Mýty a banícka realita: Šturc v Novej Bani Kőnigsbergu - ÚjBáni

 Pred viac ako piatimi rokmi som v rozsiahlejšom blogu o Kremnickom Šturci rozoberal možnosti ako a kedy mohla rozsiahla prepadlina vzniknúť. 

V texte som napísal , že Matej Bel v Notíciách - časti o Tekovskej župe opísal podobnú legendu o veľkom banskom zrútení ako pri Kremnickom šturci, tradovanú aj v kráľovskom banskom meste Kőnigsberg (Kráľovská hora alebo Kráľova baňa) , ktoré dnes voláme Nová Baňa 

https://karstenivan.blogspot.com/2015/08/k-teme-prepadliska-sturec-v-kremnici.html

V inom blogu s podobnou témou som rozobral tematiku nálezov obetí veľkých banských rútení a závalov v staroveku ,stredoveku a novoveku v mnohých banských revíroch tu: 

https://karstenivan.blogspot.com/2015/08/nalezy-obeti-banskych-nestasti-v.html

Výskyty masívnych banských závalov, kde v okamihu "spadne" celá sústava dobývok , niekedy aj s baníkmi, ktorí sú v nej na pracoviskách, sú teda realita. Našťastie realita pomerne zriedkavá. 

Je naozaj podivné, že k mnohým takýmto veľkolepým kolapsom, o ktorých sú aj písomné záznamy, došlo zhodou okolností počas veľkých cirkevných sviatkov, keď v zrútených baniach nebol prakticky nikto. Nečudujme sa teda stredovekým baníkom, že to načasovanie katastrofy bolo z ich strany pochopené ako božie znamenie ich ochrany pred katastrofami . 

V blogu o Kremnickom Šturci som tvrdil, že hoci Matej Bel opísal podobnú legendu, ako je tá o kremnickom Šturci, na Novej Bani žiadny veľký zával nie je známy. 

Tento názor vyplynul z mojej neznalosti detailov tamojších reálii. Novobanský rodák RNDr. Peter Pauditš ma ale pri príležitosti krstu novej knihy o šutroch v Hodruši v roku 2019 , keď slovo dalo slovo vo voľnej diskusii po oficialitách, upozornil na môj omyl, preto že v Novej Bani veľkú stredovekú banskú prepadlinu majú. 

Poloha a plocha šturcu v Novej Bani. Zaberá plochu 0,8 hektáru

Že majú v Kremnici a aj v Novej Bani prepadlinu rovnakého mena Šturc /Šturec to by až také čudné nebolo, to slovo v nemčine znamená "prepadlina, prepadnutie, Prepadlé" teda je to toponymum označujúce zrútenie podzemnej bane, alebo prípadne  aj skalné rútenia, rozsadliny. 

Ešte raz pohľad na polohu Novobanského Šturcu, tentokrát s vrstvou lidarového merania. Výrez z mapy freemap.sk

Podobná pri oboch Šturcoch je povesť o príčinách trestu - zničenia bane kvôli hriechu - tej Kremnickej aj tej Novobanskej. V prípade Kremnického šturca sa malo jednať o hriech neprerušenia dobývania počas jedného z najväčších kresťanských sviatkov, a v prípade údajného trestu Novobančanov sa jednalo o hriech podľahnutia nerestiam.

Niektoré materiály dostupne na internete pri vyjadrovaní sa o povesti o údajnej príčine vzniku Novobanského šturca tak trochu zahmlievajú, alebo sa vyjadrujú zaobalene, preto že sa malo jednať priamo o hrešenie majiteľov baní - mešťanov a ich rodín, a popis v povesti nie je príliš lichotivý .

Hádam teda kamarátov z Novej Bane príliš nenaštvem, ak zvolím priamočiarejšiu a  menej lichotivú verziu výkladu povesti  priamo od Mateja Bela z jeho Notícii - knihe o Tekove. Bel v skutočnosti mal súkromný dôvod byť na Novú Baňu namosúrený, preto že v spoločnom podniku s Izákom Potterom na stavbu a prevádzku ohňového čerpacieho stroja po jeho krachu v Novej Bani prišiel o značný obnos peňazí. Možno bol Bel v opise povesti tým pádom predpojatý voči mestu Nová Baňa ako takému.  

