Elektrárne v Hodruši-Hámroch I. Horný banský závod

Tieto články o elektrárňach v terajšej obci Hodruša-Hámre som napísal pred 11. rokmi. Doteraz sa ale len krútili na harddisku mojich počítačov a trónili na USB kľúčoch.

Čitateľ láskavo ospravedlní moju prokrastináciu.

Začnem otázkou: Čo by ste povedali - koľko bolo do roku 1924 v Hodruši a Hámroch postavených elektrární? 

Z množného čísla v otázke je jasné, že teda najmenej dve, že?

V skutočnosti však v Hodruši-Hámroch pôsobili najmenej ŠTYRI elektrárne .

Tri z nich boli v Banskej Hodruši - dve povrchové a jedna podzemná boli rozmiestnené na samom začiatku a na samom konci Banskej Hodruše - na Hornom a Dolnom banskom závode.

Ďalšia povrchová malá elektráreň bola inštalovaná v Dolných Hámroch.

Ako z dvojice článkov, ktoré vznikli rozdelením jedného obsiahlejšieho pojednania vyplynie, je dokonca možné že elektrární v dnešnej Hodruši-Hámroch bolo dokonca Päť - ale na to, či v Hodruši boli nakoniec dve podzemné elektrárne, a nie len jedna, ešte nemám dosť jednoznačných podkladov.

Poďme na tematiku elektrární v Hodruši pekne "od lesa" 

Mnoho storočí fungovali všetky strojné zariadenia používané pri dobývaní a spracovaní železných a drahokovových rúd v našej doline na vodnú energiu. 

Vodné kolesá používané na pohon ťažných strojov, stúp na drvenie a mletie rúd, vzdušných mechov hút, a zariadení hámrov boli v našej doline Hodrušského potoka veľmi rozšírené,  fungovali ich súčasne desiatky. Práve pre tieto stroje bolo vybudovaných len v samotnej doline celkom 8 vodných tajchov - tri veľké, a 5 malých, a to nerátam Kopanický tajch, ktorý patrí do povodia Richnavskej doliny.  

.

 Keďže pohonnej energie pre viaceré väčšie bane a množstvo stúp bolo potrebné veľké množstvo, vodné kolesá mnohokrát  aj u nás  v Hodruši dosahovali impozantné rozmery – na stupe Leopold poniže tzv. Hornej základnej školy bolo vodné koleso priemeru 11 metrov, podobné rozmery dosahovalo vodné koleso ťažného stroja na starej šachte Mayer (Rudolf), či veľké vodné koleso v podzemí Lill šachty.

Výhodou vodnej energie je, že je možné ju skladovať, nevýhodou je však vysoko stratový prenos mechanickej energie získanej vodou, na väčšiu vzdialenosť napríklad mihadlami. Každá prevádzka, ktorá mala strojné zariadenie, musela nevyhnutne mať v tej dobe aj svoj zdroj (vodnej alebo neskôr parnej) energie.

 Predstavme si, že by dnes každá práčka, mixér mala svoje vlastné vodné koliesko alebo parnú turbínku....Veľmi nepraktické, však?

V 19 storočí preto razantne do priemyslu nastupuje ako pohonné médium parná energia, ktorá nebola natoľko závislá od toho, či bude rok suchý alebo daždivý. 

Problémy s prenosom energie na väčšiu vzdialenosť – napríklad do podzemia k čerpadlám však para uspokojivo nevyriešila, preto že ani prehriata para sa bez strát nedala viesť príliš dlhým potrubím. 

Ako náhle sa para ochladila, jej tlaková energia sa strácala kondenzovaním na vodu a teda rapídnym zmenšovaním jej objemu.

Ideálnym riešením problémov prepravy energie na väčšie vzdialenosti je zmeniť mechanickú energiu vody alebo pary na elektrickú energiu, a túto potom znovu elektromotorom zmeniť na mechanickú na mieste jej použitia. Káble alebo drôty sa dajú ľahko ťahať skoro všade, a straty odporom vodičov nie sú na krátke vzdialenosti veľké.

 V Hodrušsko - Hámorskej doline sa začal elektrický prúd prvý krát používať v roku 1887, kedy Kráľovský Banský erár vo svojej Centrálnej stupe pod Horným banským závodom pri Lill šachte na parný stroj ženúci stroje Centrálnej stupy a gravitačnej úpravne mechanicky napojil dvojicu dynám na elektrické osvetlenie stupných zariadení.

