Banské nápisy I. - odfotené

Možno poznáte príslovie: „Tieto slová treba vytesať do kameňa“

  Mylím, že čitateľovi je známe, čo je tým myslené – významné veci sa vytesanými zápismi zvečnia v kameni, ktorý je v porovnaní s drevom alebo papierom omnoho trvácnejší, a teda aj nápis v kameni vydrží veľmi dlho.
Samozrejme , urobiť zápis do kameňa ani zďaleka nie je také jednoduché, ako niečo načmárať na zdrap papiera.
Povedzme, že chcete napísať šesťslovný zápis : BOL SOM TU- ALFRÉD PAPRČKA 2016
 
Toto načiarať Vám bude trvať ceruzou na papier asi tak 5 sekúnd.

 Ak to chcete zapísať dlátom do dosky, bude to trvať asi tak pol hodinu až hodinu. Závisí od toho ako precízne chcete písmo vysochať.

Pokiaľ to isté chcete napísať do kameňa niekde v prírode, alebo do kamennej platne a nie ste náhodou vlastníkom CNC diamantovej frézy budete  musieť urobiť nasledovné kroky: 

·         Nájsť si nejaký kameň s dostatočne veľkou plochou niekde kde je dobre viditeľný – trebárs pri cestičke, preto že nápisy sa píšu preto, aby ich niekto čítal. Malý nápis niekde v zašitom kúte konca sveta je o ničom. Na druhej strane ľudkovia, ktorí vyrývajú a striekajú svoje  nápisy a vyhlásenia podobného „historického“ významu ako je náš modelový nápis napríklad do fasád domov alebo pamiatok ktoré niekto iný pracne opravil , podávajú svedectvo o svojom mdlom intelekte. Češi na to majú výstižné príslovie: „Jména hloupých – na všech sloupích“ 

·         Na vybranom vhodnom kameni si musíte vytesať rovnú plochu, do ktorej budete vpisovať svoje posolstvo nasledujúcim generáciám. Ak je kameň dostatočne opracovateľný, to vám bude trvať asi tak jeden deň.

·         Samotný nápis budete tesať aspoň dva dni, ak len nie ste profesionálny výrobca pomníkov.

Na druhej strane treba povedať, že pre baníkov je kameň prirodzeným prostredím  a materiálom , s ktorým a v ktorom denne pracujú, najmä v minulosti mali baníci dobré kamenárske a kamenotesárske schopnosti.
 Pracovali so želiezkom a kladivom denno denne a vedeli zvoliť správne uhly nasadenia želiezka ku kameňu aj zvoliť správnu silu úderov mlátkom.

Momentálne je  medzi montanistami najslávnejším nápisom v bani Všetkých Svätých vyobrazenie mlátka a želiezka v „životnej“ veľkosti, kvartálnym vinklom a vročením 1510. Podrobnejšie som svoju interpretáciu ostatných písmen tohto nápisu rozviedol
TU 

http://karstenivan.blogspot.com/2015/05/rocna-banska-znacka-v-prostrednej.html

Uviedol som tiež, ako nápis interpretuje kolega Milan Augustín vo svojej knihe Templári z roku 2013.
Pre úplnosť informácii treba dodať že kolegovia  M. Přibyl a K. Šmehil vo svojej výbornej publikácii Katalógu k expozícii Baníctva Národního Technického Muzea v Prahe tento nápis prečítali ako CY 1510 P .
Všetko je možné, ale považujem za potrebné uviesť zmienku o tom, že latinčina ani staronemčina ako jazyky vačšiny písomných prejavov v tej dobe používané na našom území, ešte nepoužívali Ypsilon. 

Nateraz najstarším doloženým nápisom –vročením v kameni vytesanom z územia Štiavnických vrchov je kamenné lavábo ktoré znovu objavil Ing. Milan Augustín.
 Vročenie uvádza letopočet 1255, M. Augustín ho pripisuje oblasti Vyhieň podĺa nálezových okolností,  kameň z ktorého je vytesaný, pochádza  pravdepodobne z oblasti lomov Sklených Teplíc.