Treba ešte po pravde povedať že Bel prepadnutie bane priamo s miestnou prepadlinou zvanou Šturc v meste Nová Baňa nestotožňuje. Iná rozsiahla prepadlina naznačujúca zborenie veľkej dutiny v podzemí v okolí však nie je, a tak je vysoká pravdepodobnosť že priamy vsťah povesti s týmto útvarom tu je.  

Povesť o vzniku prepadliny Matej Bel v Notíciách o Tekovskej stolici po úvode o tom, že majitelia baní - mešťania Novej Bane nesmierne a rýchlo z ťažby kovov zbohatli , ďalej podáva takto - citujem (s rozčlenením textu na odstavce pre ľahšie čítanie) :

"Ako to už však obyčajne býva, že v časoch hojnosti vnútorné sily smrteľníkov ochabujú, práve to isté zlo zničilo aj prosperitu Novobančanov.

Aké zločiny im spôsobili skazu. Prerozprávam tu udalosť, ktorá je dodnes celkom rozšírená a obyvateľstvo o nej často hovorí. Títo naši dobrí urburári zhromaždili ohromný majetok z ťažby kovov, vzápätí zabudli sami na seba a hoci sa držali ďalej od svetskej slávy, predsa zakrátko skĺzli k takým pokleskom mravov a roztopaši , že by sa hodilo zarecitovať básnikov veršík:

Ťažia sa, dolujú podzemné bohatstvá, podnety hriechov.

Keď sa , pravda, v tejto zastrčenej a slepej doline nenašla žiadna lepšia príležitosť, ako zločinne prehýriť majetok, začali si čas spestrovať dennými a nočnými lumpačkami , tancovačkami a podobnými radovánkami. Povedal by si, že to boli nepretržité orgie, tak často sa tu konali tieto úplne zvrátené zábavy. Zločin neskôr narástol do takej miery, že čo sa v meste dialo bežne a verejne, iste by úplne stratilo príťažlivosť, keby sa rovnako neodohrávalo  - ach beda, aký zločin!- aj v najhlbších útrobách zeme. Preto, ako by nebolo dostatočným zločinom márniť Božie dobrodenie ťažkými previneniami pod holým nebom, vchádzajú do štôlní zlatých baní a odvádzajú ženy a iných každého veku i pohlavia do ich najzastrčenejších kútov.

V priestore ktorejsi bane bola obrovská dutina, ktorú dlhodobá práca robotníkov rozšírila do takej šírky, že bola celkom vhodná na to aby sa do nej zmestilo väčšie množstvo ľudí.

Keď sa tu títo podzemní zhýralci pričasto schádzali, aby slúžili Bakchovi a Venuši a oddávali sa všetkým možným rozkošiam, tá najzvrátenejšia zábava sa im stala zvykom, ktorý však neskôr spôsobil skazu celému mestu.

Keď sa totiž v deň určený pre zábavu tieto mestské splašky pohli zo svojich sídel, a stiekli do Plutovej jaskyne, hneď sa neviazane oddali orgiám a v žiadnej zo zvrhlostí nenachádzali ani miery, ani konca, veľká vyhĺbenina sa začala pomaly zosúvať.

Tvárou v tvár nebezpečenstvu správca štôlne zvolal, že komu je život milý, nech čo najskôr opustí horu a náhli sa von na povrch prv, než im zatarasí cestu zosúvajúca sa hlina a kamenie.

Na to ich upozornil v pravý čas a okamžite vyrazil von s nemnohými, ktorí ho nasledovali. Dav ktorý v opojení Bakchom i Venušou stratil súdnosť, ho len zasypal posmeškami a grimasami a odvetil: - A čo, keby sa aj nebo zrútilo? Vtedy však naozaj

Praskot  sa rozoznel v chodbách a jaskyne vydali rachot.

Celou horou otriasol praskot , odrazu sa zrútila na zvrhlú spoločnosť a zavalila všetkých do jedného. Údajne ich bolo viac než štyristo rôzneho veku i pohlavia. Hovorí sa, že cez štôlňu plnú trhlín, ktorá sa tiež sama zrútila, dlho spolu s vodou z bane vytekala aj krv zavalených spolu s rozkladajúcimi sa telesnými zvyškami.

Po tomto úplnom zničení hriešneho davu sa začali zo dňa na deň znižovať výnosy z ťažby. Hoci zdvojili počty pracovníkov a nešetrili na nákladoch, vôbec nič nedokázalo priniesť osoh ani zisky, ale neustále dochádzalo k stratám , preto že žily ako by celkom vymizli.