Budova kotolne parného stroja Hornej centrálnej stupy je tá s vyššou strechou. Fotka je z obdobia medzi vojnami keď už bola časť zariadení demontovaná

Montáž dynám na parný stroj sa však čoskoro ukázala ako drahé riešenie, ktoré odoberalo časť výkonu hnaciemu parnému stroju.

 Neskôr teda systém prerobili a dynamá pre žiarovky v Centrálnej stupe Horného banského závodu hnali  na striedačku v noci najprv jedna, potom dve Peltonove vodné turbíny napájané vodami privedenými po starých náhonných jarkoch od Horného a Dolného Hodrušského tajchu- podrobnosti uvádzam nižšie.

V 10. Apríli roku 1913 bola skolaudovaná ďalšia hydroelektráreň na šachte Lill horného banského závodu.

 Na úrovni Voznickej dedičnej štôlne v hĺbke 207 m bola v komore pri vodostĺpcovom ťažnom stroji šachty Lill nainštalovaná Peltonova vodná turbína.

Pohonným médiom bola tlaková voda z Hodrušskej dedičnej štôlne, pri spotrebe 15 litrov/sec. a otáčkach 1500 /sec dávala turbína výkon 21 kW, alternátor dodával striedavý prúd napätia 550 Voltov s frekvenciou 50 Hz.

Peltonova turbína v komore pri Lill šachte vyzerala aj s alternátorom zhruba takto . Tá na snímke je zo švajčiarskeho Tobeloberschaunu, Je z rovnakého roku 1916. Turbína je ľavo potom v strede  je zotrvačník a napravo je generátor. Zelené zariadenie  s elektromotorom vpravo je namontované neskôr ,pri modernizácii ovládania turbíny.  

 Elekrický prúd  tu vyrobený ale neslúžil pre šachtu Lill samotnú , preto že jej vodostĺpcový ťažný stroj bol hnaný tlakovou vodou, nebol závislý od elektriny.

 Elektrické zariadenie šachtyLill pozostávalo len z elektrického osvetlenia. 

Elektráreň fungovala len keď ťažný stroj na Lill šachte stál, preto že obe zariadenia boli napojené na jedno potrubie tlakovej vody. Tlak vody ako pre ťažný stroj Lill šachty, tak aj pre Peltonovu turbínu bol 1,59 MPa, teda po starom takmer 16 atmosfér.

Peltonova turbína so zotrvačníkom so sňatým horným krytom  aby bolo vidieť lopatkové obežné koleso na ktoré strieka cez trysku voda pod vysokým tlakom  

Elektrický prúd bol od malej vodnej elektrárne pri Lill šachte „holým drôtom" - rozumej neizolovaným- vedením na hákoch  zacementovaných do steny banských diel, s  porcelánovými izolátormi“ podzemím Voznickej dedičnej štôlne vedený k šachte Michal v Banskej Hodruši k tam inštalovanému elektrickému ťažnému stroju hlboko pod zemou.

 Ten bol na mieste, kde bol predtým umiestnený podzemný drevený ťažný stroj – gápel - hnaný pôvodne 8 koňmi v štyroch pároch. 

Tento elektrický ťažný stroj značky Kachelmann na úrovni Hodrušskej dedičnej štôlne mal elektromotor na 520 Voltov, 50 Hz a pracoval pri otáčkach 970 otáčok za minútu , to znamená 16, 6 otáčok za sekundu.

Vodná elektráreň na Lill šachte okrem ťažného stroja Michal šachty hnala elektropneumatické vŕtačky Horného závodu,  a elektrické ventilátory  Aj pri tejto hydroelektrárni sa ešte v roku 1919 plánovala prestavba na väčší výkon (206 konských síl), ale pre to, že by na zvýšenie výkonu bolo potrebné do tlakového potrubia na povrchu priberať aj vody Hodrušského potoka, na ktoré mali vodné práva ďalšie 4 spoločnosti, sa nakoniec od tohto plánu upustilo.  O päť rokov neskôr bol do Hodruše dovedený elektrický prúd z vodných elektrární v Kremnici.

