Banské nápisy II - Zdokumentované a jedna banská záhada naviac

V defilé nápisov 1. dielu tejto rozpravy vidíte , že tu prevažujú počtom aj formami nápisy z Prostrednej Bane Starovšechsvätých. 

Je to najstaršia a veľmi rozsiahla baňa , prevádzkovaná najmenej 700 rokov. Jej dĺžku chodieb som na základe máp odhadol na 50 km. Momentálne jej časť medzi tromi obzormi slúži ako autentické banské múzeum stredovekej bane.

Nápis - iniciály na začadenom kameni pravdepodobne z 18 storočia. Horná baňa starovšechssvätých. Foto P.Š.

Pokiaĺ sa o bani Oberbíber v Štefultove pri Štiavnici a Piargu hovorilo ako o matke všetkých baní, tak o  bani Všetkých svätých sa tí istí odborníci vyjadrovali ako o "učebnici baníctva", preto že v nej nájdeme dôkazy používania všetkých základných banských technológii.
Návštevníkov do nej dnes láka najmä jej pôvodnosť  - baňa je taká, ako ňou chodili desiatky  generácií baníkov, sú tam chodby 500 – 600 rokov staré, aké v celom revíri Štiavnických vrchov už  inde v takom rozsahu nenájdete. Možno je baňa Oberbíber staršia, ale na rozdiel od Bíberky je baňa Všetkých svätých prístupná, a je jediná svojho druhu na Slovensku.

Možno si položíte otázku ako som prišiel k záveru, že sa jedná o najstaršiu prístupnú baňu? No, predsa ako Šerlok – dedukciou.
 Jeden z veľkých znalcov hornouhorského baníctva – Anton Péch (alebo ak chcete Péch Antal) *1822 +1895, vo svojom diele o hornouhorskom baníctve uvádza, že v roku 1378 sa v Hodruši spomína baňa Flache Putten- nemecké meno starej časti bane Všetkých svätých . Tiež baňa Altrád schacht- teda staré (vodné) koleso

Flache  je jasné slovo – dodnes to znamená v nemčine: plochý/á/é.
Putten je už ťažší oriešok. V staronemčine je odvodené od slova Pűtten. Nám slovákom to evokuje naššské slovo putňa- teda drevená nádoba. Pravda je však niekde inde, na putňu zabudnite. Skôr má korene v latinskom slove "puttei"

 Až po rokoch pátrania na internete som sa „domákol“ správneho vysvetlenia – v hornonemčine toto slovo označuje baňu, dobývku. Jedná sa teda o plochú – málo uklonenú podzemnú baňu. Rozsiahle podzemné priestory, ktoré zostali po vydobytí hrubých žíl sa v podzemnom komplexe, ktorý dnes nazývame baňou Starovšechsvätých , nazývali zeche- po slovensky cachy – čo je označenie pre banský závod.
 Jednotlivé cachy v Hornej, Prostrednej aj Dolnej bani mali v minulosti rôznych vlastníkov, boli to vlastne samostatné bane , pospájané malými tesanými chodbami – kresanicami.

Podľa môjho názoru či teórie, je Plochou baňou spomínanou v 14 storočí dnešná dobývka Breite zeche – Široký cach.
Dodnes je  táto dobývka otvorená a prístupná, aj keď sa do nej bežní návštevníci bane Všetkých svätých nevodia, preto že cesta do nej je trochu náročná pre nebaníkov, nutné lezenie po uzučkej krivolakej kresanici , miestami po kolenách.
Dobývka samotná je pekne plochá, stúpa postupne smerom na sever – hlbšie do hory pod ktorou leží. S dnešnou cestou, po ktorej chodia návštevníci ju spája krivolaká skokovo stúpajúca kresanička malého prierezu
Vedľajší Kamenný cach/šút (Stein zeche/schutt) je ťažko možné označiť za plochú dobývku – je totiž strmo naklonená. 
Dnešné dobývky v tejto bani už majú iné názvy ako v stredoveku, preto že sa postupne zlučovali do jednej bane tak, ako sa menili ich vlastníci.

Časť mapy II. obzoru Prostrednej štôlne Všetkých svätých. Vchod je pri dolnom okraji. K tejto mape sa vzťahuje väčšina textov tohto blogu 

Poďme však k nápisom a záhadám tejto prastarej bane.

To čo si všetci z tejto bane určite zapamätajú z výkladu, je pravdivý príbeh o náleze sediacej múmie baníka  z obdobia pred 16 storočia, ktorú našli v 18. storočí .
To je špeciálna  informácia – pikoška, ktorá uviazne každému v hlave.
Stredovekého baníka našli na medziobzore Prostrednej.  Pri bani Drei Männer teda Traja muži.

Podrobnejšie som o tomto a podobných prípadoch nečakaných nálezov banských múmii pojednal v inom blogu. Tu:

http://karstenivan.blogspot.com/2015/08/nalezy-obeti-banskych-nestasti-v.html

Stále mi však vŕtalo hlavou čo to tá baňa Troch mužov je, ako prišla k svojmu podivnému menu.

Ťažko sa o tom presvedčiť na mieste, keďže táto časť stredovekej bane je už jedno storočie neprístupná, aj keď som samozrejme špekuloval, ako by sa tam  dalo dostať.
Pri sprístupňovaní bane pre návštevníkov sa na túto časť bane nemyslelo, koniec koncov –o takomto magnete pre turistov s dramatickým príbehom sa v dobe skúmania a sprístupňovania bane ešte nevedelo.

Perspektívy možného znovu sprístupnenia tejto časti sa po rokoch trochu zreálnili v roku 2007, keď sa brnenským montanistom podarilo nájsť cestu z Erzsinken dobývok okľukou späť na úroveň 2 obzoru cez kresaný komín.

Moje nádeje na to, že sa niekedy pozriem na Dreimänner,  znovu pohasli, keď som sa po štúdiu máp tejto časti bane presvedčil, že v ceste k úpadnici Traja muži na úrovni 2. Obzoru stoja závaly.

V 18. storočí sa totiž po vylepšení úpravníckych technológii baníci na opustené časti baní vrátili .Vyčistili (vypratali) baňu a vyrúbali trhavinami aj slabšie rudy, ktoré stredovekí baníci ešte považovali za jalovinu – teda výplň , ktorú sa neoplatí dobývať a spracovávať v stupách na rudný koncentrát.

Popod dobývku/zrob Kegelplatz (Kolkáreň) a Obere Gevőldigung (Horná Klenba) v 18 storočí baníci nanovo vyrazili a zaklenuli murovanice, ktoré však po vydobytí  nevydržali bočný tlak zo sadania jalovinového zásypu a ich kamennú výstuž zatlačilo.

Zdanlivo je teda pokračovanie 2 obzoru smerom na západ, to znamená aj k dobývke Troch mužov, neprístupné.
 Schválne som uviedol že zdanlivo.
Preto že skutočnosť je taká, že sa cez dobývku Kolkáreň dá preliezť, montanisti z Brna cez ňu v roku 2007 prešli, a zistili, že spomenuté závaly na hlavnej slednej chodbe sú len na úsekoch cca 10 metrov, a hlavná chodba 2.obzoru Všechsvätých v peknej klenbe pokračuje stovky metrov za závalmi smerom na západ.

Tu je záber z murovanej hlavnej chodby II. obzoru za domnelými rozsiahlymi závalmi pri Erzsinken. Takto za závalom pokračujú ešte stovky metrov

V ceste, ktorou sa dnes závaly dajú obísť, stojí len jeden úsek – jalovinou založená kresaná stredoveká chodba – spojka, ktorú v 18 storočí zaplnili kusmi kameňa, aby ich nemuseli nosiť  ďaleko na povrch.
 Pozrite si vyššie uvedenú mapu.
Založená kresanica je označená zelenými linkami.
Túto kresanicu v 19. storočí už nepotrebovali – mali vystrieľanú a kameňom vymurovanú priestrannú chodbu, skratku. Lenže táto novodobá chodba nemala ani zďaleka takú dlhú trvácnosť ako staré kresanice.

Som toho názoru, že starú založenú kresanicu treba "vypratať" , a touto obchádzkou sa bude dať dostať na miesta, kde banícka noha nebola 100 rokov, teda okrem nôh Brnenských montanistov.

Prečo by sa to malo spraviť?
Vysvetlím.

Ako som vyššie spomenul, dlhodobo som pátral po tom, ako Baňa Troch mužov prišla k svojmu menu. Hovorí sa, že trpezlivosť ruže prináša...
No, mne nepriniesla trpezlivosť ruže, ale skôr poznanie.

