Translate

úterý 30. září 2014

Hrubý historický prehľad Hodrušskej doliny v dátach do 1.sv.vojny

Chronológia Hodrušsko-Hámorskej doliny

V nasledujúcom materiále sa pokúsime zoradiť v časovej súslednosti všetky dostupné dôležité dáta viažuce sa k Hodrušsko-Hámorskej doline. Podklady sú čerpané z rôznych písomných materiálov.

-cca  50 000 až 100 000 rokov prnl.
posledná erupčná činnosť v Štiavnických vrchoch – sopka Putikov vŕšok medzi Tekovskou Breznicou a Brehmi cca. 20 km od Hodrušskej doliny.

-? rokov prnl. vznik Hámorsko-Kyslianskeho jazera masívnym zosuvom andezitových balvanitých tufov zo svahu vrchu Zápolenka do doliny, prehradenie dnešnej Hodrušianky. Zosuvy takéhoto rozsahu vznikajú v našej oblasti aj vplyvom seizmických otrasov.

-mladšia doba kamenná(?) – nález kamennej sekery z okolia Sandriku, nepotvrdené Priesol:Žarnovické noviny 4/2003

- 12 až 7 stor. prnl. neskorá doba bronzová –2 nálezy  bronzových sekeriek vyrobených ľudom Lužickej kultúry začiatkom 20 storočia z priestoru  Kyslá nad bývalou hladinou Hámorsko-Kyslianskeho jazera. Uvedené nezávislé 2 nálezy na rôznych miestach naznačujú možnosť výskytu sídliska v okolí  Priesol: Žarnovické noviny 4/2003

-cca 4 storočie prnl. doba železná – príchod Keltských kmeňov do našej oblasti, pravdepodobne začiatok rozvoja ťažby a spracovania ľahkotaviteľných rúd medi a železa od Vyhní až po Banskú Štiavnicu, včítane Hodrušskej doliny. U nás najpravdepodobnejšie v priestore povrchovej dobývky Čelín Juh a Čelín západ, Kerling , Rumplovská, Hadová, povrchovej dobývky Rabenstein. Predmetom ťažby bolo najmä železo, menej meď, striebro a zlato – železo malo v tej dobe totiž vyššiu „trhovú“ hodnotu. Striebro však bolo tiež určite zaujímavé - biateky razené v dnešnej Bratislave Keltským kmeňom Bójov boli podľa spektrálnej analýzy striebornej zliatiny vytavené z rudy vyťaženej v našom regióne .Existencia Keltskej mincovne sa predpokladá aj v okolí Banskej Štiavnice.

-okolo120 n.l. vpád Germánskych kmeňov Kvádov do našej oblasti, z Panónie boli totiž vytláčaní Rímskymi légiami za Dunaj do dnešných Slovenských hôr. Germáni boli na našom území cca 200 rokov.

-11.7.roku 172 n.l. veľká bitka rímskych légii pod vedením Marka Aurélia s Germánskymi Kvádmi na Hrone, zrejme niekde pod Hronským Beňadikom. Kvádska presila bola porazená a Rimania mali voľnú cestu do Stredoslovenskej banskej oblasti.  Čulý obchod s kovmi určite fungoval, rímska ťažba však dosiaľ  nebola potvrdená .Dvořák : Stopy dávnej minulosti 2

-4 storočie n.l. odchod Germánskych Markomanov a Kvádov smerom na západ, Langobardi odtiahli smerom na juhovýchod cez Alpy do Itálie. Keltské kmene pravdepodobne zdecimované ostávajú

-6 storočie n.l. príchod prvých Slovanov na naše územie, Kelti zrejme splynuli s novým obyvateľstvom, alebo národy žili vedľa seba a spolupracovali. Mnoho  slovenských geografických názvov má dodnes Keltské korene slova. 
  
