Georgius Agricola - obrana Baníctva a Hutníctva v jeho diele

INTRO K.Ivan

V súčasnosti je čudnou módou byť proti baníctvu a baníkom.

Väčšina laikov, ktorým v skutočnosti nie je jasný rozdiel ani len medzi pojmami „baňa“ , „štôlňa“ a „šachta“ sa cíti byť povolaná a dokonca aj oprávnená vyjadrovať sa negatívne voči baníctvu, baníkom, vrtárom, geológom a hutníkom.

S pokrivenou logikou a s odsunutím zdravého myslenia do úzadia je dnes braný laický názor mizerne informovaného nebaníka na rovnakú váhu, ako názor banského odborníka , ktorý geovedné odbory dlho študoval, má z nich štátne skúšky, maturitu a väčšinou má za sebou aj dosť dlhú prax. 

Položte si otázku napríklad takto: keď Vás bolí zub, alebo sa Vám zapáli slepé črevo zveríte sa do rúk lekárovi s príslušnou špecializáciou, alebo idete za miestnym kováčom či mäsiarom, nech Vás vylieči?

Veď ten prvý má tiež kliešte a ten druhý vie rezať telá, nie? Napriek tomu  zrejme idete za odborníkmi, aby Váš problém vyriešili. 
Vo veciach ťažby rudy alebo iných minerálnych surovín sa však kľudne spoliehate na pseudonázory nejakého 25 ročného čerstvého absolventa filozofie povolaním profesionálneho aktivistu, ktorý všade bol, všetko videl a všetko vie ?  
To sa teda vo veciach otázok bezpečnosti leteckej prepravy obrátim na svojho synovca, preto že ten doma lepí modely aeroplánov ?!
   

Mnohí ľudia ale aj médiá  zámerne rozvirujú dezinformácie o akejkoľvek téme , len aby bolo čím viac hystérie, aby takpovediac rozmútili vodu, v ktorej sa nič netušiace rybky najlepšie lovia, a mohli sa stať šarlatánskymi vedúcimi, známymi medzi miestnou komunitou, aby ich prípadne popularita mohla vystreliť do kalných vod politiky, kde sa bašuje ešte lepšie.

Skvelý príklad fungovania senzácie-chtivých médii máme teraz, čerstvo po Brexite: domáce plátky rozdúchavali kampaň ZA vystúpenie Británie z EÚ, a teraz keď vyšlo najavo že účelovo klamali, podvádzali a zavádzali obyčajných ľudí, čo to nevedeli posúdiť, zrazu bulvár otočil, a nenútene tlačia titulky o tom, že lídri kampane za vystúpenie klamali, že Británia je v problémoch až po uši, a že oni nič, oni muzikanti...  

Špeciálne na Slovensku by si ľudia, ktorí sú hrdí na to,  čo naši predkovia vybudovali v dávnych vekoch a na čo sme pyšní – naše mestá, hrady, zámky- mali uvedomiť jeden základný fakt.

To, že tieto naše „žitnosti“ boli vybudované  prevažne na základe prostriedkov z ťažby a spracovania nerastných surovín. Keby Slovensko nemalo mnoho nerastných ložísk, z ktorých profitovala stovka generácii  baníkov a lokálnych aj celoštátnych pánov, boli by sme niečo ako súčasné Albánsko. Síce s peknou prírodou, ale nič poriadne v nej, bez zázemia. Darmo máte krásnu prírodu, keď sa v nej krásychtivý turista nemá kde ubytovať, najesť, kúpiť nejaké suveníry.

Naše banské oblasti sa rozvíjali v pomerne divokých horách, obďaleč väčších miest. Keby nebolo nerastných surovín, kto vie ako by bol štátny útvar, dnes nazývaný Slovenskom dopadol. Je pravdepodobné, že by sme všetci hovorili inou rečou, nie slovenčinou.

Kovy sa v oblasti Slovenského Rudohoria , Kremnických a Štiavnických vrchov, Nízkych a Vysokých Tatier dokázateľne ťažia takmer nepretržite najmenej 3000 rokov.

 Spomeňme len oblasť Starých Hôr, Španej Doliny, Ľubietovej, kde sú dokázané ťažby medi a neskôr aj drahých kovov už z neskorej doby železnej .

 V Štiavnických vrchoch sa kovy ťažia a spracúvajú okolo 2000 rokov, prakticky nepretržite.

