojenstvo je malá elektráreň na elektrický pohon, ktorá cez mechanickú energiu mení striedavý prúd na silný jednosmerný.

Preto je pri turbínach postavených kedysi pre pohon banských ťažných strojov výhodné mať na turbínu napojené priamo dynamo. Ak ste elektrikou chceli poháňať napríklad úpravňu alebo čerpadlá, je výhodnejšie na turbínu namontovať alternátor na výrobu striedavého prúdu.       

Teraz sa vrátime k téme podzemných elektrární v zahraničí.

Vo Freibergu v Sasku sa do dnešných čias dochovala sústava dvojice podzemných banských elektrární. Prvou je elektráreň na šachte Constantin v hĺbke 134 metrov pod povrchom, prevádzkovanou od roku 1914 do roku 1970.  Má výkon 2000 kW  teda okolo 2 MW, odpadová voda z nej pretekala dedičnou štôlňou .

Záber z komory podzemnej banskej elektrárne pod Constantin šachtou ešte pred obnovou jej zariadenia. Foto Günther M.

 Táto elektráreň je vodnou cestou a štôlňou dlhou1408 metrov  prepojená s  druhou elektrárňou na šachte Drei Brüder, ktorá je v hĺbke 270 metrov pod povrchom.

 Elektráreň Drei brüder  (Traja Bratia) prevádzkovala nakoniec systém so štvoricou peltonových turbín a výkonom 4 MW pracovala od roku 1914 do roku 1972, pričom ale nebola zlikvidovaná tak ako to bývalo zvykom u nás.

 Elektráreň bola poškodená zaplavením pri veľkých povodniach v roku 1994, ale keďže v 21. storočí prepukol veľký záujem o obnoviteľné zdroje energie , je už v roku 2016 plne obnovená a pripravená na spustenie. Len namiesto synchrónnych generátorov dostala asynchrónne alternátory.

Hlavná komora  Elektrárne Drei Brűder . Panoramatický záber foto Holger Lausch

Jedná sa o zaujímavý typ dvojičkovej elektrárne, ktorá nie je len prietočnou, ako Kremnická, ale využíva rozsiahlu sieť banských chodieb a dobývok ako objemnú nádrž na nahromadenie vody.

 Horný stupeň Constantin je síce prietočný, využívajúci vody zberných jarkov a tajchov odpadová voda sa hromadí za sústavou banských diel vybavených tlakovými hrádzami, a z tejto podzemnej „zdrže“ je zásobovaná akumulačná banská elektráreň Drei Brűder.

Tu je schéma rozloženia a fungovania dvojice elektrární Constantin a Drei Bruder šachty aj s miersmi. Autor: M.Dőring

 Objem zadržanej vody v štôlniach a dobývkach  je okolo 1,5 mil. metrov kubických.

Odpadná voda z DreiBrüder elektrárne odteká dedičnou štôlňou Sieberstollen dlhou 22 kilometrov do Labe. 

Pre porovnanie Voznická Dedičná štôlňa  mala aj po dokončení všetkých rozrážok a odbočiek okolo 18 kilometrov...

Inou zaujímavou banskou podzemnou dvoj-elektrárňou je prevádzka na šachte Samson v Sankt Andreasbergu v dolnom Harzi neďaleko od slávnejšieho banského mesta Goslar.

Je tam  sústava povrchových elektrární do ktorých sa privádza voda z reťaze tajchov a jarkov podobne ako v Kremnici (I. a II. stupeň). 

Schéma usporiadania a rozloženia vodných zdrojov, povrchových a podzemných elektrární pri šachte Samson v Hornom Harzku. Schéma M.Döring

 Elektráreň na šachte Samson na úrovni dedičnej štôlni Grüne Hirsch / Zelený jeleň je v hĺbke 141 metrov pod povrchom, má Peltonovu turbínu a generátor o výkone 200 kW.

Druhá z dvojice elektrární na šachte Samson je v hĺbke 190 metrov pod povrchom na úrovni dedičnej štôlne Sieberstolen , má Peltonove turbíny a výkon 528 kW. 