-1207 údajne prvé vypálenie Kerlingu Tatármi – málo pravdepodobné, Tatári  postupovali od východu, Kyjev dobyli až v roku 1240.  Otčenáš 1975:Kronika Hodrušsko-Hámorskej doliny a baní

-1222 prvé vydanie Banského práva Ondrejom II. Otčenáš

-1238 udeľuje Banskej Štiavnici mestské privilégiá kráľ Belo IV. Čelko 1 zb

- 11.4.1241 bitka uhorských vojsk s Tatármi pod vedením Batuchána a Subotaja na rieke Slaná, uhorské vojsko porazené, Belo IV unikol len o vlások vďaka statočnosti templárskych  rytierov a oddielom Belovho brata Kolomana. Toto krídlo plienilo Panóniu.  Druhé krídlo Tatárov v tom istom roku pod vedením Orduchána prerazilo cez Poľsko po víťaznej bitke pri Legnici na Moravu a odtiaľ cez Starý Hrozenkov na Považie pri Trenčíne, neskôr na Ponitrie a Pohronie .Začiatkom roku 1242 sa obe Tatárske krídla spojili a do polovice toho istého roku drancovalili juhovýchodné a časť stredného Slovenska. Odolávali len kamenné hrady a opevnené mestá. Štiavnicu  zrejme dobyli, v tej dobe mala slabé opevnenie, okolie zrejme vydrancované a spálené. V polovici roku 1242 všetci Tatári odtiahli späť do Mongolska a Číny po úmrtí veľkého chána Ogotaja, syna Čingischána.
  
-1300 Banská Hodruša a Karlík (Kerling) pripadol Štiavnici- neoverenéChomenský-Kaňa:Krátky prehľad niektorých historických udalostí baníctva a obce 1990

-14. storočie násilné zabratie Kerlingu , Kopaníc (Gerodu) a ďalších osád pánom Revišťa – magistrom Vezošom (Wesseusom) Otčenáš iní autori označujú za agresora Ladislava Kobolkutyho kastelána Revišťa a ŠášovaRichter::Dejiny Banskoštiavnického baníctva , tento však bol kastelánom na uvedených hradoch až po Vezošovcoch

-noc19-20 marca1351Richter bitka o Kerling medzi Štiavnickými žoldniermi a vojskom Vezoša, Štiavničania ( údajne 90 vojakov) pobití, ušlo len 5 jazdcov, Kerlinčania zväčša vyvraždení, Kerling vypálený (1352Otčenáš) Pozostatky tiel pozbierané až v septembri 1352 a pochované na lokalite „K mŕtvym kostiam“(Todtenbeine) Tieto údaje sú neoverené, zrejme pochádzajú od romantických historikov, ale kto vie? Označenie lokality Mŕtve kosti je starý a dodnes používaný názov sedla pri Kerlingu.

-1352  nariaďuje kráľ Ľudovít kastelánovi Šášova Ladislavovi Kobolkutyovi, aby vrátil Kerling (Karlík) a ostatné osady zabraté Magistrom Wesseusom mestu B. Štiavnica Labuda 1 zborník

-1364 obyvatelia Hodruše sú uvádzaní v daňových súpisoch, 1366 aj v súdnych Čelko 1 zborník

-1376 písomne doložená B. Hodruša ako tzv. „vonkajšia ulica“ Banskej  Štiavnice, ktorou vraj bola        „odjakživa“.

-1387 dokončená stavba gotického katolíckeho kostola v Banskej Hodruši Čelková 1 zb

-1391- prvá písomná zmienka o Dolných Hámroch 13 dvorov cca 110 ľudíDejiny obce Hodruša-Hámre

-15 storočie Banská Hodruša mala 1500 obyvateľov Chomenský-Kaňa, Vozár 1 zb

-22.5.1424 vo Višegráde  dostala kráľovná Barbora Celjská od kráľa Žigmunda Banskú Štiavnicu a Banskú Hodrušu spolu s ďalšími banskými mestami a mestečkami do daru ako zábezpeku pre prípad ovdovenia. Tieto mestá boli majetkom uhorských kráľovien po nasledujúce stáročia. Bolo tam však uvedené, že kráľovná nesmie zasiahnuť do výberu Kráľovskej banskej urbury. O tri roky jej daroval aj kráľovskú urburu Dvořáková: Barbora Celjská  

-6 januára 1443 silné zemetrasenie zničilo stredoslovenskú banskú oblasť, v Hodruši sa údajne odtrhlo a spadlo do doliny bralo Rabensteinu (Romersteinu, Romrštáňu) na ktorom vraj stáli zvyšky rímskej pozorovateľne. Pod dnešným torzom brala je rozsiahle kamenné more .  Chomenský-Kaňa
V B. Hodruši zrejme ťažko poškodená hlavná loď gotického kostola .