Praveká ťažba však bola roztrúsená aj v Slovenskom rudohorí. Teória o Slovenských takzvaných „pustých hvozdoch“- teda o tom že na Slovensku do roku 500 n.l. nebolo žiadneho osídlenia, , je už dávno prekonaná. 

S východoslovenskými obsidiánmi a stredoslovenskými kremennými hmotami sa preukázateľne obchodovalo ešte v neskorej dobe kamennej , a to na vzdialenosti stovák kilometrov. Samozrejme aj tieto hmoty sa primitívne ťažili, najprv zbieraním na povrchu, potom kopaním spod zeme. 

 V tejto súvislosti by som rád hlavne pre neprajníkov baníctva na tomto mieste odcitoval viacero pasáží z knihy Georgia Agricolu, starej 460 rokov. Jeho dielo Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve je v mnohých ohľadoch ešte stále veľmi aktuálne.Preto že aj ľudská hlúposť je stále aktuálna! 

Ako ZDROJ použijem Slovenské vydanie 12 kníh o baníctve, vydané v roku 2006 vydavateľstvaomMontanex a.s. Ostrava, preklad do slovenčiny RNDr. Karel Petr a Mgr. Mária Petrová. Prekladatelia mi dúfam láskavo prepáčia, že niektoré vety mierne skrátim do zrozumiteľnejšieho tvaru, aby sa starý spôsob písomného prejavu dnešným čitateľovi ľahšie čítal, ale aby sa nestrácal ich význam. Slovo kov-kovy som miestami nahradil slovami nerast-nerasty

  

Úvod- Predslov Georgia Agricolu ku knihe De Re Metallica Libri XII

„Každý z týchto našich kníh spozná, ako (baníctvo) ďaleko a široko dosahuje a koľkých a ako dôležitých schopností znalosť je potrebná baníkom k jeho prevádzke.

Práve preto že je baníctvo tak staré a pokoleniu ľudskému obzvlášť potrebné i neobyčajne výnosné, nezdalo sa nám, že by mohlo byť nami zanedbané.

 Aj keď sa zdá byť roľníctvo zo všetkých vied najstaršie, je predsa len je baníctvo a hutníctvo starobylejšie alebo aspoň toho istého veku, veď nikto nikdy zo smrteľníkov neobrábal pole bez nástrojov. Tie nástroje ako aj nástroje iných umení , ktoré boli potrebné na ich tvorenie, sú buď vyrobené z kovov, alebo by bez kovov nemohli byť zhotovené. A pre toto je baníctvo a hutníctvo tak potrebné pre ľudstvo.

  

Kniha Prvá

 

Mnohí si myslia, že baníctvo je niečo náhodné , že je to špinavá robota a vlastne zamestnanie takého druhu , ktoré si vyžaduje viacej telesnej námahy než umenia. Mne sa ale zdá, ak uvažujem dobre nad časťami baníctva, že vec sa má úplne inak.

Veď baník musí byť dokonale znalý svojho umenia , aby ihneď vedel, ktorý vrch , ktorý kopec alebo ktorá údolná či rovinná poloha by mohla byť dobývaná čo najvýhodnejšie, alebo sa má vzdať kopania. Potom musí vedieť niečo o žilách, žilkách a vrstvách skál.

Ďalej musí dôkladne poznať veľa druhov zemín, roztokov, drahokamov, kameňov, mramorov, hornín, kovov a zlúčenín.

Potom musí rozumieť každému spôsobu podzemných prác .

Napokon by mal poznať umenie , ako rôzne látky skúmať a pripravovať k taveniu, ktoré je samo o sebe veľmi rôznorodé. Lebo iné vedomosti si vyžaduje zlato a striebro, iné meď , ortuť, iné železo , iné olovo.

Baník by mal ovládať mnohé umenia a vedy : predovšetkým Filozofiu, (dnes by sme povedali Fyziku, Chémiu, Geológiu  – poznámka K.Ivan) aby poznal vznik , príčiny a vlastnosti podzemných vecí  lebo potom ľahšie nájde vhodné žily a z vyrúbaných viacej vyťaží.

Po druhé by mal rozumieť Medicíne (dnes by sme povedali Ochrane zdravia- poznámka K.Ivan )aby sa mohol starať o haviarov a iných robotníkov, aby ich netrápili choroby.