Záber na pracovníkov podzemnej elektrárne na úrovni Sieberstollen. Vľavo turbína - vpravo generátor

Obe elektrárne boli prevádzkované od roku 1910 do 70 tich rokov minulého storočia, dnes sa uvažuje s ich znovu sprevádzkovaním, pracuje na tom s.r.o.Harz Energie.  

Jedna z Peltonových turbín na podzemnej elektrárni Sieberstollen pod šachtou Samson v Sankt Andreasbergu

Ďalšou zaujímavou podzemnou elektrárňou je stará podzemná elektráreň v Clausthali Zellerfelde (Ober Harz) pri šachte Kaiser Wilhelm na úrovni dedičnej štôlne Ernst August.

Prvá Peltonova turbína spojená s dynamom bola v komore pri šachte Wilhelm osadená ešte koncom 19. storočia.

V hlbke 360 metrov pod povrchom.

  Do začiatku 20 storočia pridali ďalšie dve Peltonove turbíny napojené na dynamá, preto že jednosmerný prúd potrebovali pre dvojicu ťažných strojov pri prehlbovaní vedľajšej slepej šachty Ottilia a slepej šachty Wilhelm na hĺbku 1050 metrov.

Záber z komory elektrárne pri šachte Wilhelm

 Do roku 1914 pridali ešte ďalšie dve turbíny po 750 kW pri susednej šachte Ottilia a tak pred rokom 2014 už dvojičková elektráreň produkovala  4,7 MW elektrického výkonu. 
Okrem iných povrchových spotrebičov dodávala prúd aj pre povrchovú elektrickú železnicu, zrušenú v roku 1930.

Pohľad do komory strojovne elektrárne pri šachte Ottiliae

 Viac sa už výkonu pod Zellerfeldom pridávať nedalo, preto že prietok elektrárne dosiahol 1,7 m³/ sekundu, čo bola maximálna prietočná kapacita odpadovej vody v štôlni Ernst August. 
Mimochodom , Dedičná štôlňa Ernst August má spolu 41 kilometrov chodieb

Elektráreň pod Wilhelm šachtou bola v Clausthale Zellerfelde odstavená v roku 1980.

 

pohľad na elektráreň pri Ottilia schacht keď bola ešte v plnej prevádzke

Treba ale podotknúť, že túto elektráreň nemci tiež nezlikvidovali, len odstavili z prevádzky. 

Uzavreli šachtu pod ústím na povrch betónovým štupľom. 

Elektráreň je prístupná pre domácich znalcov v smere od odtokovej dedičnej štôlne.  

Je možné že ju energetické spoločnosti v dohľadnej dobe znovu sprevádzkujú, pracujú na tom od roku 1990.    

 Takže v okolitej Európe máme viacero hlbšie uložených a väčších elektrární v baniach, z ktorých niektoré sú funkčné.

Tá Kremnická je pekná, zvláštna, zaujímavá.

 Unikátna je len na Slovensku, aj to len preto, že staršie a menšie banské podzemné elektrárne boli zlikvidované.

Post scriptum:

Možno niektorí z lokálpatriotov z vyššie uvedeného textu zavetrili šancu nejako nájsť nejaké ďalšie prvenstvo Slovenska vo svete.

Patríte k tým, čo si povedali – Čo ak elektráreň v podzemí Ondrej šachty postavili vôbec najstaršiu podzemnú elektráreň?

Myslíte že som si nevšimol roky vznikov jednotlivých popísaných elektrární?

Veci sa majú takto:

Okolo roku 1898 takéto podzemné elektrárne v Európe rástli ako huby po daždi.

Lenže  prvá  hydroelektráreň bola postavená už v roku 1878 v Anglicku,

v roku 1886 už v Amerike a Kanade fungovalo 45 hydroelektrární,

a v roku 1890 ich už len v Amerike a Kanade bolo viac ako 200.

Vtedy u nás nebola ešte ani len jedna!