-1488 písomne doložená vzbura Hodrušských baníkov a ťažiarov, pokus o osamostatnenie sa od B. Štiavnice Vozár 1 zb

-1490 Biskup Urban Dóci kupuje za 8000 dukátov Šášovské hradné panstvo ,súčasťou je aj (opäť) funkčná osada Kerlng Čelko 1 zborník

-1492 organizoval vzburu Hodrušanov proti Štiavnici Ján Puchenpeltz, banský sudca a kuksár z Banskej Belej.Chomenský-Kaňa ( Ján Puchenpelz z Hodruše bol chytený Štiavničanmi v N. Bani a v Štiavnici pred radnicou ho bez súdu obesili Čelko 1 zborník) Vyšetrovanie tohto incidentu prebiehalo ešte v rokoch 1496 a 1497 Čelko

-1494 dostala Hodrušská dedičná štôlňa oprávnenie dedičnej štôlneKladivík 1 zb

-1497 razenie prekopu zo starej dedičnej štôlne (pravdepodobne dnešná HDŠ)  smerom ku kostolu

-15 storočie 2 polovica postavený Obecný dom (Leuthaus) ako sídlo Hodrušského richtáraVošková 1 zb

-1502  od tohto roku má Banská Hodruša zastúpenie (richtára)  v 12 člennom magistráte mesta B. Štiavnica Chomenský-Kaňa

-1520 prvá zmienka o pivovare ťažiara Seifrieda Pischena v HodrušiČelko 1 zborník

-1521 pravdepodobne začiatok stavby Klopačky Čelková 1 zb

-1522 vzbura Hodrušanov voči  pokusu o vyberanie daní zo strany Hontianskej stolice, od ktorého boli oslobodení, podporila ich aj B. Štiavnica Vozár 1 zb
  
-1525 až 1526 Benedikt Lang , Ján Lang, Benedikt Hunl a iní Hodrušania sa stali vedúcimi najvýznamnejšieho baníckeho povstania ktoré sa rozšírilo do všetkých banských stredísk stredného Slovenska

-1536 postavený Wachthaus (Bachauz) nad námestím Kalvárie Čelková 1 zb

-1564 prvý vpád Turkov do Banskej Hodruše, prišli od Kopaníc, vypálili katolícky kostol, do otroctva odviedli 56 osôbPriesol Najstaršie dejiny..

-1572 morová epidémia v Hodruši, zomrelo 600 ľudí , v okolí 300, v B.Štiavnici 1100 ľudí Priesol: Najstaršie dejiny...

-1573 druhé vyplienenie Kopaníc a Banskej Hodruše Turkami Maruniak Klopačka

-1575 započatá stavba neskorogotického tzv . Cintorínskeho kostola Sv. Petra a Pavla pri Katolíckom cintoríne. Zrejme od začiatku pôvodne slúžil evanjelickej cirkvi Dokončený 1577. V r 1580 bol opevnený hradobným múrom s bránou, viackrát vypálený Turkmi Chomenský Obecná kronika, Čelková 1 zb

-1577 pristavená veža ku katolíckemu kostolu, kostol opevnený hradobným múrom, hlavná loď  renesančne prestavaná s použitím pôvodných gotických prvkov -portálov Čelková 1 zb

-1584 spomínaná „stará“ vodná nádrž v Holle – zrejme dnešná tzv. Ciblíkovská lúka a skautský tábor, tiež spomenutá Brennerská vodná nádrž nad B. Hodrušou Novák 1 zb,ZSBM XVI

-1609 24 . augusta vzbura Hodrušanov kvôli drahote, v B. Štiavnici zaútočili na budovu súdu.

-1617 spomínaná druhá vodná nádrž v Holle – zrejme predchodkyňa dnešného Hornohodrušského tajchu Novák 1 zb

- 1619 leto až 1626 obsadenie Hodruše Gabrielom Bethlenom a jeho povstaleckým vojskom Priesol::Najstaršie dejiny...