Po tretie Astronómiu, aby poznal svetové strany a podľa nich posudzoval smer žíl (Tu sa čitateľ možno pousmial , dnes každý pozná svetové strany, lenže v stredoveku boli kompasy veľmi vzácne. A ruku na srdce – kto z Vás- čitateľov by vedel kompasom dnes odmerať smer a sklon žily?!?  Pozn. K.Ivan)

Po štvrté musí poznať Meračstvo  aby mohol aj merať ako hlboko je treba hĺbiť šachtu aby došla k štôlni, ktorá je k nej hnatá, a aj aby vedel presne vymerať hranice a medze každej bane, obzvlášť v hĺbke.

Ďalej musí poznať Počtárstvo aby mohol zrátať náklady na stroje a práce.

Potom Staviteľstvo (dns by sme povedali Strojárstvo- pozn. K.Ivan) aby mohol stroje a rôzne konštrukcie vytvárať, alebo aby druhým mohol vysvetliť ako ich zostrojiť.

A nakoniec nech je znalý Práva, najmä banského, aby nielenže druhého o nič neobral, ale aby sám sa do niečoho nepriaznivého nedostal, a aby bol schopný aj iným v právnych otázkach poradiť.

Keďže medzi ľuďmi vždy boli nezhody v názoroch na baníctvo a hutníctvo, keďže niektorí ich velebili, iní zas hrubo osočovali, uznal som za vhodné vec samotnú dôkladne rozobrať, aby vyšla najavo pravda.

Začnem s otázkou o užitočnosti , ktorá je dvojaká – môžeme sa opýtať, či je banícke umenie užitočné pre tých, ktorí sa ním zaoberajú, alebo či je užitočné ostatným ľuďom , či dokonca neužitočné.

Niekedy pôda, keď do nej zaseješ , nedáva plody, ale keď ju budeš kopať, oveľa viacej ľudí uživí,  ako keby dávala plody. Nech teda majú roľníci svoje žírne polia a nech si obrábajú svoje úrodné pahorky pre plody. Ale baníkom nech nechajú temné údolia a hory neplodné, aby z nich vykopávali drahokamy a rudy, cenu to nielen plodov, ale aj všetkých vecí, ktoré sa predávajú.

Neprajníci ďalej hovoria, že je nebezpečné zapodievať sa baníctvom, preto že baníci sú hubení jednak otráveným vzduchom , ktorý vdychujú, jednak suchotami chradnú, vdychujúc prach, ktorý zraňuje pľúca , jednak že vraj mrú závalom skál, ktoré ich rozdrvia.

A ďalej že z rebríkov keď do šachty padnú . ruky, nohy, väzy si zlomia. 

A že teda nie je možné žiadny plod úžitku ceniť si tak vysoko , aby pre jeho veľkosť boli zdravie a ľudský život vystavené najväčšiemu nebezpečenstvu a boli dané v poslednú stávku.

Ale preto že sa takéto prípady stávajú zriedka, a to najčastejšie iba neopatrným baníkom, neodradí to haviarov od kopania, rovnako ako neodstraší tesárov či murárov od zamestnania niektorý z nich, ktorý ducha vypustil, keď spadol z nedbanlivosti z vysokej budovy.

Teraz prichádzam k tým, ktorí tvrdia, že baníctvo nie je ostatným ľuďom užitočné, preto že vraj druhy vecí zo zeme dobývaných sú pre nich neprospešné. 

Okrem toho zdôrazňujú tieto dôkazy: že polia sú spustošené kutaním na nerasty, aby nikto kvôli nerastom nekopal zem, oné žírne polia, vinice a háje nepoškodzoval. 

A tak kovy samotné sú zahŕňané hanbou.

Najprv totiž (odporci) smelo zlorečia zlatu a striebru, nazývajú ich zhubnými  a zločinným morom pokolenia ľudského. 

A potom veľmi zlorečia aj ostatným kovom, najmä teda železu, lebo ničím iným nemohlo byť zapríčinené väčšie zhubné nebezpečenstvo pre ľudský život.

 Vyrábajú sa totiž  z neho meče, kopije, oštepy a šípy, s ktorými bývajú ľudia zraňovaní  a ktorými sa páchajú vraždy, lúpeže a vojny.