Ignác Born vo svojej cestopisnej sérii listov profesorovi Ferberovi z roku 1770 píše v dvadsiatom dopise:
  "V južnej doline(Hodruše) je Stará štôlňa Všetkých svätých, kráľovská baňa, ktorá kedysi dobývala veľmi bohaté rudy, ktorých zvyšky sa ešte stále dobývajú. (Dobývanie ) spojení niektorých veľkých žíl vyprodukovalo veľké dutiny, ktoré sú vystužené piliermi postavenými z jalovej horniny.
Tu som objavil v jednej jame letopočet 777 vysekaný v skale. 
Myslíte, že by som z toho mohol vyvodiť záver o veľmi vysokom veku tejto bane? "   pýta sa Ferbera. Čo na to Ferber, to nevieme.

Vo výtlačku knihy je číslo 777 uvedené arabskými číslicami.
 Born neuvádza, akými číslicami bol nápis vysekaný.
Pokiaľ by bol skutočne originálny, musel by nevyhnutne byť v rímskych čísliciach, teda: DCCLXXVII., preto že arabské číslice sa v Európe používajú len od konca 13 storočia.

Lokalizácia nápisu, akú uvádza Born:" v jednej jame",  nám dnes už nepomôže. Hľadať ju je beznádejné, lebo v bani sa pracovalo do konca 50tich rokov 20. storočia, a stovky "jám" v takej starej bani sa bežne zasýpali jalovinou, aby neužitočný kameň nemuseli vynášať na povrch.
K nápisom v bani Starovšechsvätých sa ešte vrátime.

Teraz si povedzme niečo o klasifikácii nápisov v baniach: - ako modelové územie vo všetkých prípadoch použijeme kataster Hodruše-Hámrov.
V Štiavnici je to s nápismi v baniach poslabšie, zato oslavných nápisov na každého potentátika, čo má v zadku dierku, jedna štiavnická dedičná štôlňa priam prekypuje. Lenže tie sú až na dva, všetky staré 15 rokov od doby, keď sa tam rozpútalo tabuľkové šialenstvo.

Späť ku skutočným nápisom v baniach

Podľa materiálu podkladu nápisov:

·         Najbežnejšie sú nápisy a dátumy vytesané v stenách banských diel, teda v miestnej hornine. Väčšinou sú to vročenia – teda vlastne rok, pokiaľ sa banské dielo dostalo pri razení čelby v danom roku. Na rozdiel od saských baní býva pri takýchto vročeniach málokedy vytesaný tzv „kvartálny vinkel“ – taký prípad máme s Hodrušsko hámorských baní zatiaľ len jeden – pri nápise 1510 vo Všechsvätých

·         Dosť bežné sú nápisy v keramických kartušiach – do keramickej hliny bol vyrezaný nápis ostrým nástrojom, následne bola tabuľka vypálená v peci a sekundárne umiestnená na vopred určené miesto. Tento druh nápisov sa najčastejšie vyskytoval v bani Schőpfer. Príprava takýchto nápisov si vyžadovala menej námahy a času než sekanie nápisov do skaly.

·         Nápisy vysekané v murovanej výstuži banských diel – označujú dátum vybudovania výstuže, prípadne polohu čelby v danom roku – to však vo väčšine prípadov znamená, že vročenie bolo vo výmurovke vysekané dodatočne.

·         Nápisy (vročenia) vysekané – vyrazené v kove. V staršej dobe 18-19 storočí bolo týmto kovom väčšinou železo. Takéto železné „ročné štufy“ mávali formu tabuľky rozmerov cca. 15 x 10 cm, hrúbky cca 1 cm, na jednej strane (väčšinou vpravo) bývajú opatrené dlhším klinovým výstupkom, aby sa dali zatĺcť do podkladu. 