Nakoniec som sa dopátral prečo a ako to zrejme bolo, ale chcelo to prečítať stovky stránok bez výsledkov. Až nakoniec, jedného dňa som sa dočítal nasledovné:

Kráľovský banský radca a profesor Bergakadémie Gustáv Faller uverejnil v roku 1868 článok „O starých prácach kladivkom a želiezkom“ vo Viedenských Baníckych a Hutníckych listoch. V tomto článku sa nadchýna krásnymi a zaujímavými ručne kresanými chodbami a dobývkami v bani Starovšechsvätých v Hodruši.

K najzaujímavejším ručne kresaným banským dielam radí profesor Faller takzvaný Thurm šút
(pre nebaníkov : šút je banícky výraz pre sypné a presypné komíny – banské diela, ktorými sa presýpala menej kvalitná –stupná- ruda z vyšších úrovní bane na nižšie, aby sa potom plnila do košov alebo huntíkov a vyvážala na povrch)

 Šút však nemusí byť len výraz pre sýp, často sú takto označené aj hlavné fáracie komíny.
 Faller píše, že Thurm šút je skrutkovicové kresané banské dielo stúpajúce na spôsob točitých schodov  z druhého obzoru na prvý obzor.  

Thurm je celkom určite staronemecká transkripcia slova, ktoré sa dnes používa v tvare „der Turm“ – po slovensky veža. Skrutkovicové strmé schodisko naozaj pripomína točité vežové schody.
Hneď, keď som na tento názov narazil, rozsvietilo sa mi niekde vzadu v tmavých kútoch pamäte varovné svetielko – ten názov som videl v nejakej mape.
Prehrabal som teda kópie máp v mojom archíve, a BINGO!!
 Našiel som!

Fallerov nákres Turm šútu

O Turm šúte som už v blogu o bansko-technických pamiatkach písal, len som ho nespojil s týmto názvom. Preto že som ako podklad použil slovenskú kópiu staršej mapy, ktorá má nemecký pôvod, a aj jej maďarskú verziu.
 V slovenskej verzii popis „Turm sýpu“ totiž chýba – ten,  kto kopíroval a prekladal nemecké či maďarské názvy do slovenčiny, pomenovanie tohto banského diela vynechal...

 Keď som si pozrel maďarskú variantu mapy bane Starovšechsvätých , našiel som na nej Turm guritó.

Na obrázku G. Fallera si všimnite, že „vežová“ polskrutkovicová chodba je nakreslená ako založená jalovinou . Postupne sa smerom nahor zužuje až do nepriechodného profilu.

Ak ste čítali moje staršie blogy, a patríte k priaznivcom banskej histórie, snáď  už „zacvaklo“ aj Vám.
Fallerove „vežové (točité) schodisko - Turmšút - je na sto percent banským dielom , v ktorom moravskí montanisti znovu objavili v stene vysekaný nápis CV1510R s kladivkom a želiezkom.

 Vo Fallerových časoch však bola horná časť tohto ojedinelého banského diela založená naukladanou jalovinou. Faller teda nemohol vedieť, že za základkou je veľmi zaujímavá banská značka, rovnako ako nemohol vedieť ani to, že Turmšút vyššie nad založenou časťou ešte zostrmuje svoj priebeh, a otáča sa na druhú stranu, takže tvorí akési e„S“íčko.

Kedy bola základka rozobratá a esíčkový „šút Turm“ vyčistený, to zatiaľ nie je známe .
Isté je len to, že to bolo po roku 1868.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že si profesor Faller nevšimol záhadný „kresbo-nápis“ na križovatke chodieb pod Turm šútom. Možno bol v tom čase zamazaný blatom alebo sadzami od strieľania blízkej chodby.
My sme o 150 rokov neskôr išli  do Turmšútu hľadať banskomeračské značky – kríže na stenách a našli sme ich hneď niekoľko.
Záleží na tom,  ako sa viete v stiesnených priestoroch pozerať.

Tu je jeden z „maltézskych“ meračských krížikov vykresaných v stene. Jeho poloha je vyznačená vo Fallerovom nákrese mojim doplneným malým červeným krížikom

Pre lepšiu viditeľnosť v stene kresanice som meračskú značku - maltézsky krížik označi vo fotke červenými linkami

Pán profesor Faller však popisuje aj ďalšie nápisy  v kresaniciach v priľahlom banskom poli, západne od Turmšútu.
Je to s najväčšou pravdepodobnosťou  na miestach, kde vedie  od Turmšútu kresanica západného smeru, ktorá je dnes založená jalovinou - pozri hore mapu na obrázku
V blízkosti Turmšútu zakreslil pri čelbe nedokončenej – slepej kresanice ďalšie symboly kladivka a želiezka s nápisom „GLÜCK...“
Píše, že je tam aj letopočet, ktorý nie je čitateľný. Nápis je podľa Fallera na ľavej strane banského diela.
Tu je Fallerov obrázok:

Nápis bude najpravdepodobnejšie pri niektorej čelbe jednej z  kresaníc vyznačených na výreze mapy hore,  na mape označených čiernymi elipsami.

Ako šľahačku na torte poskladanej z hrstí poznatkov pán profesor Faller objasňuje, čo to cach Troch mužov (Drei Männer Zeche) je:  citujem:

„ V ďalej viac na západ ležiacom krásnom prekope „Troch mužov“ ktorý je vykresaný kladivkom a želiezkom bolo pred pár rokmi vidieť na boku banského diela v skale vysekanými líniami nakreslené ľudské postavy, ktoré predstavujú baníkov v životnej veľkosti, z toho v strede jedna figúra bola ležiaca, medzi dvomi po stranách postavami vo vzpriamenej polohe.
 Dve z vykresaných postáv  (nedávno) odpadli zo steny spolu so skalami, v ktorých boli vykresané."

Takže dnes je viditeľná už len jedna postava neďaleko od vytesaného letopočtu 1560.
Tu je Fallerov nákres zachovanej postavy a letopočtu.

.
G. Faller ďalej objasňuje: „O mieste sa hovorí povesť, že na tomto mieste sa dostali do prudkého sporu traja baníci. Spor sa rozhodli vyriešiť bitkou.
Hovorí sa,  že sa rozostavili do trojuholníka, prvý proti druhému, druhý proti tretiemu, a tretí proti prvému.
Na dohovorený signál sa v rovnakom okamihu začali biť banskými kladivami, pričom sa všetci traja prvou ranou navzájom zabili.“

Čo bolo príčinou sporu, ktorý sa skončil v tejto bani pred takmer 500 rokmi takto tragicky, už môžeme  len špekulovať.
Láska?
Peniaze?
Ktože ho už dnes vie...

Môže Vám pripadať čudné, že sa pobili kladivami, nie päsťami.
História nám však hovorí, že obyčajní ľudia v hlbokej minulosti pri bitkách často používali svoje náradie, na ktoré boli zvyknutí.
Zo Slovenska sú napríklad doložené prípady bitiek dievčat a žien, ktoré sa v poli v zúrivých sporoch dosekali náradím s ktorým dennodenne pracovali a dokonale ho ovládali.
Kosákmi.

Z takých kosákových ženských bitiek v poli museli vznikať strašné rany, ktorých následky bývali vo väčšine prípadov fatálne.
Kováči sa v minulosti tiež na "férovke" bijávali kladivami.
V týchto súvislostiach je bitka trojice mužov kladivami – puckami dosť pravdepodobná.
Nenadarmo staré príslovie hovorí, že kto čím za života zachádza, tým zo sveta schádza...
.Platí to nie len pre meče!

Pokladám za pravdepodobné, že postava zvyšnej figúry baníka v renesančnom odeve bdie v banských temnotách cachu Troch mužov dodnes.
Ak by sme sa k nej dostali, bola by to rovnaká „bomba“ – magnet na montanistických turistov, ako čerstvo zverejnené novoobjavené rozsiahle dómy s aragonitovou výzdobou v Gombaseckej jaskyni!

Dúfam, že sa raz rozobratím základky v založenej kresanici smerujúcej na západ podarí znovu preniknúť aj do týchto „zabudnutých“ priestorov, a figúru po storočí opäť osvetlí banské svetlo.

Na začiatku tohto príspevku som Vám, čitateľom týchto baníckych blogov, sľúbil jednu staronovú záhadu prastarej bane Všetkých svätých.

Slovutný banský radca a profesor Gustáv Faller píše:

"Všetko doteraz povedané  prevyšujú cenou komíniky na medziobzore Plebs.
 Tieto komíniky sú čiastočne oválneho, avšak väčšinou kruhového prierezu, a majú priemer 19, najviac však 22 palcov ( jeden rakúsky palec je 2,63 cm –, potom teda 50 -58 cm priemer pozn. K.I)   a zdajú sa byť vyrobené na prieskum polohy žiloviny v blízkosti nadložia a podložia.
Ich vnútorná valcová plocha je hladká a je teda možno odmietnuť myšlienku,  že boli vyrobené kladivkom a želiezkom.
Preto že ich prierez nie je presným kruhom, skôr pripomína vŕtanie veľkého priemeru."