Toľko Belova interpretácia povesti. Story je veľmi podobná tej Kremnickej, len je tu viacej neresti, nie len chamtivosť, ale k tomu aj opilstvo a sexuálne orgie. Podobná je aj zmienka o dlho vytekajúcej vode sfarbenej krvou.

Treba povedať, že ďalší dosť podobný príbeh sa traduje ešte minimálne v jednej ďalšej starej banskej oblasti  v Telkibáni ("so zlatým gombíkom"), o ktorej ešte napíšem neskôr v inom blogu. Jednalo sa teda o povesť typicky stredovekú banícku, spojenú s náhlym závalom vydobytých priestorov ako trestom za hriechy a nenaslúchanie varovaniam.

Pozrime sa ešte na parametre Novobanského Šturcu.  Nie je taký veľký ako slávnejší Šturec pri Kremnici, ale inak je celkom impozantný , zachytený aj na väčšine banských máp z 18 a 19. storočia.

Autori  textov miestneho náučného chodníka po stopách Novobanského baníctva odhadujú, že prepadlina je v hornej časti široká 90 x 70 metrov, a hlboká okolo 20 metrov. Moderné presné lidarové mapovanie terénu ukázalo, že prepadlina je oválna, v súčasnom stave po najmenej 500 a viac rokoch od prepadu rozmeru 100 x 70 metrov a je hlboká 23 -24 metrov, ak hĺbku meriame od najvyššieho okraja prepadliny .  To že prepadlina Šturc v Novej Bani nevyzerá tak hrozivo ako iné  zachované stredoveké prepadliny, je spôsobené tým, že tento kráter je už sprírodnený, zasutený, zahlinený. Rastú v ňom stromy, kry, tráva, a na okraji krátera sú postavené domy. Je teda zamaskovaný a neudiera do oka. Z cesty na jeho hornom a spodnom okraji si ho ani nevšimnete, ak o ňom neviete. 

Pohľad do Novobanského Šturcu z jeho horného okraja. Fotografia z Google maps, aplikácia Streetview

Ak si však spočítame, koľko materiálu v svahu chýba, príjdeme k celkom impozantným číslam. Pre výpočet objemu zrezaného rotačného kužeľa chýbajúceho materiálu v svahu hory som počítal s priemerom podstavy rotačného kužeľa 80 metrov, s priemerom kruhu dna 30 metrov čo je nameraná hodnota, a výšku rotačného kužeľa (v skutočnosti hĺbku) som zredukoval na 10 metrov, preto že v skutočnosti sa nejedná o celý objem  telesa rotačného kužeľa.

Aj tak pri vyššie uvedených parametroch redukcie vychádza , že prepadom novobanského Šturca sa uvoľnilo do podzemia viac ako 60 000 kubíkov rastlej horniny, čo je prinajmenšom okolo 130 000 ton, ak rátame veľmi konzervatívny odhad že 1 meter kubický horniny váži 2 tony - v skutočnosti je to viac, ale pre výpočet to orientačne stačí. Keď si uvedomíme, že jeden plne naložený železničný vagón s korbou na sypký materiál odvezie 50 ton, tak je objem tamojšej prepadliny najmenej 2 600  železničných vagónov, alebo ak chcete 130 000 súčasných banských vozíkov s objemom korby 1 kubík. 

Či sa pod súčasnou prepadlinou naozaj mohol vyskytnúť prázdny  vyrúbaný priestor s veľmi plochým dnom - teda "sála" akú sprostredkovane popisuje Bel, to už je v rovine špekulácii. 

Novobanské žily sú podľa mojej obmedzenej vedomosti strmé až veľmi strmé - napríklad dobývka na ktorú vyúsťuje niekoľko stovák metrov od Šturca vzdialená štôlňa Tag (Denská) na žile Jakub je poriadne strmá - viac ako 45 stupňov.  Napriek tomu prakticky horizontálne uložené žily sa vyskytujú aj v ložiskách so strmými úklonmi žíl - ako sme sa presvedčili pri dobývaní časti žily Svätozár (Gavora)  v časti baníkmi nazývanej "Telocvičňa 1" a "Telocvičňa 2" v Hodruši v 90tich rokoch minulého storočia, aj na metasomatickom telese PIŽ na 8 obzore v 80tich rokoch 20. storočia. 