-1632 spomínaná vodná nádrž na Teplom potoku v súvislosti s nutnosťou jej opravyNovák ZSBM XVII

-1647 v Dolných Hámroch stojí drevený katolícky kostol sv. Alžbety vdovy Čelková 2 zb

-1663 leto tretí vpád Turkov do doliny od Hrona, vypálili niekoľko domov v Hámroch, uniesli jedno dieťa a pastiera s ovcami dejiny

-1668 posledný vpád Turkov do Hodruše cez Kopanice, odvliekli niekoľko dievčat do otroctva, vykradli a poškodili huty a banePriesol:najstaršie dejiny

-1709-1711 druhá morová epidémia v Hodruši, zomrelo 672 obyvateľovPriesol: Najstaršie dejiny...

-1738 prekopanie hrádze Hámorsko-Kyslianskeho jazera pre získanie poľnohospodárskej pôdy Maruniak

-1736 až 1737 zvyšovanie hrádze starého Horného Hodrušského tajchu pod vedením S. Mikovíniho Farkaš 2 zb

-1743 až 1744 stavba hrádze Dolného Hodrušského tajchu pod vedením Samuela Mikovíniho Farkaš 2 zb
tiež stavba hrádze Kopanického (Moderštôlnianskeho) jazera.Maruniak:Klopačka
  
-1744 mlynár Krištof Kľučka dal postaviť pôvodne drevenú kaplnku na začiatku obce Dolné Hámre zasvätenú panne Márii, 1788 prebudovaná na murovanú dejiny

-1748 Ján Geramb kupuje Schopfer štôlňu Jakab 1 zb

-1752 postavené súsošie Kalvárie na dolnom námestí Banskej Hodruše ako vďaka za prekonanie morovej epidémie Čelková 1 zb

-1778 Dolnohámorský drevený kostol je v ruinách Čelková 2 zb

- 1782 19. marca začiatok razenia dedičnej štôlne cisára Jozefa II. – Voznickej dedičnej štôlne

-1786 zvyšovanie hrádze Brennerského tajchu Síkorová/Surovec 1 zborník

-1797 montáž hodinového stroja majstra R. Reupricha do Klopačky počas správy štvrťmajstra Emmericha Tlačila , funguje dodnes Priesol Klopačka

-1800 Kopanice majú 590 obyvateľov (Dolné Hámre 661 obyvateľov)Čelková 2 zb

–1804 vysvätenie rímskokatolíckeho kostola Spasiteľa umierajúceho na kríži v Kopaniciach časť Dômky Čelková  2 zb

-1833 požiar v Kopaniciach, v časti Dômky zhoreli 4 domy Maruniak Klopačka

-1837 zriadenie baníckeho špitálu v haviarskej budove šachty Kislá (dnešná zváračská škola)Kašiarová 1 zborník

-1842 začiatok stavby nového evanjelického kostola v B. Hodruši. Vysvätený v r. 1845 Čelková 1 zb

-1842 vysvätenie tzv. Baníckeho kostolíka v doline Jalšová vedľa štôlne Schopfer

-1849 21. januára bitka maďarského povstaleckých vojakov –Honvédov s jednotkami rakúskej armády nad Dolným Hodrušským jazerom, padlo 60 Honvédov, 12 pochovaní na bojisku , lokalita s pomníkom sa volá U Honvédov. Priesol Žarnovické noviny 4/2001

-1858 vysvätenie evanjelického a.v. kostola v Kopaniciach, časť Dedina Čelková 2 zb

-1878 ukončenie razenia dedičnej štôlne cisára Jozefa – Voznickej dedičnej štôlne

-1879 GBU kupuje akcie štôlni Ján Baptista a Ján Nepomuk , spája všetko do bane Schopfer Jakab, 1 zb

-1892 začiatok stavby murovaného katolíckeho kostola sv. Alžbety vdovy v Dolných Hámroch, stavia ho Gerambovská banská únia. Vysvätený bol v roku 1894 Čelková 2 zb 

-1895 22 apríla zahájený prvý slávnostný výkop budúcej továrne Sandrik na spracovanie striebra patriacej Gerambovskej Banskej únii Čelková 1 zb