Fallerov nákres ako keby vŕtaných malopriemerových dlhých komínikov na obzore Plebs

 Problémom je, že v oblasti sú LEN kresané banské diela spred roku 1628.

Žiadne prieskumné vŕtanie, mechanické ani strojové v tejto oblasti v dobe ich razenia ani do roku 1868 nepripadá do úvahy.
 Do 19. storočia v tomto revíri neboli žiadne podzemné vŕtacie stroje, z 19 storočia by existovali nejaké záznamy o vŕtaní, preto že baňa v tom storočí už stovky rokov patrila eráru.
Lenže žiadne záznamy o vŕtaní prieskumných vrtov až do 20 storočia z Hodruše nie sú známe.

 Diery priemeru do pol metra by sa dali vysekať dlhými sekáčmi.
Lenže nemohli by byť dlhšie ako siahu /2 metre.

Tieto komíniky kruhového prierezu do 50 cm sú však podľa Fallerovho popisu podstatne dlhšie. Nejaké drevené stredoveké  stroje na vŕtanie dlhých veľkopriemerových vrtov tiež s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou môžeme vylúčiť.

Som toho názoru, že z uvah môžeme vylúčiť aj otrockú prácu malých detí pri razení takýchto dielok kladivkom a želiezkom. Na to je tamojší trachyt-andezit príliš tvrdý.

Pri ohňovej metóde sa vyskytujú malé chodby kruhového prierezu, problém však je, že vždy majú priemer aspoň jeden meter a viac, a vždy boli ohňom hĺbené úpadne - zhora nadol. Nikdy nie dovrchne, teda zdola nahor, preto že spaliny by nemali kam odchádzať, a dusili by oheň.
Môžeme teda  vylúčiť aj razenie pomocou ohňa, ktoré by mohlo vysvetľovať hladké steny.

 Okrem toho by ohňové razenie spôsobovalo v tejto bani veľké komplikácie s vetraním, preto že tieto chodby sú stovku metrov pod povrchom, a viac ako kilometer od pôvodného vchodu bane Flache Putten (Starovšechsvätých – Prostrednej)

Ako teda stredovekí baníci vyhĺbili dlhé metre uklonených malopriemerových chodieb- komínikov podobných vrtom z úzkych kresaných chodieb ??

Odpoveď je jednoduchá:

To vie len svätý Mikuláš so svätým Klementkom...
Možno niektorý z nich urobil nejaký zázrak. Určite existuje racionálne vysvetlenie. Problém je v tom, že nevieme aké.

Mňa nič nenapadá – len to, že takéto banské diela v stredovekej bani jednoducho nemôžu byť.
 Lenže že v Plebs obzore také nemožné banské stredoveké diela sú.
Že by ich vykopali permoníci, na ktorých sa v dobe stredoveku, a ešte dlho po ňom nie že verilo, ale boli považovaní za bežnú súčasť baníckeho života?
.
Vážený pán profesor Faller by hádam neklamal, a nevymýšľal si "akože objavy" do váženého vedeckého časopisu, ktorý čítali najväčší banskí odborníci tej doby. Popisuje to, čo videl v roku 1867, a čo si mohli prísť prezrieť aj iní.

Takže jednu záhadu sme vyriešili, a objavila sa ďalšia, ešte záhadnejšia...
Taký je už život.

Text : Karsten Ivan 
Júl – August 2016


Vyššie uvedený text je autorským dielom a duševným vlastíctvom autora. Je možné ho citovať a používať ako podklad na ďalší výskum. Nie je možné kopírovať ho alebo zverejniť v tlačovej forme bez predchádzajúceho požiadania a písomného súhlasu autora. Je zakázané kopírova´t ho bez uvedenia autorstva alebo vydávať ho za svoje vlastné dielo. 

Banské nápisy I. - odfotené

Možno poznáte príslovie: „Tieto slová treba vytesať do kameňa“

  Mylím, že čitateľovi je známe, čo je tým myslené – významné veci sa vytesanými zápismi zvečnia v kameni, ktorý je v porovnaní s drevom alebo papierom omnoho trvácnejší, a teda aj nápis v kameni vydrží veľmi dlho.
Samozrejme , urobiť zápis do kameňa ani zďaleka nie je také jednoduché, ako niečo načmárať na zdrap papiera.
Povedzme, že chcete napísať šesťslovný zápis : BOL SOM TU- ALFRÉD PAPRČKA 2016
 
Toto načiarať Vám bude trvať ceruzou na papier asi tak 5 sekúnd.

 Ak to chcete zapísať dlátom do dosky, bude to trvať asi tak pol hodinu až hodinu. Závisí od toho ako precízne chcete písmo vysochať.

Pokiaľ to isté chcete napísať do kameňa niekde v prírode, alebo do kamennej platne a nie ste náhodou vlastníkom CNC diamantovej frézy budete  musieť urobiť nasledovné kroky: 

·         Nájsť si nejaký kameň s dostatočne veľkou plochou niekde kde je dobre viditeľný – trebárs pri cestičke, preto že nápisy sa píšu preto, aby ich niekto čítal. Malý nápis niekde v zašitom kúte konca sveta je o ničom. Na druhej strane ľudkovia, ktorí vyrývajú a striekajú svoje  nápisy a vyhlásenia podobného „historického“ významu ako je náš modelový nápis napríklad do fasád domov alebo pamiatok ktoré niekto iný pracne opravil , podávajú svedectvo o svojom mdlom intelekte. Češi na to majú výstižné príslovie: „Jména hloupých – na všech sloupích“ 

·         Na vybranom vhodnom kameni si musíte vytesať rovnú plochu, do ktorej budete vpisovať svoje posolstvo nasledujúcim generáciám. Ak je kameň dostatočne opracovateľný, to vám bude trvať asi tak jeden deň.

·         Samotný nápis budete tesať aspoň dva dni, ak len nie ste profesionálny výrobca pomníkov.

Na druhej strane treba povedať, že pre baníkov je kameň prirodzeným prostredím  a materiálom , s ktorým a v ktorom denne pracujú, najmä v minulosti mali baníci dobré kamenárske a kamenotesárske schopnosti.
 Pracovali so želiezkom a kladivom denno denne a vedeli zvoliť správne uhly nasadenia želiezka ku kameňu aj zvoliť správnu silu úderov mlátkom.

Momentálne je  medzi montanistami najslávnejším nápisom v bani Všetkých Svätých vyobrazenie mlátka a želiezka v „životnej“ veľkosti, kvartálnym vinklom a vročením 1510. Podrobnejšie som svoju interpretáciu ostatných písmen tohto nápisu rozviedol
TU 

http://karstenivan.blogspot.com/2015/05/rocna-banska-znacka-v-prostrednej.html

Uviedol som tiež, ako nápis interpretuje kolega Milan Augustín vo svojej knihe Templári z roku 2013.
Pre úplnosť informácii treba dodať že kolegovia  M. Přibyl a K. Šmehil vo svojej výbornej publikácii Katalógu k expozícii Baníctva Národního Technického Muzea v Prahe tento nápis prečítali ako CY 1510 P .
Všetko je možné, ale považujem za potrebné uviesť zmienku o tom, že latinčina ani staronemčina ako jazyky vačšiny písomných prejavov v tej dobe používané na našom území, ešte nepoužívali Ypsilon. 

Nateraz najstarším doloženým nápisom –vročením v kameni vytesanom z územia Štiavnických vrchov je kamenné lavábo ktoré znovu objavil Ing. Milan Augustín.
 Vročenie uvádza letopočet 1255, M. Augustín ho pripisuje oblasti Vyhieň podĺa nálezových okolností,  kameň z ktorého je vytesaný, pochádza  pravdepodobne z oblasti lomov Sklených Teplíc.

Ignác Born vo svojej cestopisnej sérii listov profesorovi Ferberovi z roku 1770 píše v dvadsiatom dopise:
  "V južnej doline(Hodruše) je Stará štôlňa Všetkých svätých, kráľovská baňa, ktorá kedysi dobývala veľmi bohaté rudy, ktorých zvyšky sa ešte stále dobývajú. (Dobývanie ) spojení niektorých veľkých žíl vyprodukovalo veľké dutiny, ktoré sú vystužené piliermi postavenými z jalovej horniny.
Tu som objavil v jednej jame letopočet 777 vysekaný v skale. 
Myslíte, že by som z toho mohol vyvodiť záver o veľmi vysokom veku tejto bane? "   pýta sa Ferbera. Čo na to Ferber, to nevieme.

Vo výtlačku knihy je číslo 777 uvedené arabskými číslicami.
 Born neuvádza, akými číslicami bol nápis vysekaný.
Pokiaľ by bol skutočne originálny, musel by nevyhnutne byť v rímskych čísliciach, teda: DCCLXXVII., preto že arabské číslice sa v Európe používajú len od konca 13 storočia.

