Ročná banská značka roku 1510
v bani Všetkých Svätých
Banské značky vytesané v stenách banských diel ,
ktorých účelom bolo najmä zaznamenanie štvrťročných a ročných postupov banských
chodieb pri razení, významné dátumy
spojenia banských diel a vyznačenie hraníc banských mier v podzemí sa
v historických štôlňach vyskytujú častejšie ako by sa zdalo, na Slovensku
však ich štúdiu, triedeniu a interpretácii
nebola venovaná väčšia pozornosť.
Banské značky do bokov banských diel
tesali tiež banskí merači oveľa skôr, ako boli kreslené prvé banské mapy, a štajgri,
či banskí šafári kresali odobierkové značky pomerne pravidelne.
Meračské a odobierkové /evidenčné značky
v banských dielach kresaných ručne pomocou kladivka a želiezka sa
v hlbšej histórii vyskytovali pomerne často, veľká časť z týchto
značiek najmä v kresaniciach ktoré sledovali rudné žily však bola
s nástupom používania pušného prachu na trhanie hornín zničená .
Po zavedení tejto
prevratnej novinky sa totiž banskí podnikatelia húfne púšťali do znovu otvárania
starých baní , úzke kresanice sa pristreľovali na „moderné“ širšie profily
chodieb a ak chodba sledovala rudu, táto bola čo najskôr vydobytá - väčšinou aj s pribraním kresanice.
Banské značky
z obdobia stredoveku až renesancie spred 17 storočia na Slovensku sa
z tohto dôvodu stali vzácnejšími a vyskytujú sa len v banských
dielach, ktoré neboli „postihnuté“ úpravami trhacích prác. Po zavedení pušného
prachu sa meračské a odobierkové značky prakticky zredukovali len na
vývrty, do ktorých sa nabili drevené kolíky –tzv. štufy.
V prípade, že majitelia baní uznali za vhodné trvalo
zaznačiť nápismi dôležité skutočnosti ako napríklad návštevy panovníkov
a podobne, začali do stien banských diel vkladať kamenné tabule
s vopred vytesanými nápismi a dátumami tak, ako poznáme pamätné
tabule z návštev panovníkov v Štiavnicko-Hodrušskom revíri dnes
sekundárne umiestnené v podzemí Banského múzea v prírode
v štôlni Bartolomej, alebo v štôlni Glanzenberg v Banskej
Štiavnici.
Z historickej literatúry je známy popis nápisu
s vročením 1400 z Bieber štôlne v Štiavnických baniach, prípadne
nápis z roku 1520 z prekopu Drei Männer Prostrednej štôlne závodu
Všetkých svätých z Hodruše , oba nápisy sú však dnes už neprístupné.
O to príjemnejšie prekvapilo znovuobjavenie plošne pomerne veľkého vytesaného nápisu
s vročením a s prekríženými
baníckymi symbolmi na úrovni Prostrednej
štôlne závodu Všetkých svätých (tiež nazývaného Horný Hodrušský banský
závod), ktorý je jedným z najstarších svojho druhu v celom revíri.
Záber vytesaných banských symbolov - kladivka (mlátku) a želiezka s nápisom. Foto Marty |
V roku 2007 bol montanistickými nadšencami
speleoalpinistickým spôsobom vylezený 30 metrový kresaný komín z 16
storočia od úpadnice Erzsinken.
V novšej dobe bol považovaný za slepé
banské dielo, preto že zdanlivo nemal žiadne rozrážky, zospodu sa dalo
dosvietiť na čelbu komína.
Banská mapa je v týchto miestach neprehľadná vzhľadom na veľký počet banských
diel na rôznych obzoroch tejto prastarej bane, a tak boli banské diela nesprávne
interpretované ako zavalené alebo neprístupné.
Prvé správy po prieskume hovorili o systéme kresaníc aj
strieľaných chodieb na úrovni hlavy komínu a prinesené fotografie zobrazovali
veľký kresaný nápis s letopočtom a banskými symbolmi. V roku
2008 bol preto pracovníkmi majiteľov bane v spolupráci s nadšencami
montanizmu popri iných prácach tento starý komín vydrevený a vystrojený
rebríkmi ako alternatívna trasa pre vyspelejších montánnych turistov ktorí
navštevujú v súčasnosti vy budovaný banský skanzen v Hodruši.
Vytesaný
obraz samotný obsahuje veľký kvartálny „vinkel“ tvaru roztiahnutého „L“ vľavo
od nápisu a vytesaných baníckych symbolov + prekrížený mlátok (kladivo
s plochami na oboch stranách)
a želiezko (sekáč s jednou stranou plochou a druhou
s britom, osadený na rúčke) veľkosti cca 40 x 40 cm .