Ale keďže pušky , ktoré možno držať v ruke , dneska sa zriedka zhotovujú zo železa, a veľké (delá) už vôbec nie, ale z nejakej zmesi medi a cínu (delového bronzu pozn. K.Ivan), preto zahŕňajú neprajníci nadávkami viacej meď a cín , ako železo. 

A aby vzbudili väčši nenávisť k týmto kovom, nič nezamlčujú o olovených guliach a brokoch malých pušiek z neho zhotovených a na ne zvaľujú príčiny poranení a smrti ľudí.

A tak, keď vraj príroda do hlbín zeme kovy ukryla, nie sú vraj potrebné k živobytiu, a každý poriadny človek nimi pohŕda, zavrhuje ich , a nemajú byť vykopávané, preto že vykopané sú príčinou mnohého a veľkého zla. Z toho je zrejmé, že tiež samotné umenie banícke a hutnícke pre ľudstvo nie je užitočné, ale škodlivé a vedúce k záhube.

Tak potom takýmito  slávnostnými rečami premnoho poctivých ľudí býva tak zastrašených, že zaujmú najtrpkejšiu nenávisť ku kovom , a želajú si, aby kovy vôbec neboli vznikli, alebo keď už vznikli, aby nikým na svete neboli vykopané.

Ale mne, čím viacej vychvaľujem jedinečnú bezúhonnosť , nevinnosť a poctivosť týchto mužov (baníkov ; pozn. K.Ivan) , tým viac bude ležať na srdci , aby bol odstránený všetok omyl z duší odporcov baníctva, a z koreňa vyrvaný tak, aby pravdivý názor , preužitočný ľudskému pokoleniu, bol odhalený.

Predovšetkým tí, ktorí obviňujú kovy, a ich užívanie zavrhujú, nevidia, , že na samotného Boha žalujú, a zo zločinov ho vinia, keď tvrdia, že že on stvoril niektoré veci zbytočne, bezúčelne. 

A keď sa domnievajú , že je pôvodcom zlých skutkov , nuž tento názor istotne nie je hodný skúsených ľudí. (neveriaci si miesto slova Boh možu doplniť slovíčko Príroda – pozn. K.ivan)

Agricola ďalej v dlhom traktáte vysvetľuje že poľnohospodárstvo,ovocinárstvo, staviteľstvo, odevníctvo, chov zvierat, lov, rybolov, tkáčstvo, pláteníctvo , kožušníctvo, hrnčiarstvo aj mäsiarstvo sa nezaobíde bez kovových nástrojov a náradia.

Nuž načo je treba ešte ďalších slov? 

Keď budú kovy odstránené zo života ľudského, bude odstránená všetka opatera o ochranu a udržanie tela, o zdravie , aj snaha po zušľachtení sposobov života. 

Veď keby nebolo kovov, ľudia by žili najošklivejší a najbiednejší život medzi živočíchmi, vrátili by sa k žaluďom , plodom lesným a ovociu, živili by sa bylinami a vyhrabanými korienkami, nechtami by museli hrabať brlohy , v ktorých by cez noc spávali a popri tom by vo dne blúdili po lesoch a poliach ako zver.

Preto že toto všetko je ľudského rozumu - vynikajúceho  a najlepšieho to vena prírody - celkom nedôstojné, vari by bol niekto tak pochabý a zaťatý , aby neuznal, že kovy sú pre výživu a ošatenie nevyhnutné , a že slúžia k zachovaniu živobytia?

A tiež aj to, že baníci , keďže kopú spravidla hory neplodné, a údolia obklopené temnotami, spôsobujú škodu nepatrnú alebo vôbec žiadnu. 

A nakoniec tam, kde sa lesy a háje vyrúbu, a po odstránení koreňov, kríkov a stromov zasejú obilie, a tieto nové polia onedlho dávajú plody tak hojné, že nahradia škody, ktoré vzniknú obyvateľom tým, že drahšie kupujú drevo. 

Tak za kovy, ktoré sa z rúd vytavia, možu si inde veľa vtákov, jedlej zveri a rýb zadovážiť , a na miesta baníckych prác dopraviť. 

Z toho je teda vidno, že nie kovy sú na vine. 

Ale vinníkom sú naše neresti ako nenávisť, krutosť, nesvornosť, túžba po veľkej moci, lakomosť a chlípnosť.

Na tomto mieste sa vynára otázka, či máme zaradiť nerasty medzi veci dobré, alebo špatné.