 -1919 požiar na Kopaniciach, zhoreli 3 domy Maruniak Klopačka

-1906  bankrot Gerambovskej Banskej Únie, bane, úpravne, elektrocentrála a závod Sandrik prechádza  do vlastníctva štátu (erár), začiatok stavby robotníckej kolónie továrne Sandrik, v časti dnes nazývanej Betlehem, ukončené 1911Priesol Klopačka


 Indexy na konci popisov udalostí v jednotlivých rokoch odkazujú na použitú literatúru, najmä 1 a 2. Zborník:
Kolektív : Spravodaj BVÚ 3-5/1997 a 2-3/2000
Zborníky SBM III - XX 
Klopačka sú miestne noviny Hodruše-Hámrov a Kopaníc
Priesol: Najstaršie dejiny Hodruše Hámrov 
Priesol: Továreň Sandrik a jej vplyv na obec 

Menej známe a neznáme tajchy Štiavnických vrchov (1) starý Tajch v Hölle



Menej známe tajchy Hodrušskej doliny: Tajch v Hölle

Slovom tajch (z nemeckého Teich : umelá vodná nádrž pre technické účely baníctva a hutníctva) sa na Slovensku označujú umelé vodné nádrže, postavené v uplynulých storočiach hlavne pre potrebu banských a hutných prevádzok ako zdroj energie na pohon technologických zariadení. 
Jazerom nazývame vodnú plochu, ktorá vznikla pôsobením prírodných síl napríklad zosuvom, rybníkom zase umelo vytvorenú vodnú nádrž primárne vytvorenú pre chov rýb.
 Kto teda nazýva naše tajchy rybníkmi alebo jazerami, ten sa vyjadruje nesprávne.

Voda bola a je po stáročia požehnaním a občas aj pohromou. Už po stáročia naši predkovia vodu rozlišujú na dobrú – tú ktorá slúži na pitie, zavlažovanie, na ochladenie ľudí aj strojov, ako pohonná energia , - a na druhej strane poznali vodu zlú , ktorá berie majetky, úrodu a niekedy aj životy. V našej oblasti voda zatápala aj bane a tak brala chlieb ľuďom pracujúcim v kedysi najrozšírenejšom zamestnaní.

Voda ako zdroj energie má oproti dnešným modernejším zdrojom energie ako je elektrina, (získaná z fosílnych palív , vody ,vetra alebo slnka) , jednu nespornú výhodu – na rozdiel od elektriny aj jej spomenutých zdrojov sa dá dlhodobo „skladovať“ v obrovských množstvách pri pomerne malých nákladoch, a neustále sa dažďami a snehom obnovuje. Stovky a stovky rokov bola voda jedinou lacnou energiou, ktorú okrem ľudskej a zvieracej sily bolo možné použiť na pohon strojov a všetkých možných zariadení. Voda nemôže ochorieť, unaviť sa, netreba ju kŕmiť ani ubytovať. O vodu sa stačí postarať v tom zmysle, aby bola nazhromaždená, aby bola privedená tam, kam potrebujeme dostať, a aby sa nedostala tam kde ju nechceme.

Keď sa spýtame chalupára, ktorý do Hodruše - Hámrov len občas dochádza , koľko že je v Hodruši – Hámroch tajchov , väčšinou sa dočkáme jasnej odpovede: „jeden – Hodrušský. !“ Ak má chalupu na Kopaniciach, pravdepodobne odpovie že dva: Kopanický a Hodrušský Keď sa však spýtame domáceho obyvateľa znalého svojho kraja, mal by odpovedať : „Štyri – Dolný a Horný Hodrušský, Kopanický a Praniarsky.“ Je to síce správna odpoveď, ale nieje to celá pravda.
V doline máme viac tajchov a tajšíkov , ako je prstov na oboch rukách, a práve o tých menej známych, v ktorých sa už málokto z čitateľov okúpal, by som chcel v nasledujúcich článkoch pohovoriť.

Začneme málo známym, ale veľmi starým tajchom v Hölle – Peklisku. 
 Týmto názvom sa označuje najvyššia časť Hodrušskej doliny, miesta, kde sa dnes nachádza baňa Rozália, včítane Dolného a Horného Hodrušského tajchu. 
Dolina tu na svahoch hlavného hrebeňa Štiavnických vrchov – Tanádu , Červenej Studne a Kamenného Závozu vytvára akýsi kotol – prirodzenú zbernicu všetkých zrážok.
 Pravdepodobne už pred 16. storočím tu naši prapradedovia začali budovať systém menších vodných nádrží, ktoré pôvodne plnili funkciu dnešného Horného a Dolného Hodrušského tajchu , a po ich vybudovaní alebo počas ich výstavby v 18. stor. zanikli.