Neštudoval som materiály tak hlboko, aby som vedel všetko o Anglických, Amerických, Francúzskych a Španielskych hydroelektrárňach v starých baniach.

Pochybujem o tom, že by niekto vyňúral v otázke "prvosti" štiavnickej Ondrej elektrárne  niečo prevratné.

Z technického hľadiska je úplne jedno, či bola niektorá elektráreň spustená o mesiac skôr, alebo neskôr.

Už roky sa bavím na akademických teoretických sporoch o tom, či bola staršia Freibergská banícka akadémia, alebo tá Štiavnická. Tento spor beží už zhruba 40 rokov. Znalci sa prú o nejakých pár desiatok dní, a tiež to, či tá- ktorá škola bola vyšším technickým učilišťom alebo nižším technickým učilišťom, prú sa o to, ktorý okamih alebo dokument robí učilište akadémiou a tak ďalej, a tak podobne.

Podľa môjho názoru sú to žabomyšie spory a tiež naháňanie pseudosenzácii.

Akadémie vznikli obe v rovnakom roku a to je tak asi všetko čo k tomu môžem povedať.

Na nemeckých weboch som tiež našiel niekoľko zmienok o nádeji, že elektráreň v DreiBruder šachte z roku 1913 je najstaršia banská hydroelektráreň na svete. Rakúšania si niečo podobné myslia o svojej povrchovej elektrárni v Tirolsku. 

Ak si niekto myslí, že v Štiavnici bola prvá banská podzemná elektráreň na svete, alebo čo aj len prvá v Európe, dovoľte mi, aby som Vás sklamal.

Podobných spisov o  výnimočnosti je na weboch najmenej toľko, ako opíc v Singapúre. Napríklad stále všade v literatúre faktu a po webe straší údaj, že v Štiavnici bol prvý krát na svete použitý pušný prach na banský odstrel. Pán profesor z Rakúska exaktne dokázal, že to tak nebolo, už pred 40 rokmi, napriek tomu stále tvrdošijne a zaťato opakujeme tento historický hoax. 

O tom som však už vo voľnom cykle o Baníckych Mýtoch písal.   

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Text : Karsten Ivan December 2016 - Január 2017

Vyššie uvedený text je autorským dielom a duševným vlastníctvom autora. 
Je možné ho citovať a používať ako podklad na ďalší výskum.
 Nie je možné kopírovať ho alebo zverejniť v tlačovej forme bez predchádzajúceho požiadania a písomného súhlasu autora. 
Je zakázané kopírovať ho bez uvedenia autorstva alebo vydávať ho za svoje vlastné dielo. 

Použité podklady a zdroje 

Anton Dvorzsák : Poznámky ku štatistickým dátam pre banských technikov: Hodruša 1919 -1921 rukopisná kópia, nevydané, archív autora (minimálne jedna kópia by mala byť aj v Banskom Archíve, ale číslo nepoznám) údaje o parametroch podzemných hydroelektrární v Štiavnici a Hodruši

Eugen Kladivík:  Elektrocentrály a lokálne hydroelektrárne v Banskoštiavnickom rudnom revíre, strany 134 - 154 v zborníku Slovenského Banského Múzea XVIII, 1997, vyd. Erland , ISBN 80-967846-0-9
údaje o parametroch podzemných hydroelektrární v Štiavnici a Hodruši

Internet - podklady o nemeckých a českých podzemných elektrárňach

https://de.wikipedia.org/wiki/Kaiser-Wilhelm-Schacht_(Clausthal)

https://de.wikipedia.org/wiki/Drei-Br%C3%BCder-Schacht#Kavernenkraftwerk

https://de.wikipedia.org/wiki/Grube_Samson

http://www.harzer-roller.de/grube/de/text/geschichte4.html

http://ostrava.idnes.cz/precerpavaci-elektrarna-v-podzemi-byvaleho-dolu-v-ostrave-pnx-/ostrava-zpravy.aspx?c=A150717_140050_ostrava-zpravy_sme