Lokalizácia nápisu, akú uvádza Born:" v jednej jame",  nám dnes už nepomôže. Hľadať ju je beznádejné, lebo v bani sa pracovalo do konca 50tich rokov 20. storočia, a stovky "jám" v takej starej bani sa bežne zasýpali jalovinou, aby neužitočný kameň nemuseli vynášať na povrch.
K nápisom v bani Starovšechsvätých sa ešte vrátime.

Teraz si povedzme niečo o klasifikácii nápisov v baniach: - ako modelové územie vo všetkých prípadoch použijeme kataster Hodruše-Hámrov.
V Štiavnici je to s nápismi v baniach poslabšie, zato oslavných nápisov na každého potentátika, čo má v zadku dierku, jedna štiavnická dedičná štôlňa priam prekypuje. Lenže tie sú až na dva, všetky staré 15 rokov od doby, keď sa tam rozpútalo tabuľkové šialenstvo.

Späť ku skutočným nápisom v baniach

Podľa materiálu podkladu nápisov:

·         Najbežnejšie sú nápisy a dátumy vytesané v stenách banských diel, teda v miestnej hornine. Väčšinou sú to vročenia – teda vlastne rok, pokiaľ sa banské dielo dostalo pri razení čelby v danom roku. Na rozdiel od saských baní býva pri takýchto vročeniach málokedy vytesaný tzv „kvartálny vinkel“ – taký prípad máme s Hodrušsko hámorských baní zatiaľ len jeden – pri nápise 1510 vo Všechsvätých

·         Dosť bežné sú nápisy v keramických kartušiach – do keramickej hliny bol vyrezaný nápis ostrým nástrojom, následne bola tabuľka vypálená v peci a sekundárne umiestnená na vopred určené miesto. Tento druh nápisov sa najčastejšie vyskytoval v bani Schőpfer. Príprava takýchto nápisov si vyžadovala menej námahy a času než sekanie nápisov do skaly.

·         Nápisy vysekané v murovanej výstuži banských diel – označujú dátum vybudovania výstuže, prípadne polohu čelby v danom roku – to však vo väčšine prípadov znamená, že vročenie bolo vo výmurovke vysekané dodatočne.

·         Nápisy (vročenia) vysekané – vyrazené v kove. V staršej dobe 18-19 storočí bolo týmto kovom väčšinou železo. Takéto železné „ročné štufy“ mávali formu tabuľky rozmerov cca. 15 x 10 cm, hrúbky cca 1 cm, na jednej strane (väčšinou vpravo) bývajú opatrené dlhším klinovým výstupkom, aby sa dali zatĺcť do podkladu. 

      Podľa miest nálezov takýchto železných ročných tabuliek boli tieto štufy nahrubo vykované v železných hámroch v miestnych dolinách, a  umiestnené v miestach, kde sa musela chodba vystužiť v súvislom úseku drevom. 

      Novodobým kovovým materiálom na nápisy v baniach je väčšinou hliník – tabuľka z mäkkého hliníka bola opatrená nápisom oceľovými písmenkovými razidlami a železnými nitmi upevnená do výmurovky alebo steny banského diela. Takýto príklad máme z Hodrušskej Dedičnej štôlne. Nápisy v hliníkových tabuľkách pochádzajú z povojnovej doby. 

·         Nápisy na banskom dreve. Sú väčšinou napísané na vopred naplocho pritesanom kuse drevenej stojky alebo stropnice, nápisy sú zapísané atramentovou tužkou (tintovým klajbasom) Príklady takýchto nápisov máme najmä z prvej polovice 20 storočia v bani Starovšechsvätých . Tu sa dobre zachovali, preto že baňa je 500 rokov suchá a výstuž hnije či plesnivie oveľa pomalšie, ako v iných baniach.

·         Nápisy vyškrabávané do plošiek vopred „vyčadených“ plameňom olejového kahanca, sviečky alebo karbidovej lampy. Keďže takýto nápis sa dá ľahko vyrobiť v podzemí behom niekoľkých minút, zanechávali ich v minulosti najmä návštevníci starých baní od 19.do druhej polovice 20 storočia. Množstvo takýchto nápisov nájdeme najmä v bani Všetkých Svätých, a iných starých baniach.

·         Nápisy oslavujúce návštevy panovníkov v podzemí - bývali dlhšie, v latinčine, bývali vysekané v na to pripravenej tabuli z ušĺachtilého kameňa, ktorý sa sekundárne osadil do steny banského diela na spôsob pomníku. Takéto nápisy sú z Hodruše známe dva – z návštevy cisára Františka Lotrinského a z návštevy jeho synov Jozefa (neskoršieho cisára Jozefa II) a princa Alberta. Minimálne jeden z nich je vystavený v expozícii SBM v Banskej Štiavnici.

·         Kombinácie vyššie uvedených techník

Podľa povahy -obsahu nápisov:

·         Banské nápisy sú väčšinou výročného charakteru, teda vznikli z potreby zvečniť rok postupu razenia chodby, prípadne rekonštrukcie portálu bane či chodby. Tieto nápisy sú väčšinou tesané, sú technicko-meračského charakteru. Sem zaraďujeme aj oslavné nápisy osadené pri príležitostiach návštev baní panovníkmi. Tie sú však sekundárne premiestnené do múzeí.

·         Ťažko čitateľné resp. nevylúštiteľné nápisy, väčšinou interpretované ako značky hraníc banských polí v podzemí. Mávali veľký význam pri častých sporoch jednotlivých ťažiarstiev o vlastníctvo dobývaných rúd. Jedná sa vlastne tiež o nápisy technicko-meračského charakteru.

  

·         Tretím najbežnejším druhom nápisov sú vyškrabávané nápisy typu „bol som tu v roku XYZ.“  Často ich vyrábali návštevníci. 90% z nich je bezcenných.

·          Nápisy označujúce tragické nehody – sú väčšinou označené dátumom kedy došlo k nešťastnej udalosti, väčšinou aj iniciálami alebo menami obetí banských nehôd.

·         Pamätné nápisy – označujúce významnejšie dejinné udalosti . V Hodruši-Hámroch máme viacero príkladov nápisov od ľudí skrývajúcich sa v podzemí počas SNP alebo prechodu frontu.

·         Meračské značky – väčšinou sú zo stredoveku, a tvoria meračský bod pre zameriavanie banských chodieb. Používajú sa dodnes, ale sú nahradené vyvŕtaným meračským bodom so zatlčeným kolíkom z tvrdého dreva so zatlčeným meračským klincom – zenklom.

·         Výstražné nápisy – upozorňujúce baníkov na nebezpečie. Príkladom je nápis nad plynmi (CO₂) zamorenými častami Dolnej bane Všechsvätých vyškrabaný na veľkej začadenej ploche hlásajúci „ Ak ti zhasne svetlo, dalej nechoj!“  

V ďalšom si uvedieme príklady a kombinácie banských nápisov podľa vyššie uvedenej klasifikácie.
Najprv panovnícke návštevy

Tabuľa s vročením 1764 z príležitosti návštevy baní synmi Márie Terézie: budúceho kráľa Jozefa II, arcivojvodu Leopolda a saského vojvodu Alberta. Dnes sekundárne umiestnené v štôlni Glanzenberg, pri cisárskych schodoch. Foto. K.Ivan.

Pamätná tabuľa z príležitosti návštevy vojvodu Maximiliána Rakúskeho v roku 1777 , štôlňa Glanzenberg. Foto: K.Ivan. Nápis je zaujímavý aj prepisovaním časti nápisu TEUTONICUS.