      Podľa miest nálezov takýchto železných ročných tabuliek boli tieto štufy nahrubo vykované v železných hámroch v miestnych dolinách, a  umiestnené v miestach, kde sa musela chodba vystužiť v súvislom úseku drevom. 

      Novodobým kovovým materiálom na nápisy v baniach je väčšinou hliník – tabuľka z mäkkého hliníka bola opatrená nápisom oceľovými písmenkovými razidlami a železnými nitmi upevnená do výmurovky alebo steny banského diela. Takýto príklad máme z Hodrušskej Dedičnej štôlne. Nápisy v hliníkových tabuľkách pochádzajú z povojnovej doby. 

·         Nápisy na banskom dreve. Sú väčšinou napísané na vopred naplocho pritesanom kuse drevenej stojky alebo stropnice, nápisy sú zapísané atramentovou tužkou (tintovým klajbasom) Príklady takýchto nápisov máme najmä z prvej polovice 20 storočia v bani Starovšechsvätých . Tu sa dobre zachovali, preto že baňa je 500 rokov suchá a výstuž hnije či plesnivie oveľa pomalšie, ako v iných baniach.

·         Nápisy vyškrabávané do plošiek vopred „vyčadených“ plameňom olejového kahanca, sviečky alebo karbidovej lampy. Keďže takýto nápis sa dá ľahko vyrobiť v podzemí behom niekoľkých minút, zanechávali ich v minulosti najmä návštevníci starých baní od 19.do druhej polovice 20 storočia. Množstvo takýchto nápisov nájdeme najmä v bani Všetkých Svätých, a iných starých baniach.

·         Nápisy oslavujúce návštevy panovníkov v podzemí - bývali dlhšie, v latinčine, bývali vysekané v na to pripravenej tabuli z ušĺachtilého kameňa, ktorý sa sekundárne osadil do steny banského diela na spôsob pomníku. Takéto nápisy sú z Hodruše známe dva – z návštevy cisára Františka Lotrinského a z návštevy jeho synov Jozefa (neskoršieho cisára Jozefa II) a princa Alberta. Minimálne jeden z nich je vystavený v expozícii SBM v Banskej Štiavnici.

·         Kombinácie vyššie uvedených techník

Podľa povahy -obsahu nápisov:

·         Banské nápisy sú väčšinou výročného charakteru, teda vznikli z potreby zvečniť rok postupu razenia chodby, prípadne rekonštrukcie portálu bane či chodby. Tieto nápisy sú väčšinou tesané, sú technicko-meračského charakteru. Sem zaraďujeme aj oslavné nápisy osadené pri príležitostiach návštev baní panovníkmi. Tie sú však sekundárne premiestnené do múzeí.

·         Ťažko čitateľné resp. nevylúštiteľné nápisy, väčšinou interpretované ako značky hraníc banských polí v podzemí. Mávali veľký význam pri častých sporoch jednotlivých ťažiarstiev o vlastníctvo dobývaných rúd. Jedná sa vlastne tiež o nápisy technicko-meračského charakteru.

  

·         Tretím najbežnejším druhom nápisov sú vyškrabávané nápisy typu „bol som tu v roku XYZ.“  Často ich vyrábali návštevníci. 90% z nich je bezcenných.

·          Nápisy označujúce tragické nehody – sú väčšinou označené dátumom kedy došlo k nešťastnej udalosti, väčšinou aj iniciálami alebo menami obetí banských nehôd.

·         Pamätné nápisy – označujúce významnejšie dejinné udalosti . V Hodruši-Hámroch máme viacero príkladov nápisov od ľudí skrývajúcich sa v podzemí počas SNP alebo prechodu frontu.

·         Meračské značky – väčšinou sú zo stredoveku, a tvoria meračský bod pre zameriavanie banských chodieb. Používajú sa dodnes, ale sú nahradené vyvŕtaným meračským bodom so zatlčeným kolíkom z tvrdého dreva so zatlčeným meračským klincom – zenklom.