Pre parnú stupu Horného hodrušského závodu, ktorá bola čiastočne elektrifikovaná už spomínanými , na parný stroj napojenými dynamami na osvetlenie, bola namontovaná v roku 1921 tiež  ešte jedna malá Peltonova turbína, ku ktorej boli jarkami privádzané vody z horného a dolného Hodrušského tajchu. 
Tlakový spád týchto vôd bol 81 metrov, turbína dávala pri 1500 ot/min výkon 4,5 konských síl, čo stačilo na prúd výkonu 2700 Wattov na 32 žiaroviek osvetlenia stupy.

časť budov Centrálnej stupy Horného Hodrušského závodu  ešte v relatívne dobrom stave. Kotolni parného stroja patrí najvyššia strecha . Vodná turbína typu pelton bola namontovaná zo zadnej strany dlhej budovy v popredí

Približne takto vyzerala malá peltonova turbína namontovaná v prístavku Hornej centrálnej stupy. Tá na obrázku je z Nemecka, a chýba na nej remenica spájajúca turbínu vľavo s dynamom vpravo.

Zhruba takto vyzerala dobová spínacia a rozvodná doska elektriny pre osvetlenie

Zaujímavosťou je, že stupa Hornohodrušského banského závodu však prestala byť potrebná a teda aj prevádzkovaná okolo roku 1906, preto že ruda sa na Hornom banskom závode prestala vyvážať na povrch Lill šachtou - namiesto toho sa  začala  po rozšírenej chodbe Voznickej dedičnej štôlne podzemím voziť k (starej) Mayer šachte na spodnom okraji Banskej Hodruše, a spracúvať v tamojšej bývalej Gerambovskej stupe, prerobenej neskôr na flotačnú úpravňu. 

Aj tu bola elektráreň, ale väčšia, o ktorej sa dočítate viac v druhom článku o Hodrušských elektrárňach.

Preto že štátny banský erár sa práve v roku 1906 zmocnil Gerambovských stúp, baní aj gerambovských elektrární, štát zanechal Centrálnu stupu Horného banského závodu mimo činnosti, a všetku výrobu koncentrárov presunul na úpravne Dolného banského závodu 

Centrálna stupa Horného banského závodu v Hodruši po odstránení či spadnutí striech. Vyššie múry kotolne a drviarne už neexistujú, zachoval sa len obrys a pár okien viditeľných v strede  obrázku. Dnes je na tom mieste rekreačná chalupa, ale obvodové múry šľamovne zostali zčasti zachované. 

Preto boli všetky  peltonove turbíny - jedna na povrchu v Centrálnej úpravni Horného banského závodu - jedna v podzemí pri Lill šachte- aj s generátormi zdemontované a presunuté inam.

 Elektriku na Hornohodrušskom závode už nebolo treba vyrábať ani pre Hodrušskú Michal šachtu, potiahli ju k tamojšiemu elektrickému ťažnému stroju po rozšírenej chodbe Voznickej dedičnej štôlne z Dolnohodrušskej elektrocentrály.

Dvojica (možno trojica) oddelených elektrární fungovala zároveň aj v Hámroch a na Dolnom banskom závode, o tom je ale ďalšia časť rozprávania.  

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Pramene a podklady informácii uvedených v článku:

Jindřich Dvorzsák: Poznámky ku štatistickým dátam pre banské a hutnícke závody.... 1919 rukopis napísaný v Hodruši, z archívu autora

Franz Hain: Jahres – Bericht ueber die Johann Josef von Gerambischen Unial Bergbaue 1892 rukopis z archívu autora

Kolektív : Spravodaj BVÚ 3-5/1997 , článok Ing. Eugena Kladivíka CSc.:Hodrušské baníctvo od roku 1919 do roku 1944, strany 154-271,

článok Ing. Milana Hocka: Nakladanie a doprava Rúd v Hodrušských baniach do roku 1918 strany 107 - 112

Zborníky SBM III - XX
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vyššie uvedený text je autorským dielom a duševným vlastníctvom autora. 
Je možné ho citovať a používať ako podklad na ďalší výskum.
 Nie je možné kopírovať ho alebo zverejniť v tlačovej forme bez predchádzajúceho požiadania a písomného súhlasu autora. 
Je zakázané kopírovať ho bez uvedenia autorstva aj v elektronickej forme , alebo vydávať ho ani ako časti, či prípadne pozmenené ako svoje vlastné dielo. 


K.Ivan,

 Hodruša-Hámre 21.8.2008 - September 2019