Príklad nápisu na mieste nešťastia:

Jano Zdoba 1751. nápis  vysekaný na hladkej ploche skaly sa nachádza v Hodrušskej Dedičnej štôlni, poblíž odbočky ku Leuthaus šachtičke. V tom čase patrili banské diela erárnemu ťažiarstvu Finsterort. Ústredným motívom je stolový či oltárny kríž, okolo neho je latiskou kapitálkou vysekaný nápis 1751  DEN 7 DECEM IANO SDOBA   Pravdepodobne označuje miesto smrteľného úrazu Jána Zdobu, o ktorom nevieme nič bližšie.  I miesto J je napísané správne, latinčina to takto používala.   Foto: R. Kaňa

1882 Výročný nápis v stene banského diela , baňa na žile Jozef. Pre lepšiu viditeľnosť je dnes začiernený plameňom karbidky a čísla sú zdôraznené vyškrabaním sadzí

1933 Vročenie nad  portálom Kaiser štôlne, dnes zakrytej prístavbou a adaptovanou na vodný zdroj . Nápis je zaujímavý netradičným fontom

CV 1510 R nápis včitane kvartálneho vinkla vľavo a vyobrazenia mlátka a želiezka pod nápisom . Bana Starovšechsvätých, hlavný obzor Prostrednej štôlne, nápis je vysekaný v bočnom ramene odbočky kresanice ktorá stúpa v strmej vývrtke smerom k baniam Hornej štôlne Všechsvätých. Pravdepodobne kvartálne vročenie.  V tomto roku končilo druhé zlaté obdobie dobývania drahých kovov počas obdobia pokoja v európe, nastupovala prvá globálna finančná kríza straty hodnoty meny, začínali sa náboženské , stavovské povstania a turecké vojny, ktoré trvali 250 rokov

1894 Marec. Dátumové vročenie na kartuši z vypálenej keramiky. Baňa Schöpfer, Banská Hodruša. V tom čase baňu vlastnila Gerambovská Banská Únia . Tabuľka je od Hlavnej (druhej alebo zadnej) Zvážne , teda Centrálnej dopravnej šachty na úrovni 2. obzoru. Dátum označuje deň spustenia elektrického brzdného ťažného stroja Kachelmann do riadnej prevádzky. Nápis je v maďarčine,  písmo má prekvapivo opačný sklon, ako keby ho písal ľavák-  GBÚ do krachu zostávalo ešte 12 rokov, ale v celej európe sa už začínala druhá kríza baníctva a priemyslu po devalvácii ceny striebra vplyvom vysokých ťažieb v oboch Amerikách.

  
Karol Šugár, Nápis banského tesára Karola Šugára tintovým klajbasom na stropnici z 5.11. 1931 a 2.11. 1937 v bani Všetkých svätých. Karol Šugár bol aktívny tesár a pisateľ. Jeho nápisy na dreve nájdeme po tejto bani kdekade.

1893 Vročenie na horúcej murovanici v Moder dedičnej štôlni - hlbokej. Asi 500 metrov od vchodu. V tom období sa Moder štolňu erár pokúšal preraziť až pod Banište. To sa síce podarilo, ale rudy tam neboli. Prečo píšem že Moder Hlbokej dedičnej ? Preto že táto dedičná štôlňa je relatívne mladá. Oveľa staršia dedičná Moder štôlňa nie je vyrazená z doliny Kohútovo, ale z doliny Návoristé (Návorištia)

Znaky v hlbinách bezmennej bane pod Trenčom. Nie je jasné, čo to je, možno iniciály V a S s hraničnou čiarou. Nápis je v bani starej najmenej 500 rokov, je možné že sa jedná o značku hraníc dobývacích polí jednotlivých baní. Iná interpretácia hovorí , že sa môže jednať o tzv. Mužíka alias Strašidlo (Gešpenster) Mužíci sa tesávali na miesta kde bolo potrebné niekoho alebo niečo odstrašiť. Čo bolo treba odstrašiť? Georgius Agricola s plnou vážnosťou píše o banských démonoch na pohľad hrozných. A baníci vedia svoje. Raz o tom napíšem blog v sekcii Banícke príbehy.

Plazatka . Nápis či skôr podpis na skale v prekope k šachte Lill na jej 2. obzore. Placatkovci sa vyskytovali v Hodruši aj vo vyhnianskej doline. Je z cca 19. Storočia. Nápis je zaujímavý tým že je napísaný v nemeckej transkripcii mena , a to písaným písmom.

1892 – ďalšia ročná štufa z bane Schőpfer na vypálenej keramike. Gerambovská doba.

Varovný nápis na ochrannej hrádzi prievalu bahna z Lég šachty – nešťastia v Hodrušskej dedičnej štôlni-  pri ktorom zahynul predák a pomocník ktorí sem chodili za robotou z Vyhní. Nápis je vyrazený na hliníkovej tabuľke západnej hrádze. Východná hrádza nie je označená.

Nejasný nápis – značky-  na križovatke stredovekých kresaníc v Prostrednej bani Všechsvätých (2. obzor). Napravo od týchto značiek je nápis z roku 1510, naľavo od tohto nápisu je baňa Troch mužov, momentálne neprístupná. Tento nápis je pravdepodobne z konca 15. storočia.

Podpis namaľovaný plamienkom karbidky alebo kahanca na tehlovej omietnutej výstuže 1920 Huba

Železná kovaná ročná štufa rok 1891 

Nápis vyškrabaný  v polohe tzv. klenáku - záverového klinového kameňa klenby kamennej výstuže. Zrejme dátum dokončenia diela 4.Októbra 1930

V ďalšom dieli miniseriálu pojednám o nápisoch síce z minulosti známych, ale zato neodfotených, preto že sú nateraz neprístupné.

K.Ivan OZ Kerling 1.7.2016

Vyššie uvedený text je autorským dielom K. Ivana z Júla 2016, je možné použiť ho ako podklad pre ďalšie bádanie, citovať ho. Autorstvo fotografii je uvedené pri jednotlivých snímkach. Nie je možné vydávať písomné časti ani fotografie druhými osobami za svoje vlastné dielo, ani vydať ho v tlačených médiách bez predchádzajúceho súhlasu autora.  

        

Použité pramene a literatúra

Barón Ignác Born : Travels through Banath of Temesvar, Transylvania and Hungary described.... in theYear 1770....Printed by Miller, Old Bailey , Fleet Street ,1777., sken z internetu

Martin Přibyl & Karol Šmehil: Katalog expozice Hornictví /Rudný a uhelný důl Národního  technického muzea, vyd NTM Praha 2015, ISBN 978-80-7037-238-8 strana 103


Milan Augustín : Templári , vyd. Forum Sapientiae o.z. 2013, ISBN 978-80-970610-5-0

Georgius Agricola - obrana Baníctva a Hutníctva v jeho diele

INTRO K.Ivan

V súčasnosti je čudnou módou byť proti baníctvu a baníkom.

Väčšina laikov, ktorým v skutočnosti nie je jasný rozdiel ani len medzi pojmami „baňa“ , „štôlňa“ a „šachta“ sa cíti byť povolaná a dokonca aj oprávnená vyjadrovať sa negatívne voči baníctvu, baníkom, vrtárom, geológom a hutníkom.

S pokrivenou logikou a s odsunutím zdravého myslenia do úzadia je dnes braný laický názor mizerne informovaného nebaníka na rovnakú váhu, ako názor banského odborníka , ktorý geovedné odbory dlho študoval, má z nich štátne skúšky, maturitu a väčšinou má za sebou aj dosť dlhú prax. 

Položte si otázku napríklad takto: keď Vás bolí zub, alebo sa Vám zapáli slepé črevo zveríte sa do rúk lekárovi s príslušnou špecializáciou, alebo idete za miestnym kováčom či mäsiarom, nech Vás vylieči?

Veď ten prvý má tiež kliešte a ten druhý vie rezať telá, nie? Napriek tomu  zrejme idete za odborníkmi, aby Váš problém vyriešili. 
Vo veciach ťažby rudy alebo iných minerálnych surovín sa však kľudne spoliehate na pseudonázory nejakého 25 ročného čerstvého absolventa filozofie povolaním profesionálneho aktivistu, ktorý všade bol, všetko videl a všetko vie ?  
To sa teda vo veciach otázok bezpečnosti leteckej prepravy obrátim na svojho synovca, preto že ten doma lepí modely aeroplánov ?!
   

Mnohí ľudia ale aj médiá  zámerne rozvirujú dezinformácie o akejkoľvek téme , len aby bolo čím viac hystérie, aby takpovediac rozmútili vodu, v ktorej sa nič netušiace rybky najlepšie lovia, a mohli sa stať šarlatánskymi vedúcimi, známymi medzi miestnou komunitou, aby ich prípadne popularita mohla vystreliť do kalných vod politiky, kde sa bašuje ešte lepšie.

Skvelý príklad fungovania senzácie-chtivých médii máme teraz, čerstvo po Brexite: domáce plátky rozdúchavali kampaň ZA vystúpenie Británie z EÚ, a teraz keď vyšlo najavo že účelovo klamali, podvádzali a zavádzali obyčajných ľudí, čo to nevedeli posúdiť, zrazu bulvár otočil, a nenútene tlačia titulky o tom, že lídri kampane za vystúpenie klamali, že Británia je v problémoch až po uši, a že oni nič, oni muzikanti...  

Špeciálne na Slovensku by si ľudia, ktorí sú hrdí na to,  čo naši predkovia vybudovali v dávnych vekoch a na čo sme pyšní – naše mestá, hrady, zámky- mali uvedomiť jeden základný fakt.

To, že tieto naše „žitnosti“ boli vybudované  prevažne na základe prostriedkov z ťažby a spracovania nerastných surovín. Keby Slovensko nemalo mnoho nerastných ložísk, z ktorých profitovala stovka generácii  baníkov a lokálnych aj celoštátnych pánov, boli by sme niečo ako súčasné Albánsko. Síce s peknou prírodou, ale nič poriadne v nej, bez zázemia. Darmo máte krásnu prírodu, keď sa v nej krásychtivý turista nemá kde ubytovať, najesť, kúpiť nejaké suveníry.