·         Výstražné nápisy – upozorňujúce baníkov na nebezpečie. Príkladom je nápis nad plynmi (CO₂) zamorenými častami Dolnej bane Všechsvätých vyškrabaný na veľkej začadenej ploche hlásajúci „ Ak ti zhasne svetlo, dalej nechoj!“  

V ďalšom si uvedieme príklady a kombinácie banských nápisov podľa vyššie uvedenej klasifikácie.
Najprv panovnícke návštevy

Tabuľa s vročením 1764 z príležitosti návštevy baní synmi Márie Terézie: budúceho kráľa Jozefa II, arcivojvodu Leopolda a saského vojvodu Alberta. Dnes sekundárne umiestnené v štôlni Glanzenberg, pri cisárskych schodoch. Foto. K.Ivan.

Pamätná tabuľa z príležitosti návštevy vojvodu Maximiliána Rakúskeho v roku 1777 , štôlňa Glanzenberg. Foto: K.Ivan. Nápis je zaujímavý aj prepisovaním časti nápisu TEUTONICUS.

Príklad nápisu na mieste nešťastia:

Jano Zdoba 1751. nápis  vysekaný na hladkej ploche skaly sa nachádza v Hodrušskej Dedičnej štôlni, poblíž odbočky ku Leuthaus šachtičke. V tom čase patrili banské diela erárnemu ťažiarstvu Finsterort. Ústredným motívom je stolový či oltárny kríž, okolo neho je latiskou kapitálkou vysekaný nápis 1751  DEN 7 DECEM IANO SDOBA   Pravdepodobne označuje miesto smrteľného úrazu Jána Zdobu, o ktorom nevieme nič bližšie.  I miesto J je napísané správne, latinčina to takto používala.   Foto: R. Kaňa

1882 Výročný nápis v stene banského diela , baňa na žile Jozef. Pre lepšiu viditeľnosť je dnes začiernený plameňom karbidky a čísla sú zdôraznené vyškrabaním sadzí

1933 Vročenie nad  portálom Kaiser štôlne, dnes zakrytej prístavbou a adaptovanou na vodný zdroj . Nápis je zaujímavý netradičným fontom

CV 1510 R nápis včitane kvartálneho vinkla vľavo a vyobrazenia mlátka a želiezka pod nápisom . Bana Starovšechsvätých, hlavný obzor Prostrednej štôlne, nápis je vysekaný v bočnom ramene odbočky kresanice ktorá stúpa v strmej vývrtke smerom k baniam Hornej štôlne Všechsvätých. Pravdepodobne kvartálne vročenie.  V tomto roku končilo druhé zlaté obdobie dobývania drahých kovov počas obdobia pokoja v európe, nastupovala prvá globálna finančná kríza straty hodnoty meny, začínali sa náboženské , stavovské povstania a turecké vojny, ktoré trvali 250 rokov

1894 Marec. Dátumové vročenie na kartuši z vypálenej keramiky. Baňa Schöpfer, Banská Hodruša. V tom čase baňu vlastnila Gerambovská Banská Únia . Tabuľka je od Hlavnej (druhej alebo zadnej) Zvážne , teda Centrálnej dopravnej šachty na úrovni 2. obzoru. Dátum označuje deň spustenia elektrického brzdného ťažného stroja Kachelmann do riadnej prevádzky. Nápis je v maďarčine,  písmo má prekvapivo opačný sklon, ako keby ho písal ľavák-  GBÚ do krachu zostávalo ešte 12 rokov, ale v celej európe sa už začínala druhá kríza baníctva a priemyslu po devalvácii ceny striebra vplyvom vysokých ťažieb v oboch Amerikách.

  
Karol Šugár, Nápis banského tesára Karola Šugára tintovým klajbasom na stropnici z 5.11. 1931 a 2.11. 1937 v bani Všetkých svätých. Karol Šugár bol aktívny tesár a pisateľ. Jeho nápisy na dreve nájdeme po tejto bani kdekade.