Vytesané symboly s nápisom nad nimi. Vľavo ako veľmi roztiahnuté "L" je vytesaný kvartálny "vinkel" Foto K.Ivan |
Rúčky oboch symbolov
sú prekrížené v spodnej tretine a zvierajú ostrý uhol.
Dnes
zobrazované „kladivká a želiezka“ majú rúčky
väčšinou skrížené v polovičke svojej dĺžky a to pod 90 stupňovým
uhlom.
Násadka - rúčka „želiezka“ je
vyobrazená ako ohnutá, čo zodpovedá skutočnej ergonómii a reálnemu tvaru
držadla stáročiami používania optimalizovanému do tejto podoby. Celkovo sa teda
jedná o vyobrazenie oboch baníckych nástrojov v reálnej až mierne
nadreálnej veľkosti v usporiadaní,
ako ich poznáme z erbových a pečatných zobrazení stredoveku.
Nad vyobrazenými železnými
časťami banských nástrojov je vytesaný
nápis s veľkosťou písma cca 6 – 8 cm , prečítaný a interpretovaný
s najväčšou pravdepodobnosťou ako C
V 1510 R , pričom jednotka
a nula (10) v nápise je spojená priečkou a tisícová jednotka je s vytesanou bodkou
na spôsob i. Koncové "R" má druhú "nôžku" prakticky vodorovnú.
Detailnejšie foto nápisu nad kladivkom a želiezkom. Foto K.Ivan |
C je značka Cuartal
(Quartal - Kvartál)
V označuje poradie týždňa v danom kvartáli – teda
5. týždeň kvartálu
1510 je rok
R je označenie
kvartálu Reminiscere
Nápis by teda mal znamenať 5. týždeň kvartálu Reminiscere roku 1510.
( poznámka cirkevné kvartály dodnes používané už len Evanjelickou
cirkvou a. v. sa nezhodujú s dnešným členením roku na kvartály podľa
mesiacov. Odpočítavali sa od najväčšieho cirkevného sviatku, ktorým je Veľká Noc - od Popolcovej Stredy.
Kvartály delenia cirkevného roku boli:
Trinity - Popolcová streda až Turíce
Cruciae - Turíce až Svätý Kríž
Luciae . Svätý Kríž - sv.Lucia
Reminiscere : sv.Lucia až Popolcová Streda
Po správnosti by prvým písmenom nápisu nemalo byť "C" ale "Q".
Ako však uvádza Dr. Witzke , zámena Q za C pri kvartálnych banských značkách a nápisoch v Sasku nie je výnimočná, používali sa obe formy. Saskí majitelia baní tento zvyk používania C miesto Q pravdepodobne preniesli aj do vtedajšieho Uhorska.
Kvartály delenia cirkevného roku boli:
Trinity - Popolcová streda až Turíce
Cruciae - Turíce až Svätý Kríž
Luciae . Svätý Kríž - sv.Lucia
Reminiscere : sv.Lucia až Popolcová Streda
Po správnosti by prvým písmenom nápisu nemalo byť "C" ale "Q".
Ako však uvádza Dr. Witzke , zámena Q za C pri kvartálnych banských značkách a nápisoch v Sasku nie je výnimočná, používali sa obe formy. Saskí majitelia baní tento zvyk používania C miesto Q pravdepodobne preniesli aj do vtedajšieho Uhorska.
Keďže sviatok Veľkej noci je pohyblivý, vzal som do úvahy výpočet dátumu Veľkého
Piatku 1509 na internete, a započítal som časovú odchýlku Juliánskeho kalendára používaného v 16 storočí, od
Gregoriánskeho kalendára používaného dnes.
Po zohľadnení vyššie uvedených zmien dátumov orientačne vychádza v dnešnom
ponímaní na týždeň 11 až 18 januára 1510 Juliánskeho
kalendára čo zodpovedá prvým pracovným
dňom po sviatkoch Narodenia Pána (dnešné Vianoce, Nový rok - Silvester,
Traja Králi). Jedná sa teda
pravdepodobne o ročnú značku – označenie, pokiaľ až sa podarilo vyraziť čelbu
v danom roku 1509-1510.
K hypotéze zmyslu nápisu ako ročnej značke ma vedie najmä vysekanie veľkého kvartálneho znaku L ktorých mnohé príklady, potvrdené aj evidenciou metráže vyrazených diel v banských knihách baní 16 storočia, nájdeme v starých saských baniach - viď dielo. T. Witzke.
Dr. Milan Augustín vo svojej knihe "Neznáma história zeme baníkov a pôvodu striebra rádu templárov" z roku 2014 ponúka inú interpretáciu skratkovitého nápisu nad baníckymi symbolmi.