Situácia polohy starého tajchu v Hölle

Z čisto technického hľadiska môžeme rovnaký objem vody zhromaždiť buď vo viacerých menších tajchoch postavených v rade pod sebou, alebo vybudovaním jedného veľkého tajchu. 
Pôvodná a staršia je metóda budovania sústavy viacerých menších tajchov. 

Na vybudovanie hrádze menšieho tajchu je potrebné menej ľudí, menej peňazí, aj kratší čas. 
Sústava reťaze menších tajchov poskytuje aj výhodu menšieho rizika havárie hrádze – ak sa pretrhne hrádza jedného tajšíku povedzme vplyvom silnej prietrže mračien, jeho vodu zachytia alebo aspoň spomalia hrádze tajšíkov nachádzajúce sa pod ním.

Koncepcia budovania veľkých tajchov s hrádzami dlhými aj niekoľko stoviek metrov a výškou desiatok metrov je relatívne nová – v našej oblasti sa používa len od druhej polovice 18. storočia

Samotný tajch označovaný v starých dokumentoch ako Tajch v Hölle je zvyšok vodnej nádrže, bývalá plocha ktorej je dnes označovaná ako Ciblíkovská lúka alebo Skautský tábor pri Bani Rozália.

 Nachádza sa v nadmorskej výške 610 m n.m.  cca 100 metrov západne od dnešného  Horného Hodrušského tajchu , za poschodovou budovou dnešného hotela Salamander, ktorý vznikol dostavbou a prestavbou Rudnobanskej budovy označovanej ako D4.


Tajch mal  sypanú hrádzu dlhú cca 120 metrov,  jej dnešná výška na vzdušnom svahu dosahuje maximálne 7 metrov . Hrádza však mohla byť sekundárne v minulých storočiach znížená, preto že pravdepodobne v neskorších dobách slúžila ako zdroj stavebného materiálu pri prestavbách a zvyšovaní väčšej hrádze  Horného Hodrušského tajchu.
 Hrádza samotná je dnes porastená lesom, na dvoch miestach je prekopaná kvôli odvodneniu Ciblíkovskej lúky. 
Teleso hrádze Tajchu v Hölle - Ciblíkovskej lúky foto K.Ivan

Napriek vcelku úctyhodným parametrom hrádze – porovnateľným s nejedným doteraz funkčným tajchom v Štiavnických vrchoch – objem zadržiavanej vody nebol príliš veľký, môžeme ho odhadnúť na cca. 70 000 – 90 000 m3

Pre porovnanie: Dolný Hodrušský tajch má objem cca 640 000 m3  . 
Tajch na Ciblíkovskej lúke totiž  telesom hrádze neprehradil hlbšiu dolinu, a tak bol  aj v dobe svojho vybudovania pomerne plytký, v najhlbšom mieste mohol mať kedysi hĺbku maximálne 7 - 10 metrov .

Juhozápadný koniec hrádze, v mieste, kde sa opiera o prirodzený svah. Voda bola na úplne pravej  strane fotografie.
Foto: K.Ivan

 V malej dolinke južne a trošku vyššie od tajchu v Hölle sa nachádza ešte jedna, tiež už úplne zanesená bývalá malá vodná nádržka s plochou cca 10 x 20 metrov.

Tajch v Hölle podľa dnešného stavu okolitého terénu nemal žiadny jarok ktorý by k nemu viedol vodu z potokov alebo vedľajších dolín. Nemožno však  vylúčiť že v minulosti prívodný jarok  neexistoval, mohol cca v dĺže 300 m privádzať vodu potoka tečúceho spod Kamenného závozu od juhovýchodu. Po vybudovaní a rozšírení Horného  Hodrušského tajchu bol možno uvažovaný jarok (ako zbytočný) jednoducho zrušený – zasypaný.