Ak by sa objem hornín z Novobanského Šturca mal zrútiť do nejakej vyrúbanej sály , musela by mať pri výške aspoň 5 metrov rozmery pôdorysu najmenej 120 x 120 metrov, ak pri tom ešte zanedbáme význam koeficientu nakyprenia horniny. 

Pri prepade nadložia takejto sály by mala v realite prepadlina úplne iný tvar - vyzerala by ako plytká široká misa rozmeru aspoň 200 x 200 metrov, ale hlboká by bola len pár metrov. 

Oveľa reálnejšie vysvetlenie skutočnosti závalu je také, že pri dobývaní bohatšej polostrmej žily boli ponechané nedostatočné ochranné piliere, a dobývka sa príliš priblížila k povrchu do navetralého alebo tektonicky narušeného materiálu. Do otvorenej dobývky sa potom zrútila časť nadložia, a materiál po zrútení padal do otvorenej dobývky ešte dlhé roky, kým vydobyté priestory úplne nezaplnil,  a steny Šturca sa postupne nestabilizovali do formy akú vidíme dnes. 

Keď uvádzame termín strmá žila alebo dobývka, máme na mysli niečo takéto. Vydobytá žila má úklon 45 stupňov. Foto z facebookového profilu Urban treasure

Moderné technológie radarového mapovania povrchu dnes umožňujú ľahko vyrobiť aj výškopisné rezy terénom. Tu je niekoľko profilov Novobanským šturcom - pozdĺžny, priečny, šikmý. 

Zobrazené profily - rezy Novobanským šturcom sú dlhé od 150 do 300 metrov

Dosť pravdepodobná je aj možnosť, že sa v otvorenej prepadline baníci ešte nejakú dobu povrchovo dobývali vhodné zrudnené kusy hornín, čím sa prispelo k rozšíreniu kráterovitej prepadliny Novobanského Šturca. 

 Nemožno celkom vylúčiť ani možnosť katastrofálneho závalu iniciovaného zemetrasením  ktoré sa na strednom Slovensku udialo v lete roku 1443 a silné zemetrasenia boli  v oblasti aj v rokoch nasledujúcich, čo som uviedol podrobnejšie v blogu o Kremnickom šturci. 

Pokiaľ sa týka počtu  možných obetí, povesti aj osvietenecké zápisy udalostí s racionálnym jadrom mávali sklon k brutálnemu preháňaniu počtov domnelých obetí závalov. Nie som podrobne zorientovaný v počtoch novobanských mešťanov, ale v každom storočí stredoveku ich aj s rodinami určite nepresahovali 100 duší. Povesť je jednoducho pritiahnutá za vlasy, ale to už tak býva. 

Nech už sa stalo ako sa stalo, veľká prepadlina banského pôvodu obkolesená uličkami  so spoločným menom "Vŕšky" tam stále je, a  ja obdivujem odvahu (alebo pevnosť viery) občanov Novej Bane, ktorí si po jej okrajoch postavili domy.

 Ja by som tam veru nestaval nič ťažšie , ako drevený altánok, preto že deje v podzemí sa v súčasnosti pozorovať nedajú. Podzemie Novej Bane tak môže ešte prekvapiť ako v pozitívnom zmysle slova, tak aj v negatívnom zmysle. 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Článok je s výnimkou citovaných častí uvedených kurzívou autorským dielom K.Ivana. 

Možno ho šíriť linkami v sociálnych sieťach, možno ho citovať s uvedením autora. Nie je dovolené odpisovať alebo kopírovať ho a vydávať následne za vlastné dielo. Na prípadné použitie úryvkov článku v tlači treba autora požiadať písomne alebo elektronicky o súhlasné stanovisko, ktoré v 99 prípadoch zo 100 dáva.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Použité pramene a podklady: 

mapové podklady sú výrezy z podkladov ZBGIS

mapy Google, aplikácia Streetview www.google.com

mapové výrezy zo stránky Freemap.sk            

  Matej Bel: Tekovská stolica. Čadca, Bratislava: Kysucké múzeum v Čadci, Ultra Print, 2019, 532 s. Text citovaný z publikácie je napísaný v blogu kurzívou. Citované časti sú  zo strany 253 a 255 (strany 252 a 254 sú latinsky písaný originál, nie sú citované) 

Ďalej sa oplatí prečítať nasledovné odkazy:

 http://www.stolne.novabana.sk/sk/

https://www.novabana.sk/files/filelist/253/nbdoku_2020_45971-1.pdf