Podľa neho je významom nápisu Christi Victoriae 1510 Reminiscere ( Pamätaj na Víťazstvo Krista (nad smrťou)) teda datuje ho na Veľkonočnú Nedeľu 1510 , 10. Apríla 1510.
Nemôžem tvrdiť že moja interpretácia je jediná správna.
Pán kolega Augustín ale nijako nevysvetľuje prítomnosť veľkého "kvartálneho vinkla " vytesaného vľavo od symbolov s nápisom, ktorý vytesal zrejme ten istý baník. Kvartálny vinkel nemožno podľa môjho názoru oddeľovať od súvisu so zvyškom nápisu.
K hypotéze zmyslu nápisu ako ročnej značke ma vedie najmä vysekanie veľkého kvartálneho znaku L ktorých mnohé príklady, potvrdené aj evidenciou metráže vyrazených diel v banských knihách baní 16 storočia, nájdeme v starých saských baniach - viď dielo. T. Witzke.
Dr. Milan Augustín vo svojej knihe "Neznáma história zeme baníkov a pôvodu striebra rádu templárov" z roku 2014 ponúka inú interpretáciu skratkovitého nápisu nad baníckymi symbolmi.
Podľa neho je významom nápisu Christi Victoriae 1510 Reminiscere ( Pamätaj na Víťazstvo Krista (nad smrťou)) teda datuje ho na Veľkonočnú Nedeľu 1510 , 10. Apríla 1510.
Nemôžem tvrdiť že moja interpretácia je jediná správna.
Pán kolega Augustín ale nijako nevysvetľuje prítomnosť veľkého "kvartálneho vinkla " vytesaného vľavo od symbolov s nápisom, ktorý vytesal zrejme ten istý baník. Kvartálny vinkel nemožno podľa môjho názoru oddeľovať od súvisu so zvyškom nápisu.
Nápis so znakom je vytesaný v blízkosti vtedajšej čelby
kresanice razenej po nevýraznej hlinastej poruche po tom ako
z horizontálneho priebehu začína strmo stúpať v smere strmej
skrutkovice, chodba bola razená následne strmšie a viac vpravo, čím nápis
so značkami zostal v akomsi výklenku.
V blízkosti tohto
výročného nápisu sa nachádza viacero meračských značiek tvaru
maltézskeho kríža, Dr. Thomas Witzke interpretuje vytesané "maltézske" kríže väčšinou rozmeru 10 x 10 cm ako typické meračské značky v saskom banskom prostredí.
Na križovatke pri komíne je ďalší vytesaný „nápis“ či skôr nečitateľné značky , predbežne interpretované ako pravdepodobné znaky hraníc banských polí.
Na križovatke pri komíne je ďalší vytesaný „nápis“ či skôr nečitateľné značky , predbežne interpretované ako pravdepodobné znaky hraníc banských polí.
Nápis na križovatke banských diel, cca 30 metrov od nápisu s vročením. Pre lepšiu "nečitateľnosť sú osobitne vykresané línie zvýraznené na fotografii farbou. Foto K.Ivan |
Chodby samotné sú zaujímavé známkami vetracieho systému: na
vtedajšie časy sú tieto kresanice nezvyklo vysoké – až viac ako siahu( 2 metre ) – ale
v stropnej časti sú vytesané „výklenky“ alebo „zápustky“ na hranoly, na ktoré sa potom kládli dosky a tým
v strope fungoval akýsi separátny
vetrací ťah – potrubie, v svojom čase zrejme napojené na drevený
ručne poháňaný ventilátor.
Takýto systém vysokých kresaníc je známy v Hodruši z niekoľkých iných baní. Vysoké kresanice sa razili resp. sekundárne priberali v strope vždy tam, kde bola dlhoročná perspektíva využívania banského diela
Takýto systém vysokých kresaníc je známy v Hodruši z niekoľkých iných baní. Vysoké kresanice sa razili resp. sekundárne priberali v strope vždy tam, kde bola dlhoročná perspektíva využívania banského diela
Podľa dostupných podkladov je táto výročná kvartálna "tabuľa" svojou
veľkosťou, spracovaním a kontextom umiestnenia jednou z najvýznamnejších
montánnych pamätihodností svojho druhu
na Slovensku z obdobia neskorej gotiky, a je jednou
z významných atrakcii tejto prastarej bane.
Treba si uvedomiť ešte jednu vec: nápis je cca 1200 m od vchodu do tejto bane. V dobe vykresania nápisu už bol v bani niekoľkokilometrový systém chodieb, dobývok. komínov a iných banských diel. Datovanie počiatkov tejto bane niekedy do 12-13 storočia tak nebude ďaleko od pravdy.