Naše banské oblasti sa rozvíjali v pomerne divokých horách, obďaleč väčších miest. Keby nebolo nerastných surovín, kto vie ako by bol štátny útvar, dnes nazývaný Slovenskom dopadol. Je pravdepodobné, že by sme všetci hovorili inou rečou, nie slovenčinou.

Kovy sa v oblasti Slovenského Rudohoria , Kremnických a Štiavnických vrchov, Nízkych a Vysokých Tatier dokázateľne ťažia takmer nepretržite najmenej 3000 rokov.

 Spomeňme len oblasť Starých Hôr, Španej Doliny, Ľubietovej, kde sú dokázané ťažby medi a neskôr aj drahých kovov už z neskorej doby železnej .

 V Štiavnických vrchoch sa kovy ťažia a spracúvajú okolo 2000 rokov, prakticky nepretržite.

Praveká ťažba však bola roztrúsená aj v Slovenskom rudohorí. Teória o Slovenských takzvaných „pustých hvozdoch“- teda o tom že na Slovensku do roku 500 n.l. nebolo žiadneho osídlenia, , je už dávno prekonaná. 

S východoslovenskými obsidiánmi a stredoslovenskými kremennými hmotami sa preukázateľne obchodovalo ešte v neskorej dobe kamennej , a to na vzdialenosti stovák kilometrov. Samozrejme aj tieto hmoty sa primitívne ťažili, najprv zbieraním na povrchu, potom kopaním spod zeme. 

 V tejto súvislosti by som rád hlavne pre neprajníkov baníctva na tomto mieste odcitoval viacero pasáží z knihy Georgia Agricolu, starej 460 rokov. Jeho dielo Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve je v mnohých ohľadoch ešte stále veľmi aktuálne.Preto že aj ľudská hlúposť je stále aktuálna! 

Ako ZDROJ použijem Slovenské vydanie 12 kníh o baníctve, vydané v roku 2006 vydavateľstvaomMontanex a.s. Ostrava, preklad do slovenčiny RNDr. Karel Petr a Mgr. Mária Petrová. Prekladatelia mi dúfam láskavo prepáčia, že niektoré vety mierne skrátim do zrozumiteľnejšieho tvaru, aby sa starý spôsob písomného prejavu dnešným čitateľovi ľahšie čítal, ale aby sa nestrácal ich význam. Slovo kov-kovy som miestami nahradil slovami nerast-nerasty

  

Úvod- Predslov Georgia Agricolu ku knihe De Re Metallica Libri XII

„Každý z týchto našich kníh spozná, ako (baníctvo) ďaleko a široko dosahuje a koľkých a ako dôležitých schopností znalosť je potrebná baníkom k jeho prevádzke.

Práve preto že je baníctvo tak staré a pokoleniu ľudskému obzvlášť potrebné i neobyčajne výnosné, nezdalo sa nám, že by mohlo byť nami zanedbané.

 Aj keď sa zdá byť roľníctvo zo všetkých vied najstaršie, je predsa len je baníctvo a hutníctvo starobylejšie alebo aspoň toho istého veku, veď nikto nikdy zo smrteľníkov neobrábal pole bez nástrojov. Tie nástroje ako aj nástroje iných umení , ktoré boli potrebné na ich tvorenie, sú buď vyrobené z kovov, alebo by bez kovov nemohli byť zhotovené. A pre toto je baníctvo a hutníctvo tak potrebné pre ľudstvo.

  

Kniha Prvá

 

Mnohí si myslia, že baníctvo je niečo náhodné , že je to špinavá robota a vlastne zamestnanie takého druhu , ktoré si vyžaduje viacej telesnej námahy než umenia. Mne sa ale zdá, ak uvažujem dobre nad časťami baníctva, že vec sa má úplne inak.

Veď baník musí byť dokonale znalý svojho umenia , aby ihneď vedel, ktorý vrch , ktorý kopec alebo ktorá údolná či rovinná poloha by mohla byť dobývaná čo najvýhodnejšie, alebo sa má vzdať kopania. Potom musí vedieť niečo o žilách, žilkách a vrstvách skál.

Ďalej musí dôkladne poznať veľa druhov zemín, roztokov, drahokamov, kameňov, mramorov, hornín, kovov a zlúčenín.

Potom musí rozumieť každému spôsobu podzemných prác .

Napokon by mal poznať umenie , ako rôzne látky skúmať a pripravovať k taveniu, ktoré je samo o sebe veľmi rôznorodé. Lebo iné vedomosti si vyžaduje zlato a striebro, iné meď , ortuť, iné železo , iné olovo.

Baník by mal ovládať mnohé umenia a vedy : predovšetkým Filozofiu, (dnes by sme povedali Fyziku, Chémiu, Geológiu  – poznámka K.Ivan) aby poznal vznik , príčiny a vlastnosti podzemných vecí  lebo potom ľahšie nájde vhodné žily a z vyrúbaných viacej vyťaží.

Po druhé by mal rozumieť Medicíne (dnes by sme povedali Ochrane zdravia- poznámka K.Ivan )aby sa mohol starať o haviarov a iných robotníkov, aby ich netrápili choroby.

Po tretie Astronómiu, aby poznal svetové strany a podľa nich posudzoval smer žíl (Tu sa čitateľ možno pousmial , dnes každý pozná svetové strany, lenže v stredoveku boli kompasy veľmi vzácne. A ruku na srdce – kto z Vás- čitateľov by vedel kompasom dnes odmerať smer a sklon žily?!?  Pozn. K.Ivan)

Po štvrté musí poznať Meračstvo  aby mohol aj merať ako hlboko je treba hĺbiť šachtu aby došla k štôlni, ktorá je k nej hnatá, a aj aby vedel presne vymerať hranice a medze každej bane, obzvlášť v hĺbke.

Ďalej musí poznať Počtárstvo aby mohol zrátať náklady na stroje a práce.

Potom Staviteľstvo (dns by sme povedali Strojárstvo- pozn. K.Ivan) aby mohol stroje a rôzne konštrukcie vytvárať, alebo aby druhým mohol vysvetliť ako ich zostrojiť.

A nakoniec nech je znalý Práva, najmä banského, aby nielenže druhého o nič neobral, ale aby sám sa do niečoho nepriaznivého nedostal, a aby bol schopný aj iným v právnych otázkach poradiť.

Keďže medzi ľuďmi vždy boli nezhody v názoroch na baníctvo a hutníctvo, keďže niektorí ich velebili, iní zas hrubo osočovali, uznal som za vhodné vec samotnú dôkladne rozobrať, aby vyšla najavo pravda.

Začnem s otázkou o užitočnosti , ktorá je dvojaká – môžeme sa opýtať, či je banícke umenie užitočné pre tých, ktorí sa ním zaoberajú, alebo či je užitočné ostatným ľuďom , či dokonca neužitočné.

Niekedy pôda, keď do nej zaseješ , nedáva plody, ale keď ju budeš kopať, oveľa viacej ľudí uživí,  ako keby dávala plody. Nech teda majú roľníci svoje žírne polia a nech si obrábajú svoje úrodné pahorky pre plody. Ale baníkom nech nechajú temné údolia a hory neplodné, aby z nich vykopávali drahokamy a rudy, cenu to nielen plodov, ale aj všetkých vecí, ktoré sa predávajú.

Neprajníci ďalej hovoria, že je nebezpečné zapodievať sa baníctvom, preto že baníci sú hubení jednak otráveným vzduchom , ktorý vdychujú, jednak suchotami chradnú, vdychujúc prach, ktorý zraňuje pľúca , jednak že vraj mrú závalom skál, ktoré ich rozdrvia.

A ďalej že z rebríkov keď do šachty padnú . ruky, nohy, väzy si zlomia. 

A že teda nie je možné žiadny plod úžitku ceniť si tak vysoko , aby pre jeho veľkosť boli zdravie a ľudský život vystavené najväčšiemu nebezpečenstvu a boli dané v poslednú stávku.

Ale preto že sa takéto prípady stávajú zriedka, a to najčastejšie iba neopatrným baníkom, neodradí to haviarov od kopania, rovnako ako neodstraší tesárov či murárov od zamestnania niektorý z nich, ktorý ducha vypustil, keď spadol z nedbanlivosti z vysokej budovy.

Teraz prichádzam k tým, ktorí tvrdia, že baníctvo nie je ostatným ľuďom užitočné, preto že vraj druhy vecí zo zeme dobývaných sú pre nich neprospešné. 

Okrem toho zdôrazňujú tieto dôkazy: že polia sú spustošené kutaním na nerasty, aby nikto kvôli nerastom nekopal zem, oné žírne polia, vinice a háje nepoškodzoval. 

A tak kovy samotné sú zahŕňané hanbou.