1893 Vročenie na horúcej murovanici v Moder dedičnej štôlni - hlbokej. Asi 500 metrov od vchodu. V tom období sa Moder štolňu erár pokúšal preraziť až pod Banište. To sa síce podarilo, ale rudy tam neboli. Prečo píšem že Moder Hlbokej dedičnej ? Preto že táto dedičná štôlňa je relatívne mladá. Oveľa staršia dedičná Moder štôlňa nie je vyrazená z doliny Kohútovo, ale z doliny Návoristé (Návorištia)

Znaky v hlbinách bezmennej bane pod Trenčom. Nie je jasné, čo to je, možno iniciály V a S s hraničnou čiarou. Nápis je v bani starej najmenej 500 rokov, je možné že sa jedná o značku hraníc dobývacích polí jednotlivých baní. Iná interpretácia hovorí , že sa môže jednať o tzv. Mužíka alias Strašidlo (Gešpenster) Mužíci sa tesávali na miesta kde bolo potrebné niekoho alebo niečo odstrašiť. Čo bolo treba odstrašiť? Georgius Agricola s plnou vážnosťou píše o banských démonoch na pohľad hrozných. A baníci vedia svoje. Raz o tom napíšem blog v sekcii Banícke príbehy.

Plazatka . Nápis či skôr podpis na skale v prekope k šachte Lill na jej 2. obzore. Placatkovci sa vyskytovali v Hodruši aj vo vyhnianskej doline. Je z cca 19. Storočia. Nápis je zaujímavý tým že je napísaný v nemeckej transkripcii mena , a to písaným písmom.

1892 – ďalšia ročná štufa z bane Schőpfer na vypálenej keramike. Gerambovská doba.

Varovný nápis na ochrannej hrádzi prievalu bahna z Lég šachty – nešťastia v Hodrušskej dedičnej štôlni-  pri ktorom zahynul predák a pomocník ktorí sem chodili za robotou z Vyhní. Nápis je vyrazený na hliníkovej tabuľke západnej hrádze. Východná hrádza nie je označená.

Nejasný nápis – značky-  na križovatke stredovekých kresaníc v Prostrednej bani Všechsvätých (2. obzor). Napravo od týchto značiek je nápis z roku 1510, naľavo od tohto nápisu je baňa Troch mužov, momentálne neprístupná. Tento nápis je pravdepodobne z konca 15. storočia.

Podpis namaľovaný plamienkom karbidky alebo kahanca na tehlovej omietnutej výstuže 1920 Huba

Železná kovaná ročná štufa rok 1891 

Nápis vyškrabaný  v polohe tzv. klenáku - záverového klinového kameňa klenby kamennej výstuže. Zrejme dátum dokončenia diela 4.Októbra 1930

V ďalšom dieli miniseriálu pojednám o nápisoch síce z minulosti známych, ale zato neodfotených, preto že sú nateraz neprístupné.

K.Ivan OZ Kerling 1.7.2016

Vyššie uvedený text je autorským dielom K. Ivana z Júla 2016, je možné použiť ho ako podklad pre ďalšie bádanie, citovať ho. Autorstvo fotografii je uvedené pri jednotlivých snímkach. Nie je možné vydávať písomné časti ani fotografie druhými osobami za svoje vlastné dielo, ani vydať ho v tlačených médiách bez predchádzajúceho súhlasu autora.  

        

Použité pramene a literatúra

Barón Ignác Born : Travels through Banath of Temesvar, Transylvania and Hungary described.... in theYear 1770....Printed by Miller, Old Bailey , Fleet Street ,1777., sken z internetu

Martin Přibyl & Karol Šmehil: Katalog expozice Hornictví /Rudný a uhelný důl Národního  technického muzea, vyd NTM Praha 2015, ISBN 978-80-7037-238-8 strana 103


Milan Augustín : Templári , vyd. Forum Sapientiae o.z. 2013, ISBN 978-80-970610-5-0