Post Scriptum:
Ignác Born vo svojej cestopisnej sérii listov profesorovi Ferberovi z roku 1770 píše v dvadsiatom dopise:
"V južnej doline je Stará štôlňa Všetkých svätých, kráľovská baňa, ktorá kedysi dobývala veľmi bohaté rudy, ktorých zvyšky sa ešte stále dobývajú. (Dobývanie ) spojení niektorých veľkých žíl vyprodukovalo veľké dutiny, ktoré sú vystužené piliermi postavenými z jalovej horniny.
Tu som objavil v jednej jame letopočet 777 vysekaný v skale.
Myslíte, že by som z toho mohol vyvodiť záver o veľmi vysokom veku tejto bane? " pýta sa Ferbera.
Vo výtlačku knihy je číslo 777 uvedené arabskými číslicami. Born neuvádza, akými číslicami bol nápis vysekaný. Pokiaľ by bol skutočne originálny, musel by nevyhnutne byť v rímskych čísliciach, teda: DCCLXXVII., preto že arabské číslice sa v Európe používajú len od konca 13 storočia.
Lenže lokalizácia nápisu, ako uvádza Born:" v jednej jame", nám dnes už nepomôže. Hľadať ju je beznádejné, lebo v bani sa pracovalo do konca 50tich rokov 20. storočia, a stovky "jám" v takej starej bani sa bežne zasýpali jalovinou, aby neužitočný kameň nemuseli vynášať na povrch.
Nikto dnes už nedokáže presne povedať ako vekovitá baňa Všechsvätých v skutočnosti je. Isté je, že najmenej 700 rokov. Nemôžeme vylúčiť o niekoľko sto rokov staršiu históriu.
Treba si uvedomiť ešte jednu vec: nápis je cca 1200 m od vchodu do tejto bane. V dobe vykresania nápisu už bol v bani niekoľkokilometrový systém chodieb, dobývok. komínov a iných banských diel. Datovanie počiatkov tejto bane niekedy do 12-13 storočia tak nebude ďaleko od pravdy.
Post Scriptum:
Ignác Born vo svojej cestopisnej sérii listov profesorovi Ferberovi z roku 1770 píše v dvadsiatom dopise:
"V južnej doline je Stará štôlňa Všetkých svätých, kráľovská baňa, ktorá kedysi dobývala veľmi bohaté rudy, ktorých zvyšky sa ešte stále dobývajú. (Dobývanie ) spojení niektorých veľkých žíl vyprodukovalo veľké dutiny, ktoré sú vystužené piliermi postavenými z jalovej horniny.
Tu som objavil v jednej jame letopočet 777 vysekaný v skale.
Myslíte, že by som z toho mohol vyvodiť záver o veľmi vysokom veku tejto bane? " pýta sa Ferbera.
Vo výtlačku knihy je číslo 777 uvedené arabskými číslicami. Born neuvádza, akými číslicami bol nápis vysekaný. Pokiaľ by bol skutočne originálny, musel by nevyhnutne byť v rímskych čísliciach, teda: DCCLXXVII., preto že arabské číslice sa v Európe používajú len od konca 13 storočia.
Lenže lokalizácia nápisu, ako uvádza Born:" v jednej jame", nám dnes už nepomôže. Hľadať ju je beznádejné, lebo v bani sa pracovalo do konca 50tich rokov 20. storočia, a stovky "jám" v takej starej bani sa bežne zasýpali jalovinou, aby neužitočný kameň nemuseli vynášať na povrch.
Nikto dnes už nedokáže presne povedať ako vekovitá baňa Všechsvätých v skutočnosti je. Isté je, že najmenej 700 rokov. Nemôžeme vylúčiť o niekoľko sto rokov staršiu históriu.
Text copyright Karsten IVAN, 25.9.2010 - 10.5.2015 .
Článok bol publikovaný v skrátenej podobe na stránke www.minerály.sk v roku 2009 a v roku 2012 v časopise Montanrevue.
Použitá literatúra a podklady:
http://slovenskyarchivar.pweb.sk/article.php?url=delenie-roku
Dr. Thomas Witzke: Zeichen, Tafeln und Inschriften in Bergbau, PDF súbor na internete
Durbák a kol: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, vyd. Harmony ISBN 80-968547-4-7
Milan Augustín: Neznáma história zeme baníkov a pôvodu striebra rádu templárov , vydalo Forum Sapientiae 2014, ISBN 978-80-970610-7-4
Barón Ignác Born : Travels through Banath of Temesvar, Transylvania and Hungary described.... in theYear 1770....Printed by Miller, Old Bailey , Fleet Street ,1777., sken z internetu
Barón Ignác Born : Travels through Banath of Temesvar, Transylvania and Hungary described.... in theYear 1770....Printed by Miller, Old Bailey , Fleet Street ,1777., sken z internetu