Najprv totiž (odporci) smelo zlorečia zlatu a striebru, nazývajú ich zhubnými  a zločinným morom pokolenia ľudského. 

A potom veľmi zlorečia aj ostatným kovom, najmä teda železu, lebo ničím iným nemohlo byť zapríčinené väčšie zhubné nebezpečenstvo pre ľudský život.

 Vyrábajú sa totiž  z neho meče, kopije, oštepy a šípy, s ktorými bývajú ľudia zraňovaní  a ktorými sa páchajú vraždy, lúpeže a vojny.

Ale keďže pušky , ktoré možno držať v ruke , dneska sa zriedka zhotovujú zo železa, a veľké (delá) už vôbec nie, ale z nejakej zmesi medi a cínu (delového bronzu pozn. K.Ivan), preto zahŕňajú neprajníci nadávkami viacej meď a cín , ako železo. 

A aby vzbudili väčši nenávisť k týmto kovom, nič nezamlčujú o olovených guliach a brokoch malých pušiek z neho zhotovených a na ne zvaľujú príčiny poranení a smrti ľudí.

A tak, keď vraj príroda do hlbín zeme kovy ukryla, nie sú vraj potrebné k živobytiu, a každý poriadny človek nimi pohŕda, zavrhuje ich , a nemajú byť vykopávané, preto že vykopané sú príčinou mnohého a veľkého zla. Z toho je zrejmé, že tiež samotné umenie banícke a hutnícke pre ľudstvo nie je užitočné, ale škodlivé a vedúce k záhube.

Tak potom takýmito  slávnostnými rečami premnoho poctivých ľudí býva tak zastrašených, že zaujmú najtrpkejšiu nenávisť ku kovom , a želajú si, aby kovy vôbec neboli vznikli, alebo keď už vznikli, aby nikým na svete neboli vykopané.

Ale mne, čím viacej vychvaľujem jedinečnú bezúhonnosť , nevinnosť a poctivosť týchto mužov (baníkov ; pozn. K.Ivan) , tým viac bude ležať na srdci , aby bol odstránený všetok omyl z duší odporcov baníctva, a z koreňa vyrvaný tak, aby pravdivý názor , preužitočný ľudskému pokoleniu, bol odhalený.

Predovšetkým tí, ktorí obviňujú kovy, a ich užívanie zavrhujú, nevidia, , že na samotného Boha žalujú, a zo zločinov ho vinia, keď tvrdia, že že on stvoril niektoré veci zbytočne, bezúčelne. 

A keď sa domnievajú , že je pôvodcom zlých skutkov , nuž tento názor istotne nie je hodný skúsených ľudí. (neveriaci si miesto slova Boh možu doplniť slovíčko Príroda – pozn. K.ivan)

Agricola ďalej v dlhom traktáte vysvetľuje že poľnohospodárstvo,ovocinárstvo, staviteľstvo, odevníctvo, chov zvierat, lov, rybolov, tkáčstvo, pláteníctvo , kožušníctvo, hrnčiarstvo aj mäsiarstvo sa nezaobíde bez kovových nástrojov a náradia.

Nuž načo je treba ešte ďalších slov? 

Keď budú kovy odstránené zo života ľudského, bude odstránená všetka opatera o ochranu a udržanie tela, o zdravie , aj snaha po zušľachtení sposobov života. 

Veď keby nebolo kovov, ľudia by žili najošklivejší a najbiednejší život medzi živočíchmi, vrátili by sa k žaluďom , plodom lesným a ovociu, živili by sa bylinami a vyhrabanými korienkami, nechtami by museli hrabať brlohy , v ktorých by cez noc spávali a popri tom by vo dne blúdili po lesoch a poliach ako zver.

Preto že toto všetko je ľudského rozumu - vynikajúceho  a najlepšieho to vena prírody - celkom nedôstojné, vari by bol niekto tak pochabý a zaťatý , aby neuznal, že kovy sú pre výživu a ošatenie nevyhnutné , a že slúžia k zachovaniu živobytia?

A tiež aj to, že baníci , keďže kopú spravidla hory neplodné, a údolia obklopené temnotami, spôsobujú škodu nepatrnú alebo vôbec žiadnu. 

A nakoniec tam, kde sa lesy a háje vyrúbu, a po odstránení koreňov, kríkov a stromov zasejú obilie, a tieto nové polia onedlho dávajú plody tak hojné, že nahradia škody, ktoré vzniknú obyvateľom tým, že drahšie kupujú drevo. 

Tak za kovy, ktoré sa z rúd vytavia, možu si inde veľa vtákov, jedlej zveri a rýb zadovážiť , a na miesta baníckych prác dopraviť. 

Z toho je teda vidno, že nie kovy sú na vine. 

Ale vinníkom sú naše neresti ako nenávisť, krutosť, nesvornosť, túžba po veľkej moci, lakomosť a chlípnosť.

Na tomto mieste sa vynára otázka, či máme zaradiť nerasty medzi veci dobré, alebo špatné.

Peripatetikovia síce pokladali všetko bohatstvo za veci dobré, a nazývajú ich práve iba vonkajšími hodnotami, preto že nie sú ani v duši, ani v tele, ale mimo oboch sú. 

Ale potom povedali aj to, že môžu byť dobré ako mnohé iné veci , preto že závisí od našej vôle, či ich budeme používať dobre alebo špatne.

 Lebo poriadni ľudia ich používajú dobre, a potom sú pre nich užitočné, a špatní špatne, a pre tých sú neužitočné.

Platí výrok Sokratov, že víno sa mení podľa sudov, a bohatstvo podľa mravov tých, ktorí ho majú. 

Ja nevidím príčinu, prečo by bohatstvo, od prírody a samo o sebe dobré , nemalo mať trocha miesta medzi dobrými vecami. Nerasty tvorí príroda a ľudskému pokoleniu poskytujú mnohonásobný a nevyhnutný úžitok.

Nie je preto spravodlivé, aby boli zhadzované zo svojho stavu a stupňa ktorý im patrí medzi dobrými vecami. 

Veru, ak ich niekto zneužil, nemajú byť preto prehlásené za špatné. 

Veď ktoré dobré veci  nemôžeme použiť práve tak dobre ako špatne?

Kto si vymýšľa, klame , chytá iných ľudí za slovo, klame ľsťou a zradou, zneužíva svoju bystrosť. Ak teda niekto veľa pracuje, opierajúc sa o svoju silu, aby svojich milých a seba chvályhodne živil, používa ju dobre: ale keď niekto žije  z vrážd a lúpeží, špatne využíva svoju silu.

A ten, kto silu, krásu, nadanie pre ich možné zneužívanie ich nechce priradiť medzi veci dobré, prehrešuje sa voči zvrchovanému tvorcovi, proti Bohu.

Práve tak hreší i ten, kto vyraďuje nerasty zo spoločnosti dobrých vecí.

Teraz si pohovorme o užitočnosti baníctva a hutníctva.

Predovšetkým je užitočné  lekárom. 

Dáva totiž množstvo liekov , ktorými rany a vredy sa liečia, tiež mor, takže keby aj nebolo inej príčiny prečo prehľadávame zem, predsa by sme ju mali prehľadávať už kvôli medicíne.

Ďalej je užitočné maliarom. Dáva totiž rôzne druhy farieb , a keď sú nimi maľované omietky, vonkajšia vlhkosť im menej škodí.

Potom je užitočné staviteľom.

 Lebo zaisťuje kamene, vhodné k spevneniu veľkých budov a mramory k zdobenej kráse. 

Okrem toho je užitočné pre tých, ktorých duša túži po nesmrteľnej sláve. Dobýva totiž kovy, z ktorých peniaze, sochy a iné veci sa tvoria.

Taktiež pre obchodníkov je užitočné, preto že peniaze vyrobené z kovov sú pre obchodníkov súcejšie, ako obchod výmenný.

A nakoniec pre koho nie je užitočné? 

Chcem ponechať bokom diela krásne, aj vycibrené, aj vypracované , aj užitočné, ktoré z kovov vyrábajú v rozličných formách zlatníci, medirytci, lejári olova a cínu a kováči. 

Veď ktorý remeselník  môže urobiť dajaké vkusné a osožné diela bez kovov? 

Keby sa nepoužívali nástroje železné alebo z iných kovov , ani diela drevené, ani kamenné by bez nich nedokázali vytvoriť.

Z toho všetkého je zrejmé, aký osoh a výhody plynú z kovov.

 Tie diela by sme však nemali, keby baníctvo a hutníctvo nebolo objavené a keby nám neslúžilo. 

Kto by teda nepochopil, že je neobyčajne doležité, ba skor nevyhnutné pre ľudstvo?

Ďalej sa pýtam či je baníctvo pre riadneho občana čestné alebo nedôstojné?