Peripatetikovia síce pokladali všetko bohatstvo za veci dobré, a nazývajú ich práve iba vonkajšími hodnotami, preto že nie sú ani v duši, ani v tele, ale mimo oboch sú. 

Ale potom povedali aj to, že môžu byť dobré ako mnohé iné veci , preto že závisí od našej vôle, či ich budeme používať dobre alebo špatne.

 Lebo poriadni ľudia ich používajú dobre, a potom sú pre nich užitočné, a špatní špatne, a pre tých sú neužitočné.

Platí výrok Sokratov, že víno sa mení podľa sudov, a bohatstvo podľa mravov tých, ktorí ho majú. 

Ja nevidím príčinu, prečo by bohatstvo, od prírody a samo o sebe dobré , nemalo mať trocha miesta medzi dobrými vecami. Nerasty tvorí príroda a ľudskému pokoleniu poskytujú mnohonásobný a nevyhnutný úžitok.

Nie je preto spravodlivé, aby boli zhadzované zo svojho stavu a stupňa ktorý im patrí medzi dobrými vecami. 

Veru, ak ich niekto zneužil, nemajú byť preto prehlásené za špatné. 

Veď ktoré dobré veci  nemôžeme použiť práve tak dobre ako špatne?

Kto si vymýšľa, klame , chytá iných ľudí za slovo, klame ľsťou a zradou, zneužíva svoju bystrosť. Ak teda niekto veľa pracuje, opierajúc sa o svoju silu, aby svojich milých a seba chvályhodne živil, používa ju dobre: ale keď niekto žije  z vrážd a lúpeží, špatne využíva svoju silu.

A ten, kto silu, krásu, nadanie pre ich možné zneužívanie ich nechce priradiť medzi veci dobré, prehrešuje sa voči zvrchovanému tvorcovi, proti Bohu.

Práve tak hreší i ten, kto vyraďuje nerasty zo spoločnosti dobrých vecí.

Teraz si pohovorme o užitočnosti baníctva a hutníctva.

Predovšetkým je užitočné  lekárom. 

Dáva totiž množstvo liekov , ktorými rany a vredy sa liečia, tiež mor, takže keby aj nebolo inej príčiny prečo prehľadávame zem, predsa by sme ju mali prehľadávať už kvôli medicíne.

Ďalej je užitočné maliarom. Dáva totiž rôzne druhy farieb , a keď sú nimi maľované omietky, vonkajšia vlhkosť im menej škodí.

Potom je užitočné staviteľom.

 Lebo zaisťuje kamene, vhodné k spevneniu veľkých budov a mramory k zdobenej kráse. 

Okrem toho je užitočné pre tých, ktorých duša túži po nesmrteľnej sláve. Dobýva totiž kovy, z ktorých peniaze, sochy a iné veci sa tvoria.

Taktiež pre obchodníkov je užitočné, preto že peniaze vyrobené z kovov sú pre obchodníkov súcejšie, ako obchod výmenný.

A nakoniec pre koho nie je užitočné? 

Chcem ponechať bokom diela krásne, aj vycibrené, aj vypracované , aj užitočné, ktoré z kovov vyrábajú v rozličných formách zlatníci, medirytci, lejári olova a cínu a kováči. 

Veď ktorý remeselník  môže urobiť dajaké vkusné a osožné diela bez kovov? 

Keby sa nepoužívali nástroje železné alebo z iných kovov , ani diela drevené, ani kamenné by bez nich nedokázali vytvoriť.

Z toho všetkého je zrejmé, aký osoh a výhody plynú z kovov.

 Tie diela by sme však nemali, keby baníctvo a hutníctvo nebolo objavené a keby nám neslúžilo. 

Kto by teda nepochopil, že je neobyčajne doležité, ba skor nevyhnutné pre ľudstvo?

Ďalej sa pýtam či je baníctvo pre riadneho občana čestné alebo nedôstojné?

My ich rátame medzi čestné zamestnania. To umenie môžeme totiž pokladať za čestné, ktorého zisk nie je bezbožný, nie je nenávideniahodný, nie je nečistý. 

A ďalej , ani plat baníkov nie je nečistý. 

Hanebný a veru nedôstojný je zisk obchodníka, keď predáva falšovaný tovar a ľuďom nastavuje pascu, alebo keď za veci lacno kúpené veľkú cenu si stanoví.