Panoráma návodnej strany tajchu v Hölle. Hrádza je vpravo na okraji lesa. Foto K.Ivan

Dno Tajchu v Hölle je v súčasnosti úplne zanesené naplaveninami z okolitých svahov ,prakticky až po úroveň dnešnej koruny hrádze, o problémoch  so zanášaním tajchu sú správy už v 17. storočí.

Kedy presne bol tento tajch vybudovaný, nie je známe.
 Pravdepodobne sa tak stalo koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia.
Prvú písomnú zmienku o tejto vodnej nádrži poznáme z roku 1584 kde sa spomína v súvislosti s výpočtom banských diel Brennerskej spoločnosti.

Návodná strana tajchu v Hölle z ľavého brehu. Hrádza tajchu je na ľavej strane v miestach okraja hory. Panely označujú miesto skautskej chaty.

Opäť sa spomína r 1617 a 1619 ako jedna z dvojice nádrží v H
ölle, „starý tajch“ je podľa zápisu vraj už zanesený bahnom, druhým z dvojice spomínaných tajchov je pravdepodobne vtedajší predchodca dnešného Horného Hodrušského tajchu, Hrádza Horného tajchu bola totiž neskôr v priebehu storočí viackrát zväčšovaná, rozširovaná a zvyšovaná.
Dolina pod tajchami v Hőlle bola už v týchto časoch uvádzaná ako „Hodritscher Puchgrund“ teda Hodrušská "stupná" dolina. Stupy ako zariadenia na drvenie ,mletie a ďalšie zušľachťovanie strieborných rúd  boli rozťahané celým dnom Hodrušskej doliny až po Žarnovicu. Stupných budov boli v minulosti desiatky  , nachádzali sa dokonca aj na mieste kde je dnes  hrádza a dno Dolného Hodrušského tajchu.

Neskôr sa spomína už len Horný Hodrušský tajch, v súvislosti s jeho opravami zvyšovaním a zväčšovaním objemu – r. 1705, r.1736. Môžeme teda oprávnene predpokladať, že starý Tajch v Hölle sa v 17 storočí už prestal používať.

Náplavy bahna  a piesku , ktoré zaniesli dno tajchu v Hölle , vytvorili rovinu, ktorá sa v priebehu storočí stala močaristou lúkou. Lúku neskôr odkúpila rodina Ciblíkovcov, ktorá ju obhospodarovala až do 30. rokov 20. storočia, kedy bola na ľavej strane návodného  svahu bývalej hrádze vybudovaná chata Skautov ako jej stála základňa. 
Skautská chata v blízkosti hrádze. Smreky v pozadí rastú  na bývalej hrádzi starého tajchu, aj samotná chata je postavená na návodnom svahu hrádze. Foto Richter okolo 1930

Chata mala kamenné základy , jej obytná časť bola drevená. Na priľahlej lúke každoročne v lete táborili skauti, na rekreáciu využívali blízky vtedy napustený Horný Hodrušský tajch, ktorý podľa mnohých svedectiev pamätníkov patril k najkrajším  v celých Štiavnických vrchoch. Žiaľ, chata po roku 1945 vyhorela, hovorilo sa, že ju podpálili miestni aktivisti komunistickej strany, ktorým bol skauting tŕňom v oku .

Dnes sú znateľné len základy tejto chaty, opäť vykopané v predchádzajúcich rokoch . Skautská tradícia letných táborov na Ciblíkovskej lúke bola obnovená až po roku 1990 , po roku 2000 je však skautský tábor opäť ,žiaľ, opustený, a jeho ďalší osud je zatiaľ nejasný.

Od roku 2015 sú letné skautské tábory na Ciblíkovskom tajchu opäť organizované. 

  
V ďalšom pokračovaní sa pozrieme na Býčí tajch nad Pivovarskou dolinou

................................................................................................................................................................
Text copyright K. Ivan, 2007 - 2014. 
text a fotografie sú autorským dielom K.Ivana. Možno ich použiť na ďalší výskum, ako citácie, ale nie je možné uvádzať ich ako svoje vlastné dielo.

...............................................................................................................................................................
Použitá literatúra: 

Kolektív : Spravodaj BVÚ 3-5/1997 a 2-3/2000 Vydal Bevex Prievidza

Zborníky SBM III - XX, vydalo SBM Banská Štiavnica

Vlastný priesskum a merania K.Ivana