My ich rátame medzi čestné zamestnania. To umenie môžeme totiž pokladať za čestné, ktorého zisk nie je bezbožný, nie je nenávideniahodný, nie je nečistý. 

A ďalej , ani plat baníkov nie je nečistý. 

Hanebný a veru nedôstojný je zisk obchodníka, keď predáva falšovaný tovar a ľuďom nastavuje pascu, alebo keď za veci lacno kúpené veľkú cenu si stanoví.

Veru tí, čo tu potupne hovoria o baníctve, aby ho zľahčili, tvrdia aj to, že v minulosti boli ľudia usvedčení zo zločinov odsúdení do baní , alebo že ako otroci dobývali rudy. 

A teraz, že sú baníci nádenníkmi, a že ako ostatní remeselníci sa zapodievajú nečistým umením.

 Potom nebude ani roľníctvo dosť čestné povolanie, preto že nevoľníci a otroci obrábali polia, ani staviteľstvo, keďže v ňom by sa našli niektorí otroci, ani mnohé iné zo slobodných povolaní keďže ich voľakedy vykonávali zajatci.

A tiež – ani prostí baníci nie sú ľud opovrhnutia hodný.

Veď vo dne v noci sú utužovaní robotou, majú neobyčajnú telesnú zdatnosť , a keď si to vyžadujú pomery, veľmi ľahko vydržia námahu a povinnosti. 

Lebo si zvykli bdieť dlho do noci, zaobchádzať so železnými nástrojmi, kopať priekopy, raziť štolne, zhotovovať konštrukcie a nosiť bremená.

EPILÓG  K.Ivan:

Georgius Agricola na obranu cti a poctivosti baníctva napísal v úvode De Metallica Libri XII  celkom 66 strán textu. 

Vyššie uvedené riadky sú len skráteným koncentrátom jeho myšlienok.

Napísal ich 460 rokov pred dnešnými časmi.

Odporcovia baníctva dodnes stále s pocitom samozrejmosti užívajú kovy, plasty, prvky vyťažené baníkmi, vrtármi, plynármi a naftármi,spracované hutníkmi a chemikmi. 

To im nebráni v tom, aby sa do baníkov a hutníkov neustále obúvali.

Toto  ja považujem a vždy budem považovať za ľudskú schízu, zabednenosť, obmedzenosť , krátkozrakosť, tuposť a hlúposť.

 Je hlúpe dať sa zhlúpnuť…

 Technológie a techniky dobývania nerastov za štyri a pol storočia výrazne postúpili.

 V dobe Agricolovej sa ešte nedobývali fosílne palivá, na ktorých vyrástla Európa a Amerika a s pomocou ktorých sa prudko vyvinuli stroje a strojárstvo.

Tie sa následne uplatnili aj v baniach, při tej najťažšej drine.  

V druhej polovici 20 storočia si banskí a hutnícki odborníci uvedomili, že ich činnosť, tým že je už všade rozšírená, poškodzuje životné prostredie a preto sa začali venovať obrovské peniaze na čisté technológie, ktoré sa dnes už bežne používajú.

Kto má viac ako 40 rokov môže veľmi jasne porovnávať aké bolo životné prostredie v 70 tich a 80 tich rokoch v našej krajine, s tým, aké je prostredie  teraz. 

Poskočili sme o veľký kus.

 V riekach sú už zase ryby, vzduch ktorý dýchame, už zase nevidíme, v okolí veľkých závodov už väčšinou nie je zničený porast do kilometrových vzdialeností .

Naši entuziastickí a často naivní aktivisti by chceli meniť svet. 

Samozrejme najprv si to nacvičujú doma.

 Lenže väčšinou to tu celé doma aj skončí. 

Uvedomia si, že na to aby zastavili ničenie prírody, vody a ovzdušia v krajinách kde skutočne dochádza k ich masívnemu poškodzovaniu jednoducho nemajú.

 Nemajú  na to ani čas, ani peniaze, ani gule.

 Nejako nevidím akcie našich Európskych  aktivistov, ktoré by boli zamerané  na zastavenie baníctva všetkých prvkov a palív v Číne, Rusku, či Južnej Amerike. 

Asi pre to, že tam kde sa skutočné znečisťovanie naozaj deje, je protestovanie  oveľa riskantnejšie.

 A riskovať nechceme, všakže?

 Radšej sa pokúsime zadupať do zeme nejakú našu baničku, prípadne zabránime prieskumnému vŕtaniu a budeme veľkí čávovia. 

Užijeme si svojich 5 minút mediálnej slávy.

Pokiaľ sa však sused pokúsi zabrániť vŕtaniu mojej studne, tak to bude z neho hneď prašivec a hlupák!  

Je také akosi ovela jednoduchšie hulákať a robiť štabarc u nás doma. 

Lenže u nás doma ľudstvo neotravujeme splodinami baníctva a hutníctva.

 Na to sme jednak príliš malí, a druhak máme už technológie, ktoré znečistenia výrazne obmedzujú. 

Nenávisť obyčajných ľudí voči železu popisovaná Agricolom, už pominula. 

Zo železa sa dnes vyrába podstatne viac užitočných vecí, než zbraní na zabíjanie, ktoré tvoria malý podiel z celkovej produkcie, a to si už ľudia uvedomujú. 

Dnes je módne byť proti uhliu a uhoľnému baníctvu. 

Vraj je už prežité a nepotrebné… 

Prosím vás a uvedomujú si aktívni pseudoenvironmentálni aktivisti, že železo sa v celom objeme recyklovať nedá, preto že nám z neho neustále odhrýza hrdza, a nové železo sa bez uhlia vo vysokej peci  a elektriny z uhlia v martinských peciach jednoducho  NEDÁ vyrábať??

 Ani recyklovaný šrot bez uhlia NEPRETAVÍTE!

Zlato je aj po stáročiach predmetom nenávisti, hoci takmer všetci nosia prstene, retiazky náušnice, ktorými ukazujú „že na to mám“. 

Schizofréniou doby je to, že sa bez zlata v našich tabletoch, počítačoch, mobiloch, televízoroch a elektronike všeobecne nezaobídeme. 

Zlato je v malých množstvách úplne všade okolo nás, je aj v palubnom počítači vášho auta, vo vašom MP3 prehrávači. 

Vaše značkové slúchadlá majú pozlátený cinch šteker. A tí istí užívatelia sa nerozpakujú vykrikovať že baníctvo zlata je fúúúúj… Tomu hovorím schíza!

 Miesto železa si dnes aktivisti našli iné ciele nenávisti – napríklad urán.  

Kuchynský nôž môžeme použiť kreatívne pri varení, alebo s ním môžeme zaklať a  rozsekať manžela keď bude vyrývať v kuchyni.  

Rovnako môžeme z uránu vyrobiť jadrovú bombu, alebo ho môžeme použiť  na kúrenie v jadrovej elektrárni, z ktorej neide prakticky žiadne znečistenie.

Všetko záleží od toho, ako tie veci, ktoré vyrobíme, v praxi použijeme.

Nepoznám žiadne iné povolanie na svete, než je baníctvo a hutníctvo, ktoré by malo so sebou spojené také množstvo tradícii, ceremónii, folklóru, sprievodov a uniforiem zároveň. 

Pritom tie tradície sa odlišujú v jednom regióne, aj  v susedných obciach, preto že sa vyvíjali osobitne.

Nikto iný než baníci a hutníci nemá také tradície – s tým som si istý. 

Baníci a hutníci majú výsostné právo byť na svoje povolania hrdí.

Dobrý baník je trochu elektrikárom, trochu murárom , trochu strojárom, musí rozumieť vode, vzduchu, musí byť trochu geomechanikom a geológom, musí trochu rozumieť meračstvu, a hlavne musí vedieť robiť a pri tej robote aj myslieť a plánovať. 

To sa nedá povedať o mnohých povolaniach!

Nie je to práca pre každého, väčšina tých , ktorí poburujú voči baníkom, by v bani nevydržala robiť ani týždeň.

Preto že je niečo iné, keď čivava zúrivo brechá spoza plôtika, a niečo iné je, keď svorka silných malamutov kilometre ťahá naložené sane v mraze zimnou pustatinou.

 Tí väčšinou nemajú čas hafkať. 

Ale keby na to prišlo, zúrivú atrapu psieho rodu  by mali na jeden hlt. 

Nuž nehaňte teda baníctvo, preto že baníkom a hutníkom, aj ich spriazneným odborom vrtárom a geológom,  - či už sa Vám to páči, alebo nie – práve im všetkým vďačíte za väčšinu vecí ktoré okolo seba máte, a tiež tomu,  že sa máte tak dobre.

Zdar Boh!  

       

Použitá literatúra a pramene:

Georgius Agricola : De Re metallica Libri XII z roku 2006 vydavateľstva Montanex a.s. Ostrava, preklad do slovenčiny RNDr. Karel Petr a Mgr. Mária Petrová.