Veru tí, čo tu potupne hovoria o baníctve, aby ho zľahčili, tvrdia aj to, že v minulosti boli ľudia usvedčení zo zločinov odsúdení do baní , alebo že ako otroci dobývali rudy. 

A teraz, že sú baníci nádenníkmi, a že ako ostatní remeselníci sa zapodievajú nečistým umením.

 Potom nebude ani roľníctvo dosť čestné povolanie, preto že nevoľníci a otroci obrábali polia, ani staviteľstvo, keďže v ňom by sa našli niektorí otroci, ani mnohé iné zo slobodných povolaní keďže ich voľakedy vykonávali zajatci.

A tiež – ani prostí baníci nie sú ľud opovrhnutia hodný.

Veď vo dne v noci sú utužovaní robotou, majú neobyčajnú telesnú zdatnosť , a keď si to vyžadujú pomery, veľmi ľahko vydržia námahu a povinnosti. 

Lebo si zvykli bdieť dlho do noci, zaobchádzať so železnými nástrojmi, kopať priekopy, raziť štolne, zhotovovať konštrukcie a nosiť bremená.

EPILÓG  K.Ivan:

Georgius Agricola na obranu cti a poctivosti baníctva napísal v úvode De Metallica Libri XII  celkom 66 strán textu. 

Vyššie uvedené riadky sú len skráteným koncentrátom jeho myšlienok.

Napísal ich 460 rokov pred dnešnými časmi.

Odporcovia baníctva dodnes stále s pocitom samozrejmosti užívajú kovy, plasty, prvky vyťažené baníkmi, vrtármi, plynármi a naftármi,spracované hutníkmi a chemikmi. 

To im nebráni v tom, aby sa do baníkov a hutníkov neustále obúvali.

Toto  ja považujem a vždy budem považovať za ľudskú schízu, zabednenosť, obmedzenosť , krátkozrakosť, tuposť a hlúposť.

 Je hlúpe dať sa zhlúpnuť…

 Technológie a techniky dobývania nerastov za štyri a pol storočia výrazne postúpili.

 V dobe Agricolovej sa ešte nedobývali fosílne palivá, na ktorých vyrástla Európa a Amerika a s pomocou ktorých sa prudko vyvinuli stroje a strojárstvo.

Tie sa následne uplatnili aj v baniach, při tej najťažšej drine.  

V druhej polovici 20 storočia si banskí a hutnícki odborníci uvedomili, že ich činnosť, tým že je už všade rozšírená, poškodzuje životné prostredie a preto sa začali venovať obrovské peniaze na čisté technológie, ktoré sa dnes už bežne používajú.

Kto má viac ako 40 rokov môže veľmi jasne porovnávať aké bolo životné prostredie v 70 tich a 80 tich rokoch v našej krajine, s tým, aké je prostredie  teraz. 

Poskočili sme o veľký kus.

 V riekach sú už zase ryby, vzduch ktorý dýchame, už zase nevidíme, v okolí veľkých závodov už väčšinou nie je zničený porast do kilometrových vzdialeností .

Naši entuziastickí a často naivní aktivisti by chceli meniť svet. 

Samozrejme najprv si to nacvičujú doma.

 Lenže väčšinou to tu celé doma aj skončí. 

Uvedomia si, že na to aby zastavili ničenie prírody, vody a ovzdušia v krajinách kde skutočne dochádza k ich masívnemu poškodzovaniu jednoducho nemajú.

 Nemajú  na to ani čas, ani peniaze, ani gule.

 Nejako nevidím akcie našich Európskych  aktivistov, ktoré by boli zamerané  na zastavenie baníctva všetkých prvkov a palív v Číne, Rusku, či Južnej Amerike. 

Asi pre to, že tam kde sa skutočné znečisťovanie naozaj deje, je protestovanie  oveľa riskantnejšie.

 A riskovať nechceme, všakže?

 Radšej sa pokúsime zadupať do zeme nejakú našu baničku, prípadne zabránime prieskumnému vŕtaniu a budeme veľkí čávovia. 

Užijeme si svojich 5 minút mediálnej slávy.

Pokiaľ sa však sused pokúsi zabrániť vŕtaniu mojej studne, tak to bude z neho hneď prašivec a hlupák!  

Je také akosi ovela jednoduchšie hulákať a robiť štabarc u nás doma. 

Lenže u nás doma ľudstvo neotravujeme splodinami baníctva a hutníctva.

 Na to sme jednak príliš malí, a druhak máme už technológie, ktoré znečistenia výrazne obmedzujú. 

Nenávisť obyčajných ľudí voči železu popisovaná Agricolom, už pominula. 

Zo železa sa dnes vyrába podstatne viac užitočných vecí, než zbraní na zabíjanie, ktoré tvoria malý podiel z celkovej produkcie, a to si už ľudia uvedomujú. 

Dnes je módne byť proti uhliu a uhoľnému baníctvu. 

Vraj je už prežité a nepotrebné… 

Prosím vás a uvedomujú si aktívni pseudoenvironmentálni aktivisti, že železo sa v celom objeme recyklovať nedá, preto že nám z neho neustále odhrýza hrdza, a nové železo sa bez uhlia vo vysokej peci  a elektriny z uhlia v martinských peciach jednoducho  NEDÁ vyrábať??

 Ani recyklovaný šrot bez uhlia NEPRETAVÍTE!

Zlato je aj po stáročiach predmetom nenávisti, hoci takmer všetci nosia prstene, retiazky náušnice, ktorými ukazujú „že na to mám“. 

Schizofréniou doby je to, že sa bez zlata v našich tabletoch, počítačoch, mobiloch, televízoroch a elektronike všeobecne nezaobídeme. 

Zlato je v malých množstvách úplne všade okolo nás, je aj v palubnom počítači vášho auta, vo vašom MP3 prehrávači. 

Vaše značkové slúchadlá majú pozlátený cinch šteker. A tí istí užívatelia sa nerozpakujú vykrikovať že baníctvo zlata je fúúúúj… Tomu hovorím schíza!

 Miesto železa si dnes aktivisti našli iné ciele nenávisti – napríklad urán.  

Kuchynský nôž môžeme použiť kreatívne pri varení, alebo s ním môžeme zaklať a  rozsekať manžela keď bude vyrývať v kuchyni.  

Rovnako môžeme z uránu vyrobiť jadrovú bombu, alebo ho môžeme použiť  na kúrenie v jadrovej elektrárni, z ktorej neide prakticky žiadne znečistenie.

Všetko záleží od toho, ako tie veci, ktoré vyrobíme, v praxi použijeme.

Nepoznám žiadne iné povolanie na svete, než je baníctvo a hutníctvo, ktoré by malo so sebou spojené také množstvo tradícii, ceremónii, folklóru, sprievodov a uniforiem zároveň. 

Pritom tie tradície sa odlišujú v jednom regióne, aj  v susedných obciach, preto že sa vyvíjali osobitne.

Nikto iný než baníci a hutníci nemá také tradície – s tým som si istý. 

Baníci a hutníci majú výsostné právo byť na svoje povolania hrdí.

Dobrý baník je trochu elektrikárom, trochu murárom , trochu strojárom, musí rozumieť vode, vzduchu, musí byť trochu geomechanikom a geológom, musí trochu rozumieť meračstvu, a hlavne musí vedieť robiť a pri tej robote aj myslieť a plánovať. 

To sa nedá povedať o mnohých povolaniach!

Nie je to práca pre každého, väčšina tých , ktorí poburujú voči baníkom, by v bani nevydržala robiť ani týždeň.

Preto že je niečo iné, keď čivava zúrivo brechá spoza plôtika, a niečo iné je, keď svorka silných malamutov kilometre ťahá naložené sane v mraze zimnou pustatinou.

 Tí väčšinou nemajú čas hafkať. 

Ale keby na to prišlo, zúrivú atrapu psieho rodu  by mali na jeden hlt. 

Nuž nehaňte teda baníctvo, preto že baníkom a hutníkom, aj ich spriazneným odborom vrtárom a geológom,  - či už sa Vám to páči, alebo nie – práve im všetkým vďačíte za väčšinu vecí ktoré okolo seba máte, a tiež tomu,  že sa máte tak dobre.

Zdar Boh!  

       

Použitá literatúra a pramene:

Georgius Agricola : De Re metallica Libri XII z roku 2006 vydavateľstva Montanex a.s. Ostrava, preklad do slovenčiny RNDr. Karel Petr a Mgr. Mária Petrová.